Nová spôsobilosť pre C-27J Spartan
Americká armáda úspešne otestovala bezposádkový vzdušný zásobovací systém – klzák , pričom ako vypúšťaciu testovaciu platformu použila na Slovensku dobre známe talianske lietadlo C-27J Spartan. Dva kusy tohto stroja si Slovensko vybralo v tendri v roku 2008, kontrakt bol podpísaný v roku 2014 a prvý stroj prišiel až v roku 2017.
Žiaľ podľa dostupných informácií je jedno z lietadiel už dlhšie pokazené, nelieta a nedôveryhodná vláda nie je schopná zabezpečiť jeho opravu. Napriek tomu, že sa zbavila kontroverznými presunmi na Ukrajinu lietadiel Mig-29, protilietadlového systému S-300 a časti protilietadlových systémov Kub a nemusí sa o ne starať. Lietadlo, ktoré podľa pôvodných plánov malo slúžiť nielen armáde ale aj na riešenie krízových situácií na Slovensku tak zrejme zbytočne stojí, nemalé peniaze na jeho kúpu boli zrejme vynaložené zbytočne. Podobné problémy majú byť aj s lietadlami L-410 a vrtuľníkmi UH-60m Black Hawk. Objektívne skúsenosti z Ukrajiny sú dôvodom na napísanie tohto článku.
Systém bezposádkového vzdušného zásobovania by sa Ukrajincom hodil pred rokom, kedy bol obkľúčený Mariupoľ a Rusi sa ho z nejakého dôvodu namiesto obliehania rozhodli dobyť. Intenzita bojov tak bola mimoriadne vysoká a ukrajinské velenie sa pokúšalo obkľúčené jednotky zásobovať vzdušnou cestou. Za to ale zaplatilo stratou cenných vrtuľníkov aj s ich posádkami, ktoré sa tam pokúšali lietať v nízkych výškach, prípadne trasami nad morom. Ak by mali zásobovací klzák, tieto straty by poklesli, súčasne by stúplo množstvo doručených zásob, čo bola primárna misia. Samozrejme, klzák už späť neodvezie ranených a záujmové osoby alebo materiál, čo je ale podružné.
Dnes je ukrajinské velenie v podobnej situácii v oblasti Arťomovska/Bachmutu, ktorý je v operatívnom obkľúčení a zásobuje sa pozemnou cestou. To je riskantné a prináša to straty zásobovacích vozidiel a prepravovaného materiálu. Už sme napríklad písali o údajnom použití navádzaných delostreleckých mín KM-8 Graň na izoláciu tohto bojiska. Navyše prepravy sa teraz uskutočňujú v podmienkach rasputice (rozbahnených komunikácií). A tak, možno pristúpiť k opisu systému, ktorý americká armáda, konkrétne 1st Special Forces Group (Airborne) otestovala na stroji C-27J Spartan.
Ide o výrobok americkej firmy Yates Electrospace Corporation a klzák nesie označenie GD-2000 (Glider Disposable 2000 lbs. – Klzák na jednorazové použitie so vzletovou hmotnosťou 2000 libier = 908 kg). Tiež sa označuje ako Silent Arrow (tichý šíp), čo je obchodná známka vyššie uvedenej spoločnosti, ktorá v tejto súvislosti zaregistrovala aj dvadsať patentov, dosiahla šesť FAI (Fédération Aéronautique Internationale) svetových rekordov a získala dve FAI medaily za prelomový prínos v leteckom odvetví. Americké ozbrojené sily zaujala ešte pôvodná väčšia verzia Silent Arrow, ktorá sa používala komerčne a mala nosnosť jednu tonu. Mala hlinníkový rám a drevené steny prepravného priestoru. Ozbrojené sily požadovali jej zmenšenie s cieľovými parametrami do 1600 libier nákladu (725 kg) a 40 míľ (64,4 km) doletu. Tak vznikol vyššie uvedený klzák GD-2000.
Počas testovania niesol GD-2000 náklad s hmotnosťou 1 000 libier a bol opakovane vysadený z lietadla C-27J Spartan. Počas niekoľkých pokusov pristál do 30 metrov od svojho zamýšľaného cieľa v Yuma Proving Grounds v Arizone. Trup klzáka bol vždy neporušený a ochránil náklad vo vnútri. O projekt sa okrem armády zaujíma aj americké letectvo, s využitím na platformách C-5, C-17,C-131 (transportné prúdové a turbovrtuľové lietadlá), V-22 (konvertoplán) a CH-53 (ťažká helikoptéra). Presné technicko-taktické dáta klzáka GD-2000 nakoniec majú byť také, že maximálna vzletová hmotnosť by nemala presiahnuť 2000 libier čo je 908 kg a hmotnosť užitočného nákladu 1500 libier 680 kg.
Formou nákladu môže byť aj kvapalina s objemom 115 galónov, čo je 435 litrov. Pripravuje sa ale aj verzia s GD-2000 WB (wide body) so širším trupom, kde sa zrejme tento parameter navýši. Rozmery sú pri preprave len 2,43 m na dĺžku a do jedného 40-stopového kontajnera sa zmestí 80 klzákov. Rozpätie pri lete je 8,5m. Na vzdialenosť 40 míľ, čo je 64,4 km sa dostane za 12-15 minút letu, pri vypustení z letovej hladiny 25 000 stôp (7600 m). Pri verzii so širokým trupom vzdialenosť klesne na 36 míľ (58 km) keďže sa znižuje kĺzavosť z 8,0:1 na 7,63:1.
Plánuje sa ale aj verzia s dodatočným pohonom, kde budú výkony vyššie. Pristáva sa formou full stall landing bez vertikálnej rýchlosti pri pádovej rýchlosti 56 uzlov (103 km/h) pri hmotnosti 1000 libier (454 kg) a 83 uzlov (153 km/h) pri maximálnej vzletovej hmotnosti 2000 libier (908 kg). Autopilot predstavuje modifikovaný COTS Pixhawk Cube s GPS, magnetometrom, barometrom, IMU (Inertial Measurement Unit), LiDARom, pitotovou trubicou, voliteľne aj RF (Remote Flight), prípadne FPV (First-Person View).
Treba dodať, že klzáky GD-2000 by mali mať lepšie možnosti vôbec niečo dodať na modernom bojisku v porovnaní s už zavedeným systémom JPADS (Joint Precision Airdrop System, ktorý používa padák typu krídlo). Tento systém môže byť porovnaní s klzákom ťažkopádnejší a ľahšie odhalený nepriateľom. Naviac má JPADS menší dolet. Samozrejme, pokiaľ ide o samotné lietadlo C-27J Spartan, k nemu postupne pribudol aj paletizovaný zbraňový kontajner s kanónom kalibru 30 mm na priamu podporu pozemných vojsk a tiež verzia na rádioelektronický boj EC-27 „Jedi“ a viacúčelová verzia MC-27 J, čo už však rámec článku presahuje aj s ohľadom na to ako má byť Slovensko údajne schopné využívať pôvodnú nákladnú verziu, ktorú si už kúpilo.
MK
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
