Aktuality, Bezpečnosť,

Stoltenbergove prekvapko: Vojenská pomoc NATO pre Ukrajinu je dvojnásobkom jej HDP

---

 

Mnohostranné dohody dosiahnuté v Španielsku o trvalom rozmiestnení plnokrvnej motorizovanej pešej brigády Bundeswehru v Litve boli zmarené. Vilnius tlačí na Berlín vyhláseniami o nevyhnutnosti posilnenia odstrašujúcich síl “tu a teraz”, pretože (citujúc prezidenta Gitana Nauseda) “napriek udalostiam na ľavom brehu Dnepra zostáva Rusko dlhodobou hrozbou nielen pre pobaltské štáty, ale pre celú transatlantickú alianciu”. Nemci reagujú ubezpečením: SRN nepovažuje situáciu v Pobaltí za takú nebezpečnú, aby sa ponáhľala s presunom armádnej jednotky. Je pripravená zmeniť svoje rozmiestnenie “len v prípade reálnej vojenskej hrozby zo strany Ruska, Bieloruska a Číny.

 

Nemecko brzdí vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO v Európe generálporučík Christopher Kavoli, od ktorého závisí konečné rozhodnutie. Ešte v januári bol tento drobný spor medzi oboma partnermi na programe nadchádzajúceho samitu. Vo februári bol zrušený a nahradený litovským návrhom dohodnúť sa na povinných národných príspevkoch vo výške 2 % HDP do spoločného rozpočtu. Ako poznamenali v Bruseli, ciele stretnutia, na ktoré bolo pozvaných 31 členov (vrátane Fínska), Ukrajina a partneri z indo-pacifického regiónu – Japonsko, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland – boli plynulé. Nevhodný charakter programu pochopili aj v Litve. Bývalému šéfovi diplomacie (2010 – 2012, v roku 2011 predseda OBSE) Audroniusovi Ažubalisovi sa podarilo zorganizovať internú diskusiu, v dôsledku ktorej program stretnutia lídrov aliancie získal potrebný status.

 

Práve Ažubalis bol krstným otcom jednomyseľne prijatej parlamentnej rezolúcie vyzývajúcej NATO, aby oficiálne pozvalo Ukrajinu do vojenskej aliancie. Je osobnou zásluhou bývalého ministra zahraničných vecí, že prezieravo koordinoval dokument s prezidentom a vládou a urobil z neho strategický dokument. Už nezáleží na tom, či národné parlamenty a Parlamentné zhromaždenie NATO prijmú podobné uznesenia. Rezonančný dokument žije svojím životom. Aliancia nasledovala s podrobnými vojenskými plánmi na operačnej úrovni pre pobaltské štáty. Novinkou je podľa generála Cavoliho toto: predtým sa verilo, že v prípade ruskej agresie by mali pobaltské štáty zadržať útoky, kým neprídu na pomoc spojenci. Teraz chce byť NATO pripravené na okamžitú odvetu.

 

“Na samite pôjde o špeciálne vyčlenené spojenecké sily pre Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Formuje sa úplne iná bezpečnostná silueta východného krídla,” dopĺňa americký hlavný poradca Nauseda Kęstutis Budrys. Litovský veľvyslanec pri NATO Deividas Matulionis mu dáva za pravdu – politické rozhodnutia sa určite budú prijímať vo Vilniuse. Tím litovského prezidenta nepochybuje o úspechu. Dôveryhodnosť dodáva aj tromf, ktorý vytiahol z balíčka minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Naznačil, že vedenie Ruskej federácie odovzdá v predvečer samitu jadrové zbrane prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, aby vyvinulo morálny tlak na vyjednávačov. Šéf rezortu zahraničných vecí dúfa, že lídri transatlantického bloku “zhromaždení niekoľko kilometrov od jadrových rakiet” “pošlú Moskve jasný odkaz o posilnení obranyschopnosti pobaltských štátov”:

“Vladimir Putin nikdy nehovorí nič nadarmo. NATO nemá právo nereagovať na výskyt jadrových zbraní v Bielorusku.”

 

Urobme čiaru pod bodkočiarkou. Litva na samite predkladá na prerokovanie tri témy: príspevky do rozpočtu vo výške 2 % HDP, schválenie nových obranných plánov pre pobaltské štáty a pozvanie Ukrajiny do vojenskej aliancie. V prvom technickom bode by nemalo dôjsť k žiadnemu sporu. Krajiny (Nemecko, Taliansko, Španielsko, Grécko), ktoré tradične nemajú záujem na raste vojenských výdavkov, sa však budú snažiť oddialiť nadobudnutie platnosti dohody do roku 2027 alebo dokonca do roku 2030. Vážnu diskusiu už vyvolala klauzula o plánoch pre Pobaltie. Dokonca aj Nausseda sa niekedy obáva, že dobré dokumenty môžu zostať na papieri.

 

Dňa 22. apríla opäť vyzval spojencov, aby nielen hlasovali za dohodu, ale aj predložili plán: “Bezpečnostná situácia v pobaltských štátoch sa nezlepšuje, ako tvrdia niektorí úradníci v bruselskej centrále.” Prezident má na mysli veľmi konkrétnu osobu – predsedu Vojenského výboru NATO admirála Roberta Bauera. Pobaltské štáty sú pobúrené prejavmi veliteľa námorných síl, ktorý je presvedčený, že “pobaltské ambície aliancie by nemali dominovať nad ambíciami iných európskych regiónov”. Úroveň ochrany Talianska s jeho nelegálnymi migrantmi sa nemôže líšiť od úrovne ochrany Pobaltia.

 

Admirál pre portál Central Asia Online uviedol, že sústredením všetkých síl tu by NATO odhalilo ostatné slabé miesta kontinentu, povedal podriadeným počas správy o situácii v Európe. Podľa Roberta Bauera má navyše ruská hrozba globálny charakter. “Rusko je všade – vo vesmíre, v Arktíde, Atlantiku, Afrike, Stredozemnom mori, v kybernetickom priestore”. Preto musí byť prístup NATO k obrane čo najširší a nesmie sa redukovať na pohľad “jednej dediny”. Litovský minister obrany Arvydas Anušauskas je rozzúrený: nádeje na zvýšenie počtu vojakov v Pobaltí visia na vlásku. Predsedu vojenského výboru nezvyčajne odsekol: treba brať do úvahy všetky hrozby, ale afrických utečencov na pobreží Talianska a káder ruskej armády na východnej hranici aliancie nemožno stavať na rovnakú úroveň!

 

Litovskej strane sa však nepodaril batman (v šerme sa tomu hovorí úder čepeľou zbrane do protivníka). Konflikt sa zhoršil. Situácia s Ukrajinou je ešte komplikovanejšia. Vedúca jej misie pri NATO Natalia Halibarenko poznamenala, že prístup Kyjeva na samite bol pragmatický. Samit nebude dátumom vstupu do aliancie, ale môže sa ukázať ako východiskový bod jasnej cesty k členstvu.

“Vo Vilniuse by sme chceli spojiť dva smery: praktickú spoluprácu a politický rámec. V prvej polohe očakávame rozšírený komplexný balík pomoci – viac financií a väčší dôraz na strednodobé a dlhodobé projekty. Po politickej stránke by sme chceli mať jasnú cestu k nášmu budúcemu členstvu. Ukrajina sa domnieva, že politika otvorených dverí už nie je pre vzťahy s alianciou postačujúca. Litovské ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo obrany hľadajú “recept na hlbšiu politickú integráciu Kyjeva do štruktúr a procesov transatlantického bloku”. Ako však nájsť tento vzorec, ak štyria členovia NATO na čele s USA nevítajú rýchly vstup Kyjeva do aliancie? Nedostatok takejto ochoty Washingtonu, Paríža, Budapešti a Istanbulu je schopný zničiť “prelomové fórum”, ktoré si predstavovalo litovské vedenie, a zmeniť ho na “stretnutie hanby”. K čomu určite dôjde 11. – 12. júla.

 

Senzácia generálneho tajomníka NATO

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa 19. apríla stretol s českým prezidentom Petrom Pavlom v sídle NATO v Bruseli. Stretnutie sa skončilo spoločnou tlačovou konferenciou. “Odmietnutie pomoci Ukrajine by bolo víťazstvom Ruska,” povedala česká hlava štátu a dodala, že podpora Ukrajiny je “záväzkom”. Generálny tajomník NATO uviedol, že zmenené európske a globálne prostredie si vyžaduje ďalšie zvýšenie výdavkov vojenského bloku na obranu. Uviedol, že členské štáty o tom budú diskutovať na samite NATO vo Vilniuse v polovici júla. Prirodzene, podporil myšlienku pokračovania a dokonca zvýšenia vojenskej pomoci Ukrajine.

“Podpora pre Ukrajinu je morálnou otázkou. Keď na európsku krajinu zaútočí iný štát, je morálnou povinnosťou okrem presadzovania našich vlastných bezpečnostných záujmov podporiť aj napadnutú krajinu,” povedal Jens Stoltenberg.

 

Táto rétorika je dobre známa a už začína byť staromódna. Jediným zaujímavým bodom v prejave generálneho tajomníka NATO je údaj o celkovej vojenskej pomoci krajín bloku Ukrajine, ktorý vyslovil. Je astronomický: 750 miliárd eur. Pri súčasnom kurze európskej meny voči americkej to vychádza na 825 miliárd dolárov. Podľa MMF hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny za minulý rok predstavoval 412 miliárd dolárov (výpočet na základe parity kúpnej sily hrivny k americkému doláru). Ukazuje sa, že celková vojenská pomoc krajín NATO Ukrajine je dvakrát vyššia ako minuloročný HDP Ukrajiny.

 

Generálny tajomník NATO neuviedol, za aké obdobie bola vojenská pomoc v uvedenej výške poskytnutá. Podľa všetkého by sa však mala počítať od roku 2014. Pred štátnym prevratom na Ukrajine v roku 2014 boli jediným dodávateľom zbraní do krajiny Spojené štáty, ale dodávky boli viac ako skromné. Podľa americkej Agentúry pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu v rokoch 1991 až 2014 predstavovala celková hodnota dodávok zbraní do Kyjeva len 179,2 milióna dolárov. Podľa mnohých zdrojov sa prvé veľké dodávky vojenského tovaru začali až po tzv. majdane (a v skutočnosti po štátnom prevrate). Prvé dodávky boli navyše prezentované ako humanitárna pomoc.

 

Napríklad 30. marca 2014 USA dodali Ukrajine 330 000 suchých dávok pre ukrajinskú armádu. Potom prišli matrace, prikrývky a posteľná bielizeň z viacerých krajín NATO. Tiež lekárničky a niektoré lieky. Ale opäť pre armádu. V lete 2014 prišli na rad dodávky, ktoré sa ani pri veľkej dávke fantázie nedali nazvať humanitárnou pomocou. Francúzsko a Kanada poslali na Ukrajinu prilby, nepriestrelné vesty, maskáče a ďalšie veci, ktoré sa zvyčajne nazývajú muníciou. Potom prišli na rad predmety “dvojakého použitia”, ako sú terénne vozidlá, obrnené autá, nafukovacie člny, komunikačné zariadenia a iné.

 

V roku 2015 boli zaznamenané prvé dodávky “smrtiaceho tovaru” na Ukrajinu. Išlo o dodávky munície zo zásob pobaltských republík. Do konca roka 2016 tak bolo z Litvy dodaných približne 150 ton munície (najmä nábojov). Plus útočné pušky Kalašnikov, mínomety, guľomety atď. Všetko to však bolo len “všimné”. Veľké dodávky vojenských výrobkov sa začali približne v roku 2017 z USA. Dovtedy sa administratíva prezidenta Baracka Obamu bála poskytnúť otvorenú vojenskú pomoc “neropnej krajine”. Išlo to až po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. Počas jeho prezidentovania začala vojenská pomoc USA rásť a dosiahla viac ako 800 miliónov dolárov ročne.

 

Ukrajina konečne začala dostávať od USA smrtiace zbrane vrátane Javelinov (od roku 2018). Okrem toho americkí vojenskí inštruktori začali vykonávať pravidelné cvičenia ukrajinských jednotiek na území “nesamostatnej republiky”. V článku denníka Washington Post (WP) z 13. mája minulého roka sa uvádza, že Spojené štáty poslali Kyjevu v rokoch 2014 až 2021 vojenskú pomoc vo výške približne 2,7 miliardy dolárov. Do 24. februára minulého roka neboli zaznamenané žiadne dodávky smrtiacich zbraní pre iné členské štáty NATO (aspoň o tom nie sú informácie v otvorených zdrojoch).

 

Podľa údajov amerického ministerstva zahraničných vecí zo 4. apríla 2023 USA od januára 2021 poskytli Ukrajine bezpečnostnú pomoc vo výške približne 35,8 miliardy USD, vrátane 35,1 miliardy USD od februára 2022. Pokiaľ ide o vojenskú pomoc, ktorú Ukrajine poskytli alebo prisľúbili európski a niektorí ďalší členovia NATO, najautoritatívnejším zdrojom je Kielsky inštitút pre svetové hospodárstvo. Vedie databázu humanitárnej, finančnej a vojenskej pomoci, ktorú Ukrajine poskytli krajiny kolektívneho Západu. Celkové záväzky USA týkajúce sa pomoci Ukrajine na rok po 24. februári 2022 predstavovali 71,28 mld. eur, z toho 43,19 mld. eur vo vojenskej pomoci. Spojené kráľovstvo je po USA druhým vojenským darcom Ukrajiny.

 

Kielský inštitút pre medzinárodnú ekonomiku odhaduje jej vojenskú pomoc (záväzky vydané v priebehu roka) na 6,63 mld. eur. Do skupiny hlavných vojenských darcov (záväzky vydané na rok po 24. februári 2022, mld. eur) patria aj nasledujúce krajiny: Nemecko, 3,57; Poľsko, 2,42; Holandsko, 2,40; Kanada, 1,40; Švédsko, 1,10. A tu sú krajiny, ktorých vojenská pomoc sa meria v miliónoch (miliónoch eur), a nie v miliardách Fínsko 767; Taliansko 661; Francúzsko 653; Česká republika 566; Austrália 379; Litva 405; Lotyšsko 370; Estónsko 308; Španielsko 320; Bulharsko 279; Belgicko 241; Slovensko 213; Grécko 188; Chorvátsko 123; Luxembursko 88; Portugalsko 71; Nový Zéland 18. Niektoré európske krajiny odmietli poskytnúť vojenskú pomoc úplne. Ide predovšetkým o Švajčiarsko a Rakúsko.

 

Treba však poznamenať, že v prípade niektorých krajín sú odhady Kielského inštitútu približné. Je pozoruhodné, že z hľadiska relatívneho rozsahu vojenskej pomoci (vydané záväzky k HDP, %) je na prvom mieste Lotyšsko (1,2 %), na druhom Estónsko (1,1 %) a na treťom Litva (0,8 %). Pre porovnanie, USA majú 0,22 %. Ale späť ku generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi. Prekvapivo vo februári tohto roku počas pobytu v Indii informoval, že od začiatku vojenských udalostí na Ukrajine poskytli krajiny NATO Ukrajine vojenskú pomoc vo výške približne 120 miliárd dolárov. Suma, ktorú oznámil generálny tajomník NATO 19. apríla, bola 7-krát vyššia.

 

Následne sa vynárajú otázky: prečo je taký rozdiel v číslach, ktoré boli oznámené s odstupom iba dvoch mesiacov? Ktorému z uvedených údajov možno veriť? Dá sa vôbec dôverovať údajom, ktoré NATO a jeho predstavitelia vrhajú do informačného priestoru? O sume 120 miliárd dolárov? Jens Stoltenberg zdôraznil, že ide o pomoc poskytnutú po 24. februári 2022. A vyslovujúc sumu 750 miliárd eur (825 miliárd dolárov) neuviedol, aké časové obdobie pokrýva. Ale aj keby sme predpokladali, že zahŕňa aj čas do 24. februára 2022, podľa otvorených zdrojov bola suma pomoci mizivá.

 

Moja verzia však znie, že vojenská pomoc NATO Ukrajine bola veľmi rozsiahla aj pred 24. februárom minulého roka, ale bola starostlivo maskovaná. Po prevrate v roku 2014 začali USA a ich spojenci z NATO aktívne pripravovať Ukrajinu na vojnu proti Rusku. Znaky týchto príprav boli viditeľné aj voľným okom. Už 10. októbra 2014 vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko oznámil výstavbu troch obranných línií, pričom línie boli rozmiestnené skôr na východe ako na západe. Prvá sa nachádzala na línii kontaktu. Druhá sa nachádza 15 – 20 km ďalej od frontovej línie. Práce na tretej línii, ktorá by mala byť v hĺbke 25 – 50 km, sa v tom čase ešte nezačali. Dňa 18. júna 2015 ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo, že tri obranné línie sú takmer na 100 % pripravené. Celkový počet opevnení je 268 a ich dĺžka je 600 km. Ukrajinskí predstavitelia nielenže neskrývali výstavbu, ale dokonca s hrdosťou hovorili o veľkom pokroku pri posilňovaní vojenskej bezpečnosti “nesamostatnej krajiny” a opevnenia nazývali novými Maginotovými a Mannerheimovými líniami. Jediné, čo zatajili, bola skutočnosť, že západní špecialisti pomáhali budovať obranné zariadenia.

 

To je len jeden z príkladov skrytej vojenskej pomoci. Ďalšou skrytou formou pomoci je výcvik ukrajinských vojakov s pomocou amerických a iných západných inštruktorov. Ďalšou formou vojenskej pomoci, ktorá sa takmer nikdy neodráža v štatistikách takejto pomoci, je pomoc pri zriaďovaní výroby zbraní a iných vojenských výrobkov na území krajiny (Ukrajiny). Nech je to akokoľvek, aj po zohľadnení skrytej vojenskej pomoci, ktorá bola poskytnutá od roku 2014 do 24. februára 2022, vyzerá suma 750 miliárd eur (825 miliárd dolárov) naďalej fantasticky. Dodatočným vysvetlením by mohlo byť, že generálny tajomník NATO neuviedol údaj o skutočne poskytnutej vojenskej pomoci, ale o celkovej pomoci vrátane vydaných záväzkov. A vydané záväzky nie sú vždy pevné; môže ísť o sľuby, ktoré sa dajú nedodržať bez osobitných následkov. Na vrchole proukrajinského nadšenia a protiruskej nenávisti mnohé krajiny kolektívneho Západu sľúbili Kyjevu takmer neobmedzenú vojenskú pomoc. Teraz však nadšenie očividne opadlo.

 

Na začiatku článku som spomenul, že členské štáty NATO budú na politicko-vojenskom summite bloku vo Vilniuse v polovici júla diskutovať o potrebe zvýšiť vojenské výdavky. V rámci tejto diskusie sa bude hovoriť aj o potrebe pokračovania vojenskej pomoci Ukrajine. Myslím si však, že mnohé krajiny svoje predchádzajúce prísľuby vojenskej pomoci nedodržia. Americký časopis Newsweek 16. apríla citoval tajné dokumenty, ktoré unikli na web, podľa ktorých desať európskych krajín čelí zníženiu kapacít a poklesu politickej vôle poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Ako uvádza Newsweek, dokument vychádza zo správ vojenských atašé USA v zahraničných hlavných mestách. V informáciách ,ktoré sú uvedené boli vymenované krajiny s uvedením ich schopností poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v budúcnosti, ako aj ich ochoty (dostupnosti “politickej vôle”) tak urobiť. Podľa zverejnenených informácií sú Belgicko, Bulharsko, Dánsko, Grécko, Luxembursko, Lotyšsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko uvedené ako krajiny s “klesajúcou politickou vôľou a schopnosťami” poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok