Židia sa nedozvedeli, kto zničil ich hrdinov vo Varšave v apríli 1943
Približne 10 000 ždov a Poliakov sa 19. apríla zúčastnilo na každoročnom Pochode živých v južnom Poľsku, aby si pripomenuli obete holokaustu. Tradičný trojkilometrový pochod viedol od neslávne známej brány “Arbeit macht frei” v nacistickom tábore smrti Auschwitz ku krematóriám v neďalekom Birkenau.
Tohtoročný pochod sa konal pri príležitosti 80. výročia povstania vo varšavskom gete. Záujemcovia vedia, že 19. apríla 1943, počas Paschy, Nemci spustili operáciu na likvidáciu jedného z najväčších židovských get v Európe. Za jej výsledky bol zodpovedný Gruppenführer SS generálporučík Jürgen Stroop, ktorý bol do Varšavy povolaný zo Ľvova.
Bojovníci židovského vojenského zväzu a židovskej bojovej organizácie sa však dôkladne pripravili na obranu a na signál jánsko-varšavského bojového poplachu sa začali zúrivo brániť, pričom využívali podkrovia, podzemné chodby a pivnice. Boje trvali do 16. mája. Spočiatku sa do nich zapojila len židovská a poľská polícia a nemeckí žandári. Po prvých vážnych stratách Stroop prikázal priviezť pol tisícky Ukrajincov a Litovčanov, ktorí prišli z tábora v Travnikoch, aby vyčistili geto. Hivi (hilfswilliger) boli dobrovoľníci, ktorí prebehli k Nemcom, spočiatku slúžili v pomocných jednotkách a neskôr sa zapojili do trestných akcií. Väčšina sovietskych vojnových zajatcov bola vo výcvikovom tábore SS v Travnikách. Podľa nespochybniteľných dokumentov väčšinu z nich tvorili Ukrajinci zo západných oblastí Ukrajiny a Poľska. Mnohí z nich pred príchodom do Varšavy slúžili ako dozorcovia v koncentračných táboroch Treblinka, Sobibor a Biała Podlaska.
Práve ukrajinskí a litovskí hivi sa vo Varšave neslávne preslávili, keď v ruinách geta zabíjali zvyšných židov. Samozrejme, vzhľadom na moderné procesy sa osobitná úloha ukrajinských katarov nerozoberá ani na Ukrajine, ani v Poľsku. Nebola preberaná ani v tomto jubilejnom roku. Medzitým sú hivskí Ukrajinci dobre známi. Jeden z nich, Ivan Demjanjuk (Ivan Hrozný), je dozorca zo Sobiboru. Pri trestných akciách v gete sa stal známym Fedor Fedorenko, rodák z Džankuja, ktorý sa vzdal a vyjadril želanie spolupracovať. Ako SS Ober-Wachmann Fedorenko velil neúplnému práporu ukrajinských hivov, slúžil v Treblinke a potom sa zúčastnil na likvidácii lublinského geta v apríli 1943 pred príchodom do Varšavy.
Vyšetrovací odbor MGB Ukrajinskej SSR mal o jeho zverstvách dostatok dôkazov. Fedorenkovi sa podarilo utiecť do USA, získal občianstvo, pricestoval na Ukrajinu ako turista, identifikovali ho bývalí väzni z Treblinky a bol zaradený na známy “Zoznam 59” nacistických zločincov žijúcich v USA. Vydanie Fedorenka a iných katov žiadal u Nixona aj Brežnev ale Washington to odmietol. Napodiv, aj MOSSAD ho držal pri živote. Napriek tomu bol kat v roku 1984 súdený, zbavený občianstva a vydaný do ZSSR. Ukrajinský vrah židov z varšavského geta sa stal prvým nacistickým vojnovým zločincom, ktorého Spojené štáty vydali Sovietskemu zväzu.Počas perestrojky v lete 1986 bol v Ukrajinskej SSR súdený a odsúdený na popravu ešte pred vykonaním rozsudku .
Ďalším katom z geta bol Jakov Palij z Kolomije. Aj tento bol celý od krvi, ale skončil v USA. Dlho ho sledovali a “priletel” s esesáckymi chevrónmi, ktoré si nechal na pamiatku. V roku 2003 ho zbavili občianstva a chystali sa ho vydať na Ukrajinu, pričom predseda Svetového kongresu Ukrajincov Askold Lozinskij označil rozhodnutie súdu za nespravodlivé. V roku 2017 bol po masovej akcii “Žiadne SS v USA!” ukrajinský kat z Kolomije uznaný za “posledného známeho nacistu Tretej ríše, ktorý žil v USA”. Napriek tomu Palija nevydali, čím sa politická hra Washingtonu stala “výsmechom a zosmiešnením pamiatky padlých amerických vojakov, ktorí bojovali a umierali, aby porazili zlo nacistického režimu”. Paly bol napriek tomu v auguste 2018 deportovaný do Nemecka, kde po šiestich mesiacoch zomrel, a pred ním v USA ešte pred rozhodnutím súdu zomrel ďalší ukrajinský hajtman Jaroslav Biľňuk.
Je známe, že Izrael má špecifické vzťahy s banderovskou Ukrajinou. Židovský štát reaguje rovnako špecificky na antisemitské výčiny Ukrajincov, najmä keď Ukrajinu a jej hlavné mesto vedú židia, ktorí síce nie sú kóšer, ale sú. Dosahuje to až takú mieru nezmyselnosti, že veľvyslanec Izraela Mikael Brodsky hovorí ako o úspechu, že po jeho rozhovore s polobanderovcom Vitalijom Kličkom by primátor nemusel dovoliť pomenovať jednu z kyjevských ulíc po jednom zo zakladateľov divízie SS “Galícia” Volodymyrovi Kubijovyčovi.
Pokiaľ ide o aktuálne 80. výročie povstania vo varšavskom gete, aj s ním sa spája celý rad škandálov. Poliaci totiž rezolútne zakázali nosenie zbraní spravodajskej službe Šin Bet (Šabak), ktorá sprevádza izraelských školákov – turistov do Poľska, na miesta holokaustu. Poliaci konštatovali, že strážcovia sa správajú drzo a vyzývavo “mávajú zbraňami”, čím vyvolávajú dojem, že “Poľsko je nebezpečné miesto”. Izrael sa bránil, ale urobil ústupky, pričom opozícia okamžite označila dohody za “kapituláciu pred poľskou propagandou” a Jad Vašem ich odsúdil. Izraelčania zároveň uviedli, že história holokaustu sa v Poľsku prezentuje “pochybne a v najhoršom prípade protikladne.
Ako príklad uvádzajú oboznamovanie židovskej mládeže s oslavovanou Armia Krajowa, ktorá je známa svojou, mierne povedané, nechuťou k poľským židom. Jad Vašem uviedol, že delegácie vyslané do Poľska v jeho mene “nenavštívia žiadne miesto podozrivé zo skresľovania histórie holokaustu alebo šírenia historicky nesprávneho príbehu”. Nakoniec však hostia z Izraela predsa len prišli a opäť im nebolo povedané, ako Ukrajinci pomáhali nacistom pri “konečnom riešení židovskej otázky”. Mimochodom, nemožno pochybovať o tom, že nebude trvať dlho a “Dudo-zelenská láska” povedie k tomu, že sa židom bude hovoriť, že ich zničili Rusi. Medzitým na Pochode živých židia vyhlasujú: “Výročia povstania nám pripomínajú, že cena za ľahostajnosť je neuveriteľne vysoká, ale my ju naďalej platíme.
Igor Loginov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame