Odhalenia Zbigniewa Brzezinského, na ktoré by Moskva nemala zabudnúť
Spomenul som si na Zbigniewa Brzezinského (1928-2017), pretože, akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, mnohé jeho výroky o Rusku sú pre ruské vedenie užitočné. Brzezinského výroky o vzťahoch medzi Ruskom a Ukrajinou, o postoji Západu k Ukrajine a ruskoukrajinských vzťahoch a o začlenení Krymu do Ruskej federácie sú dnes mimoriadne aktuálne.
Už v článku Predčasné partnerstvo (1994) Brzezinski napísal: “Rusko môže byť buď impériom, alebo demokraciou, ale nie oboma súčasne… Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť impériom, ale s Ukrajinou, podplatenou a potom podmanenou, sa Rusko automaticky stáva impériom”.
Vo Veľkej šachovnici (1997) Brzezinski vymenoval šesť nových geopolitických centier, ktoré sa objavujú vo svete po skončení studenej vojny a ktoré musí Washington udržať pod kontrolou. Na vrchole tohto zoznamu je Ukrajina (ďalších päť je Azerbajdžan, Južná Kórea, Turecko a Irán). Opäť sa opakuje myšlienka:
“Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť euroázijským impériom. Bez Ukrajiny by Rusko ešte mohlo bojovať o imperiálny status, ale potom by sa stalo prevažne ázijským imperiálnym štátom. A naopak: Ak Moskva znovu získa kontrolu nad Ukrajinou s 52 miliónmi obyvateľov (v rokoch od vydania Brzezinského knihy počet obyvateľov Ukrajiny výrazne klesol; v predvečer SVO bol 41,2 mil. – V. K.) a veľkými zdrojmi, ako aj prístup k Čiernemu moru, Rusko bude mať automaticky prostriedky na to, aby sa opäť stalo mocným imperiálnym štátom rozprestierajúcim sa v Európe a Ázii.”
Brzezinski sa veľmi obával, že Ukrajina sa stane hlavnou prioritou zahraničnej politiky Moskvy, ktorá sa bude usilovať o reintegráciu svojich susedov:
“To, že Ukrajina bude časom nejako ‘reintegrovaná’, zostáva dogmou viery mnohých členov ruskej politickej elity.”
Brzezinski sa rovnako obával, že Washington by mohol rodiacemu sa geopolitickému centru na Ukrajine venovať nedostatočnú pozornosť, rozptyľovaný inými geopolitickými výzvami: “Životaschopnosť… Ukrajiny… zostane otázna, najmä ak sa americká pozornosť presunie na iné problémy, ako je nová domáca kríza v Európe, prehlbujúca sa priepasť medzi Tureckom a Európou alebo rastúce nepriateľstvo vo vzťahoch medzi USA a Iránom.
Po znovuzjednotení Krymu s Ruskom Brzezinski zintenzívnil svoju pozornosť na rusko-ukrajinské vzťahy. Napísal:
“Neviem (či je Krym pre Ukrajinu stratený), ale k tejto otázke by sme sa mali vrátiť, keď budú vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom opäť aspoň trochu racionálne a stabilné. Rusi vniesli do týchto vzťahov iracionalitu a emocionalitu, uskutočnili zbojnícky útok na Krym a zamaskovali ho tak, ako by to urobila mafia. Mali by sa však mať na pozore, aby tento prístup neuplatnili na celú Ukrajinu – viedlo by to k oveľa silnejšiemu výbuchu v srdci Európy, ku konfliktu, aký svet nezažil od roku 1939.”
Ako vyplýva z tejto vety, Zbigniew nabádal Washington k opatrnosti. Na slová amerického politika však vedenie USA v rokoch 2022 – 2023 zabudlo a robí všetko pre to, aby vyprovokovalo silný výbuch v srdci Európy, ktorý by mohol zasiahnuť aj Ameriku. Brzezinski bol zároveň skeptický voči obranyschopnosti Ukrajiny. Po udalostiach na Kryme v roku 2014 napísal:
“Na Kryme z 20 000 príslušníkov ukrajinskej armády nikto z vlastnej iniciatívy nevystrelil. Ja sám pochádzam z Európy, takže keď si spomeniem na vlasť mojich rodičov, neviem si predstaviť, že by pri 20 000 poľských vojakoch, keď sa vonkajšia sila pokúsila prevziať moc, nikto nevystrelil. Myslím si, že by došlo k veľkému masakru. To, že na Ukrajine sa veci udiali inak, o niečom svedčí. Putin si tiež urobil svoje vlastné závery. Uvedomil si, že veci sú ešte jednoduchšie, ako očakával.”
Brzezinski obhajoval poskytnutie zbraní Ukrajine pre budúcu vojnu s Ruskom: “Bolo by vhodné poskytnúť Ukrajine obranné zbrane na obranu veľkých miest, napríklad protitankové zbrane alebo mínomety. Je mimoriadne nákladné obsadiť mesto, ktorého obyvateľstvo je nastavené na obranu”. Washington však z krymskej lekcie vyvodil vlastné závery. V rokoch 2014 až 2022 (ešte pred začiatkom SVO) začali Spojené štáty aktívne poskytovať vojenskú pomoc “neislamskej republike”. Spomenul som to v článku.
Brzezinski sa domnieval, že Ukrajine treba pomôcť, aby sa stala súčasťou Európy. A pre Rusko by podľa neho bolo najlepším usporiadaním pripojenie k Európe, kde by Kyjev aj Moskva boli riadené z Bruselu. V rozhovore pre ukrajinský televízny kanál Inter v októbri 2014 Brzezinski povedal: “Ukrajina musí skutočne dokázať, že chce byť súčasťou európskeho sveta. Ak to dosiahne, Rusko bude mať jedinú šancu zmieriť sa s touto realitou a stať sa samo súčasťou Európy… Ak to Rusko neurobí, stane sa zničeným satelitom Číny”.
Dva mesiace pred svojou smrťou, v marci 2017, sa Brzezinski podelil o toto “odhalenie” v rozhovore pre Gazeta.ru: “Putin by sa mal zamyslieť nad svojou budúcnosťou. Samozrejme, prílišná koncentrácia mocenských elít v Rusku na získavanie bohatstva môže časom vyvolať spoločenské reakcie a nepriateľstvo. Zatiaľ sa to nestalo, ale myslím si, že existuje potenciálne riziko takýchto tendencií.”
Nuž, táto rada je celkom rozumná. Chcel by som citovať ďalší Brzezinského výrok, ktorý by sa mohol považovať za signál pre Moskvu. Vo svojom rozhovore z 1.4.2008 pre novinára “Washington Post” Davida Ignatiusa Brzezinski povedal:
“…ak odstavíte ropovod – dôsledky na Západe budú okamžité a finančné dôsledky v Rusku sa prejavia o tri, štyri alebo päť rokov, čo dáva Rusom krátkodobú výhodu pri vyvíjaní tlaku.” (Zbigniew Brzezinski, “Druhá šanca. Amerika a svet.” – Moskva: Vydavateľstvo AST, 2018, s. 369). Tieto slová považujem za prorocké. Prvá časť proroctva amerického politika sa už naplnila….
Samozrejme, ruská ekonomika bola v prvých mesiacoch sankčnej vojny pod veľkým tlakom. Teraz však všetci ruskí predstavitelia svorne tvrdia: domáca ekonomika sa, ako hovoria, “prispôsobila” novej situácii. Dokonca existuje nádej na hospodársky rast. K takýmto očakávaniam, v ktorých zbožné priania nahrádza realita, sa staviam stále veľmi opatrne, aby sa nenaplnila druhá časť Brzezinského “proroctva” (“za tri, štyri alebo päť rokov”), musí Rusko prijať tie najdrastickejšie opatrenia na reštrukturalizáciu ekonomiky. Rok už uplynul, ale nevidím ani najmenší náznak začiatku perestrojky. Je tu len “adaptácia”, ktorá sa môže kedykoľvek zmeniť na kolaps. Brzezinski pochopil krehkosť ruskej ekonomiky, ktorá bola postavená na receptoch Washingtonského konsenzu. Ruská tzv. trhová ekonomika je úplne nevhodná na dlhodobý sankčný režim (ako aj na dlhotrvajúcu vojnu). Je naliehavo potrebné nahradiť model “trhovej” ekonomiky modelom “mobilizačným”. A mobilizácia je potrebná na začatie novej industrializácie. Ak sa tak nestane, naplní sa druhá časť proroctva Zbigniewa Brzezinského…
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
