Americké spravodajské služby držia Mexiko pod krkom
Mexický prezident Andres Manuel Lopez Obrador opakovane obvinil Washington z nehanebných operácií spravodajských agentúr – CIA, FBI, DEA a vojenskej rozviedky RUMO – v krajine. Bidenova administratíva vynakladá obrovské množstvo energie a prostriedkov na rozsiahlu kontrolu svojho nemilovaného suseda na juh od Rio Grande, čo mexického prezidenta veľmi dráždi.
Keď vypukne konfliktná situácia, Američania pracujú odzadu a zvyknú opakovať: “Rešpektujeme mexickú suverenitu”. Ďalší škandál vypukol len nedávno. López Obrador obvinil Spojené štáty zo špionáže po tom, ako do médií unikli tajné dokumenty Pentagónu, ktoré “odborne” opisujú súčasnú situáciu v mexických ozbrojených silách, najmä zložité vzťahy medzi velením armády a námorníctva. Analytici Pentagónu tvrdia, že mexický zákon, podľa ktorého musí armáda brániť a chrániť vzdušný priestor krajiny, “by mohol viesť k ešte väčšej rivalite medzi týmito zložkami a podkopať ich schopnosť viesť spoločné operácie. Takéto operácie sú zamerané predovšetkým na boj proti pašovaniu drog, ktoré sa na americko-mexickej hranici stalo prakticky nekontrolovateľným.
Predstavitelia amerického establišmentu vyzvali na radikálne odstránenie hrozby, ktorú predstavujú mexické drogové kartely. Preferované možnosti “obnovenia poriadku” sú silové: zaviesť americké vojenské jednotky alebo uskutočniť raketové údery na drogové laboratóriá, v ktorých sa údajne vyrába smrtiaci fentanyl. “Úniky informácií” a zlomyseľný propagandistický humbuk v USA vyvolali mimoriadne negatívnu reakciu Lopeza Obradora, ktorý povedal, že fentanyl sa nevyrába v Mexiku, ale pochádza z ázijských krajín. Prezident bol neoblomný:
“Nemôžete používať špionáž na to, aby ste vyhlasovalii, čo robia naše bezpečnostné agentúry, a zároveň arogantne zverejňovať informácie v denníku Washington Post.”
Obrador dal jasne najavo, že sa podniknú všetky potrebné kroky na ochranu tajomstiev armády a letectva. Vážne sťažnosti sa týkali DEA, amerického úradu pre boj proti drogám. Dôvody sú jasné: DEA využíva mexické médiá na šírenie informácií, ktoré spochybňujú účinnosť mexických štruktúr na boj proti obchodovaniu s drogami. Spôsob, akým Severoameričania získavajú svoje informácie, je jasný: americké spravodajské služby sú v Mexiku rovnako doma ako v Mexiku. Každý Mexičan vie, že slovo embajada neznamená jednoducho “veľvyslanectvo”, ale veľvyslanectvo Spojených štátov. V mexickom hlavnom meste sa nachádza najväčšia diplomatická “záštita” amerických spravodajských služieb na svete. Ak k tomu pripočítame generálne konzuláty, ktoré sa nachádzajú vo veľkých mestách, tvorí túto armádu spravodajských agentov tisíce ľudí. V prípade narušenia je ich najvážnejšou hrozbou vyhostenie z krajiny.
Špionážne informácie, ktoré získavajú, sa sústreďujú v rezidencii CIA, ktorej v súčasnosti šéfuje Brian Naranjo. Ako špión sa preslávil už v roku 1998 vo Venezuele, keď prebiehala prvá prezidentská kampaň Huga Cháveza. Naranjovi sa nepodarilo narušiť prezidentské voľby v krajine. V roku 2018 sa opäť objavil vo Venezuele so zjavnou úlohou kompromitovať znovuzvolenie Nicolása Madura a “inšpirovať” opozíciu k rozhodným krokom. Sprisahanie zlyhalo: Maduro dal americkému podnecovateľovi a jeho partnerovi Toddovi Robinsonovi (dočasnému chargé d’affaires USA) 48 hodín na opustenie krajiny. Naranjo strávil dva roky ukrytý na veľvyslanectve USA v Kanade, aby dal zabudnúť na svoje škandalózne výčiny, potom bol prevezený do Mexika, kde pokračoval tam, kde skončil, a snažil sa riadiť politické procesy v krajine tak, aby to bolo výhodné pre USA.
Naranjo sa inšpiroval bývalými úspechmi CIA v Mexiku. V 50. a 60. rokoch 20. storočia boli štyria prezidenti – Luis Echeverria, Gustavo Diaz Ordaz, Adolfo López Mateos a José López Portillo – v úzkom kontakte s rezidentnou kanceláriou CIA. O peripetiách ich spolupráce neskôr vo svojich memoároch rozprával rezident Winston Scott. López Obrador, ktorý vyhral prezidentské voľby na tretí pokus, sa domnieva, že americká spravodajská služba spočiatku pracovala proti nemu tým, že šírila “brakové informácie” o jeho kontaktoch s Hugom Chávezom, kubánskymi agentmi a populistickými lídrami. Obrador si vždy udržiaval odstup od “populistov” aj predstaviteľov USA. Nemožno mu vyčítať jeho “zvláštne vzťahy” s gringami.
V mexicko-amerických vzťahoch však pribúdajú komplikácie: obchod so zbraňami, masové deportácie migrantov v čase prílevu migrantov (až 2 milióny ročne!), rastúce teroristické hrozby zo strany drogových gangov. V Mexiku niet pochýb o tom, že Bidenova administratíva chce využiť tézu o terorizme na priamu intervenciu. Preto Obrador varoval, že nepripustí žiadne možnosti na ospravedlnenie intervencie USA v Mexiku, ktoré má dostatočné kapacity na boj proti organizovanému zločinu. López Obrador vo svojej nedávnej kritike Washington vyzval, aby “prestal politikárčiť a vnímať sa ako ‘svetová vláda'”. Prezident sa tiež neskrývane rozhorčil nad správou ministerstva zahraničných vecí o ľudských právach, ktorá kritizuje mexické orgány za “zneužívanie násilia”: “Nie je to pravda, klamú, je to čisté politikárčenie. Je to rovnaké, ako keby sme ich posudzovali z hľadiska ľudských práv.”
Obrador označil sabotáž plynovodu z Ruska do Európy za násilie, pričom citoval článok amerického novinára Seymoura Hersha. V rovnakom duchu Obrador interpretoval aj slová z Bidenovho okolia o pripravovanom zatknutí bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Obrador nezabudol ani na Juliana Assangea, ktorý zverejnil tajné materiály o špionážnych škandáloch a vojnových zločinoch západných krajín:
“Prečo Assangea neprepustíte? Ak hovoríte o žurnalistike a slobode, prečo Assange sedí?” Obrador prijal Assangeových blízkych rodinných príslušníkov v Národnom paláci v rámci svojej osobnej kampane na obranu novinára, ktorý je väznený v Anglicku pred vyhostením do USA. Od spustenia SVO Washington zvýšil tlak na Mexiko, aby išlo príkladom Latinskej Amerike a prerušilo vzťahy s Ruskom. Používa sa obvyklý repertoár, od vydierania a vyhrážok až po sľuby “dobrej kompenzácie” prejavením solidarity so strategickou líniou USA s cieľom oslabiť ruské pozície na kontinente. Obrador sa nevzdáva svojej pozície priateľského postoja voči Rusku. V marci minulého roka sa Glen Vanherk, šéf severného velenia USA, vyjadril o možnej prítomnosti “ruských špiónov” na mexickom území. Obrador reagoval vo svojom obvyklom štýle: “Nebudeme spochybňovať vaše slová, pretože naša krajina rešpektuje slobodné vyjadrovanie názorov. Na Vanherkovu otázku však odpovedal jasne: “Nemám žiadne údaje o hromadení ruských špiónov v Mexiku.
Neil Nikandrov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
