Čo má spoločné apríl so Stalingradom?
To zásadné, pretože 5. apríla 1942 Hitler schválil konečnú verziu plánu „Blau“, ako Direktívu 41, čo bol plán útoku na „Stalinovo“ mesto. Nemecký generálny štáb ho Hitlerovi priniesol na podpis už 28. 3. 1942.
Cieľom letnej kampane bolo „opätovne dosiahnuť iniciatívu a nanútiť protivníkovi svoju vôľu“. Hlavný úder bol smerovaný na juh „s cieľom zničenia protivníka na západ od rieky Don a následne zachvátenia ropných oblastí Kaukazu a prechodov cez Kaukazský chrbát“, hoci jeho generalita stále chcela útočiť na Moskvu.
Berlín na túto operáciu dosiahol dohodu o nasmerovaní tam 16 nových rumunských, 12 talianskych, 10 bulharských, 2 slovenské a niekoľko maďarských poľných divízií. Hovorí sa, že to bolo veľkou chybou Hitlera pretože cudzie vojská nezodpovedali požiadavkám tohto bojiska.
Na operáciu bolo nariadené pripraviť 1,3 milióna vojakov a po 1500 lietadiel a tankov.
Hitler v júli 1942 nariadil rozdeliť armádnu skupinu Juh na dve časti. Skupina „A“ pokračovala v útoku na severný Kaukaz a skupina „B“ sa mala prebiť k Volge, dobyť Stalingrad a odrezať komunikačné trasy. Bitka o Stalingrad sa začala 17. 7. 1942. 6. armáda potrebovala mesiac, aby si zabezpečila kontrolu nad priestorom západne od Stalingradu, čo už nebolo v súlade s plánom, Nemci totiž mali väčšie straty ako očakávali.
Veliteľ 6. armády genpor. Friedrich Paulus: „…očakávania dobyť Stalingrad prekvapivým úderom úplne krachli. Sebaobetavý odpor Rusov v bojoch o výšiny na západe Dona natoľko zadržali postup 6. armády, že za tento čas bolo možné plánovane organizovať obranu Stalingradu.“
Ráno 14. 10. 1942 nemecká armáda spustila rozhodujúci útok na sovietske predmostia pri Volge. Podporovalo ju v tom vyše tisíc lietadiel 4. leteckej armády. Koncentrácia nemeckých vojsk bola nevídaná. Na asi 4 km širokom fronte útočili tri pechotné a dve tankové divízie. Červenoarmejcov podporovalo delostrelectvo z východného brehu Volgy, delostrelectvo na ľavom brehu Volgy začalo mať nedostatok munície kvôli pripravovanému protiútoku. 9. 11. 1942 sa nastúpili chladná. Teplota vzduchu klesla do mínus 18°C. Nemci sa, presne ako pred Mosvou, dostali do zajatia zimy. Tým sa ich útok zastavil.
Začiatok sovietskeho protiútoku
19. 11. 1942 sa začala Operácia Uran. Stačili tri dni a 6. Paulusova armáda bola obkľúčená. Paulus požiadal o povolenie prebiť sa z obkľúčenia, no Hitler nariadil vyhodiť si to z hlavy. Sľúbil zvládnutie zásobovania vzduchom a pri prvej možnosti preraziť obkľúčenie.
12. 12. 1942 nemecké sily spustili operáciu „Zimná búrka“ na vyslobodenie 6. armády z obkľúčenia. Červenoarmejci však dostali podporu z rezervy hlavného stanu a tak nemecká operácia krachla.
Medzitým sa nemecké sily v meste stále pokúšali útočiť, no začali im chýbať potraviny i munícia. 9. 1. 1943 bolo Paulusovi navrhnuté ultimátum, aby jeho zväz kapituloval. Po jeho odmietnutí sa začal sovietsky útok. Paulusova armáda bola rozdelená na dve časti a zajatá (vyše 90 tisíc vojakov). Paulus sa tiež vzdal do zajatia a začal kolaborovať so Sovietskym zväzom.
Poučenie
Pri Stalingrade sa Hitler dopustil dvoch chýb: Prvá, že dal krídla 6. armády na zodpovednosť Talianom, Maďarom a Chorvátom. Druhá, že nedovolil Paulusovi ústup. Od porážky pri Stalingrade začal na východnom fronte útočiť ZSSR.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
