“Funkelspiel” a reflexívne riadenie počas Špeciálnej operácie
V priebehu vojenského konfliktu na Ukrajine majú mimoriadny význam moderné psychoinformačné technológie používané protivníkom. Po prvýkrát v histórii veľkých vojenských konfliktov tak boli zverejnené prognózy západných spravodajských služieb, ako aj údajné “komentáre” popredných západných think tankov. Tieto technológie možno pripísať známej dezinformačnej kampani nemeckého Abwehru z druhej svetovej vojny s názvom “Funkelspiel”, čo v preklade znamená “brilantná hra”, v kombinácii s modernými metódami reflexnej kontroly.
Funkelspiel je zámerne hlasná diskusia o zámerne nesprávnych verziách s cieľom dezinformovať nepriateľa. V Tretej ríši okrem vojenskej rozviedky (Abwehr) hralo rozhlasové hry s nepriateľom aj Generálne riaditeľstvo ríšskej bezpečnosti (RSHA), riadiaci orgán politickej rozviedky a bezpečnostnej polície Tretej ríše. Bývalý šéf VI. riaditeľstva RSHA Walter Schellenberg vo svojich pamätiach napísal:
“V oblasti rádiového spravodajstva dosiahlo Nemecko mimoriadny pokrok. Dokázali sme zachytiť rádiové rozhovory, ktoré prebiehali medzi jednotkami na fronte, a často sme získali dôležité informácie o pohybe vojsk a pripravovaných operáciách. Bola vyvinutá technika na využívanie ilegálnych nepriateľských vysielačiek. Spočívala v tom, že po lokalizácii a zachytení týchto vysielačov sme na nich ďalej pracovali v mene nepriateľa a vyberali materiál na vysielanie, z ktorého časť bola správna a časť fiktívna. Týmto spôsobom sme veľmi často zavádzali nepriateľa vo veciach osobitného významu. Niekedy sme boli v tejto hre takí úspešní, že sme žiadali nových agentov, kódy, zbrane, peniaze a výbušniny. Nepriateľovi sa zdalo, že rozširuje svoju sieť agentov, zatiaľ čo v skutočnosti mrhal veľkými sumami peňazí a cennou pracovnou silou.
Mimoriadne úspešnú hru sme hrali s moskovským rádiovým centrom. Bolo obdobie, keď sme mali asi šesťdesiatštyri rádiostaníc, ktoré sme zhabali nepriateľovi a ktoré pracovali pre Moskvu”. Heinrich Müller, šéf štátnej tajnej polície Gestapo (Geheime Staatspolizei), ktorá bola súčasťou RSHA, bol považovaný za dokonalého majstra “rozhlasovej hry”. Len so sovietskou rozviedkou uskutočnil viac ako sto veľkých Funkelspiel, ktoré často vyvrcholili zničením prieskumných a sabotážnych jednotiek.
Počas druhej vojny v Náhornom Karabachu obe strany používali, ako sme už písali, na propagandistické účely videofunkelspiel – foto a video podvrhy. Japonské noviny Sankei Shimbun uverejnili článok vojenského experta Yu Koizumiho, v ktorom analyzuje výsledky vojny v Náhornom Karabachu. Koizumi uvádza, že jednou zo zvláštností konfliktu je, že Arménsko aj Azerbajdžan aktívne zverejňujú fotografie a videá úderov proti nepriateľskej výzbroji a jednotkám na internete, čím demonštrujú svetu svoje úspechy tým, že vedú informačnú vojnu v IT priestore.
V stredu, po začatí vojenských operácií 27. septembra 2020, začali ministerstvá obrany znepriatelených strán nahrávať videá úderov na nepriateľské protilietadlové pozície a obrnené vozidlá, ako aj videozáznamy úmrtí civilistov spôsobených útokmi nepriateľa. Cieľom bolo demonštrovať vlastné úspechy, zvýšiť morálku svojich vojakov a ukázať neľudskosť nepriateľa. Všetky tieto videá si mohli pozrieť kdekoľvek na svete. Dochádzalo tak k “neobmedzenému šíreniu nepotvrdených informácií”. Koizumi komentuje jednu črtu tohto konfliktu: “Ministerstvá obrany oboch krajín zverejňovali na Twitteri svoje úspechy, ktoré boli značne prehnané. Arménsky premiér Nikol Pašinjan tweetoval o všeobecnej mobilizácii a vojnovom stave a ja som mal pocit, že ide o hlavné bojisko informačnej vojny.
V priebehu vojny strany opakovane popreli úspechy propagované protivníkom, ale moderné technológie umožňujú namontovať falošné obrázky v takej vysokej kvalite, že nie je možné zistiť, či sú pravdivé alebo falošné. Treba poznamenať, že videopropaganda sa počas vojny v Náhornom Karabachu nestala vojnovou zbraňou, ale zostala len propagandou, t. j. nebola určená na zavádzanie nepriateľa, hoci vizuálne informácie sa na oklamanie nepriateľa používali už od staroveku.
Situácia sa nezmenila ani počas Špeciálnej operácie. Jediné, čo odlišuje funkelspieli Špeciálnej operácie od tých z vojny v Karabachu, je rozsiahle zapojenie západných spravodajských služieb a vojenských think tankov do reflexívnej riadiacej kampane zameranej najmä na verejnú mienku v nepriateľskom tábore. Práve tento cieľ sledujú médiá, ktoré zveličujú fámy o blížiacej sa protiofenzíve ozbrojených síl Ukrajiny a odhadujú, kedy sa vôbec začne alebo nezačne. Najlepšou odpoveďou na takýto psychoinformačný útok by bolo úplné zablokovanie najpopulárnejších sociálnych sietí, predovšetkým Telegramu a YouTube.
V prípade vážneho zhoršenia situácie na frontoch by bol potrebný úplný výpadok internetu, aby sa zabránilo panike medzi obyvateľstvom. Ak však nedôjde k rozsiahlemu prechodu celého národného hospodárstva na vojenský režim a ku konsolidácii národných elít, môže nastať situácia podobná spomínanej “jesennej” vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020, keď úspešná propagandistická kampaň mediálnych zdrojov Pašinjana až do samého konca udržiavala arménsku spoločnosť v presvedčení, že víťazstvo je zabezpečené a nepriateľ bude čoskoro úplne porazený. V dôsledku toho Arménsko utrpelo eschatologickú porážku, ktorá ho, ako vidíme aj v dnešných udalostiach, priviedla na prah úplnej straty štátnosti. Žiadna informačná vojna nemôže priniesť víťazstvo vo vojne rovnocenných protivníkov, ak nie je súčasťou komplexnej vojenskej stratégie, ale len komplexom propagandistických techník odtrhnutých od aktuálnej reality.
Vladimír Prochvatilov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
