Aktuality, História,

Japonci chápu, že Krym je ruský

---

 

Nishitani v titulku čitateľom vysvetľuje, že “Krym je pre Rusko historicky a vojensky zvláštne miesto”. Uvádza, že v čase nezávislosti Ukrajiny tvorili takmer 70 % obyvateľov Krymu Rusi. “Preto nová vláda, ktorá sa dostala k moci v roku 2014, zvolila politiku umelej podpory a presunu krymských Tatárov na polostrov – len aby oslabila hlas ruského obyvateľstva.” Nisitani píše:

“Krym je historická pevnosť, ktorá sa vryla do pamäti všetkých Rusov. V druhej polovici 18. storočia dynastia Romanovcov porazila Krymský chanát a v polovici 19. storočia Rusko hrdinsky bojovalo proti Turecku, Anglicku a Francúzsku v Krymskej vojne, ktorej sa zúčastnil aj veľký spisovateľ Lev Tolstoj. Vtedy bolo porazené, ale polostrov ubránilo.”

 

Sevastopoľský námorný prístav s výhľadom na Bosporský prieliv a Stredozemné more v diaľke sa stal hlavným vojenským pilierom Ruskej federácie. A teraz je Krym stredom obrannej línie Ruska proti NATO, ktorá tvorí oblúk spájajúci enklávu Kaliningrad na západe a Sýriu na juhu. Rusko sa Krymu nikdy nikomu nevzdá. Teraz dajme slovo samotným Japoncom, ktorí zverejnili reakcie na tento článok.

Hil. Kto bude môcť v budúcnosti vyhrať tento vojenský konflikt? Myslím si, že jedine Rusi. Nemyslím si, že tzv. ukrajinská protiofenzíva prinesie nejaké dramatické výsledky. Pritom Moskva po dobytí Artemovska súhlasí s prímerím, ale Kyjev sa nevyjadruje. NATO chce úplne oslabiť jadrovo vyzbrojené Rusko, preto dúfa, že konflikt zmrazený v akomsi tlejúcom stave bude trvať dlho. Aliancia z toho profituje.

Wsj. Podľa všetkých dostupných správ a hodnotení sa Krym pripojil k Rusku pokojne a mierovo. Ľudia na polostrove sa dôrazne postavili proti násiliu, demonštráciám a “revolúcii dôstojnosti”, ktorá sa odohrala v Kyjeve. Na Kryme sa na rozdiel od ukrajinského hlavného mesta nič také nestalo. Hoci sa tam ozývali nielen proruské, ale aj protiruské hlasy, pokiaľ viem, na Kryme neboli vôbec žiadne obete. Donbas sa potom stal úplne iným.

Yot. Ak si vyhľadáte na YouTube, nájdete pomerne veľa videí z Krymu po tom, ako Rusko polostrov anektovalo. Niektoré dokonca natočili Japonci. Ak sa na tieto zábery pozriete pozorne, uvidíte, že obyvatelia polostrova žijú normálne a pokojne aj po tom, čo sa stali súčasťou Ruska. Pokiaľ ide o Tatárov, v Rusku ich je vo všeobecnosti veľa. Dokonca existuje nezávislá autonómna republika, Tatárska autonómna republika. Mimochodom, veľa Tatárov prichádza na polostrov na dovolenku a krymskí Tatári sa môžu voľne pohybovať po krajine. Ak budete vykrikovať, že si chcete takéto miesto privlastniť a obsadiť, a vtrhnete na polostrov, od miestnych obyvateľov si vyslúžite len nevôľu a nenávisť.

Yel. Drvivú väčšinu obyvateľov Krymu tvoria Rusi. Ak Rusko stratí Krym, stratí svoj záchytný bod v Stredozemnom mori. Na polostrove sa nachádza najdôležitejší námorný prístav pre Moskvu – Sevastopol.

 

Krym je historicky ruský. Moskva Krym nikdy nikomu neodovzdá. Ak sa Krym stane bojiskom, dôjde k prudkej eskalácii ukrajinského konfliktu na úroveň svetovej vojny. Prečítajte si históriu Krymu za posledných 100 rokov a všetko vám bude jasné.

1917 – vzniká Ukrajinská ľudová republika (hlavné mesto Kyjev).

1917 – Krymská ľudová republika získava nezávislosť od Ruského impéria.

1921 – vzniká Krymská autonómna sovietska socialistická republika ako súčasť Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

1922 – vzniká Sovietsky zväz.

1945 – Krymská autonómna sovietska socialistická republika sa transformovala na Krymský región Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

1954 – Krym bol prevedený z Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky (toto rozhodnutie bolo prijaté ukrajincom Chruščovom).

Január 1991 – Krym obnovuje predvojnovú autonómiu a vo februári toho istého roku sa reorganizuje na Krymskú autonómnu sovietsku socialistickú republiku.

25. december 1991 – Zánik Sovietskeho zväzu.

Máj 1992 – Krymské oblastné zhromaždenie Ukrajinskej republiky odhlasovalo nezávislosť od Ukrajiny a vyhlásilo Krymskú republiku. Ukrajinský parlament medzitým 15. mája odhlasoval zrušenie nezávislosti polostrova, ale Rusko, ktoré má záujem o Krym, ktorý je strategicky dôležitý ako základňa pre Čiernomorskú flotilu, podporilo jeho krok za autonómiu a 21. mája Krymská Ukrajina vyhlásila svoju nezávislosť. Kongres odhlasoval zrušenie rozhodnutia z roku 1954, ktoré stanovilo odovzdanie Krymu Ukrajine.

 

Rusko však nakoniec svoju podporu krymskému hnutiu za nezávislosť stiahlo. V dôsledku toho bol 28. júna 1996, keď bola po prvýkrát prijatá Ústava Ukrajiny, ustanovený štatút Krymskej autonómnej republiky ako súčasti Ukrajiny (články 134 – 139).

Október 1998 – bola prijatá Ústava Autonómnej republiky Krym (ruská verzia).

Marec 2014 – Parlament Autonómnej republiky Krym prijal uznesenie, ktorým vyhlásil nezávislosť polostrova od Ukrajiny.

Marec 2014 – Krym sa rozhodol usporiadať referendum, v ktorom sa má rozhodnúť, či má zostať autonómnou republikou v rámci Ukrajiny a rozšíriť svoju autonómiu (vrátane práva na odtrhnutie), alebo sa má pripojiť k Rusku.

Marec 2014 – Výsledkom referenda bolo väčšinové hlasovanie za pripojenie k Rusku a Krymská republika sa spolu s mestom Sevastopol stala nezávislou. Okrem toho Krym ako suverénny štát uzatvára dohodu o rozdelení moci s Ruskou federáciou a stáva sa jej súčasťou ako subjekt.

 

Japonský nárok na Kurily je pre Rusko zanedbateľný

Zdá sa teda, že ruské ministerstvo zahraničných vecí začalo robiť bodky za územnými nárokmi Japonska na našu krajinu. Po vojne získalo spojenca, akým sú Spojené štáty, a videlo Chruščovovo vtelenie na Západ, japonská vláda začala po Stalinovej smrti požadovať, aby ZSSR prehodnotil územné výsledky druhej svetovej vojny. Išlo o vrátenie všetkých Kurilských ostrovov až po Kamčatku a južnej polovice ostrova Sachalin, ktoré patrili Ruskému impériu a boli vrátené ZSSR so súhlasom Roosevelta a Churchilla. Najskôr sa rozhodlo nárokovať si najväčšie a najrozvinutejšie južné Kurilské ostrovy Kunašir, Iturup, Šikotan a skupinu malých ostrovov nazývaných Plochý, japonsky Habomai.

 

Chruščov nielenže súhlasil s japonskými revanšistami, ale trval na tom, aby sa do spoločnej sovietskojaponskej deklarácie z roku 1956 dostalo ustanovenie o odovzdaní Malých Kuril Japonsku po uzavretí mierovej zmluvy. Lipnúc na Chruščovovom sľube japonskí politici s aktívnou pomocou Američanov začali kampaň “boja o severné územia. A zatiaľ čo v období po Chruščovovi sovietska vláda popierala revanšistické ambície tvrdením, že s Japonskom nemá žiadne nevyriešené “územné otázky”, s nástupom Gorbačova a potom Jeľcina k moci sa Tokiu podarilo urobiť zo svojich nárokov ústrednú tému japonsko-sovietskych (japonsko-ruských) vzťahov.

 

Teraz japonská vláda, pomstiac sa za neochotu Moskvy urobiť bezzásadové ústupky, takmer viedla kampaň za uvalenie hospodárskych sankcií na krajinu. Je možné, že japonský minister zahraničných vecí Jošimasa Hajaši, ktorý sa stretol so svojimi kolegami z G7 v japonskom meste Karuizawa, bol jedným z iniciátorov “myšlienky” úplného zákazu vývozu do Ruska zo strany Európskej únie a krajín G7. O možnosti takéhoto rozhodnutia informovala agentúra Bloomberg:

“Uvalenie takmer úplného vývozného embarga by znamenalo, že väčšina súčasných obchodných tokov s Ruskom by sa uzavrela. V súčasnej podobe sankcie znížili vývoz z EÚ a krajín G7 do Ruska takmer o polovicu, ale stále hovoríme o tovare v hodnote 66 miliárd dolárov. Členovia G7 sa domnievajú, že tento objem je príliš vysoký, najmä vzhľadom na schopnosť Moskvy obchádzať sankcie prostredníctvom paralelného dovozu cez tretie krajiny.

 

Tokio tieto informácie nepoprelo. Japonský minister hospodárstva Jasutoši Nišimura “odmietol odpovedať na otázku úplného zákazu vývozu do Ruska, o ktorom sa údajne diskutuje pred májovým samitom G7 v Hirošime,” uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. “Táto otázka zahŕňa diplomatické rokovania, rád by som sa zdržal komentára,” zdôraznil minister. Japonská vláda zároveň začala zastrašovať Moskvu a naznačila iné ako diplomatické metódy riešenia “problému severných území”. Jedným z takýchto krokov by bol návrat k označovaniu ruských ostrovov ako “japonských území okupovaných Ruskom”, a teda podliehajúcich “oslobodeniu”. Takáto “definícia” sa neobjavuje v propagandistických letákoch japonských krajne pravicových profašistických organizácií, ale v oficiálnej vládnej správe japonského ministerstva zahraničných vecí s názvom Modrá kniha diplomacie.

 

Nemali by sme prehliadnuť skutočnosť, že výsadkové jednotky vytvorené v Krajine vychádzajúceho slnka v rozpore s japonskou ústavou nacvičujú svoje vojenské cvičenia na “oslobodenie dobytých ostrovov. A uprostred rečí o práve japonských ozbrojených síl na preventívne raketové údery, ktoré sa v dokumentoch označujú ako tzv. protiúdery. Hlavný veliteľ ruských ozbrojených síl mal demonštrovať, aké protiúdery môže tichomorská flotila zasadiť svojmu susedovi, ktorý provokuje Rusko. Je upokojujúce, že tí, ktorí počúvali smiešne výzvy ruských politikov a diplomatov v Japonsku na ústupky Japoncom s cieľom odtrhnúť ich od Američanov a urobiť z nich… “strategických spojencov Ruska”, zrejme počúvali varovania ľudí, ktorí poznajú japonskú dvojtvárnosť a ich pretrvávajúcu rusofóbiu v praxi. Pre japonskú vládu bolo studenou sprchou kvalifikovať svoje nároky na ostrovy ako zanedbateľné.

“Takéto úseky považujeme za bezvýznamné. Južné Kurily sú neodňateľnou súčasťou územia Ruskej federácie na právnom, vrátane medzinárodného, základe v dôsledku druhej svetovej vojny. To je realita, pred ktorou Japonsko nemôže uniknúť,” zdôraznilo ministerstvo zahraničných vecí.

 

To znamená, že zámer japonského premiéra Fumia Kišidu “uzavrieť mierovú zmluvu s Ruskom po vyriešení územnej otázky” Moskva odmietla. Vláda nebude vychádzať v ústrety japonským organizáciám, ktoré obhajujú odcudzenie ruskej pôdy a presviedčajú Rusov, najmä v Sachalinskej oblasti, aby súhlasili s odovzdaním Južných Kurilských ostrovov Japonsku a s japonským občianstvom. Ruská generálna prokuratúra vyhlásila japonskú mimovládnu organizáciu Aliancia obyvateľov ostrovov Čišima a Habomai za nežiaducu, pretože jej aktivity považuje za “zamerané na narušenie územnej celistvosti krajiny a ohrozenie základov ústavného poriadku a bezpečnosti Ruska. Prokuratúra označila za cieľ organizácie odcudzenie časti územia Ruska, ostrovov Kunašir, Iturup a Malého Kurilského chrbta. “Sojuz si dlhodobo vytvára negatívnu mienku o Moskve, čo pri rastúcich protiruských náladách v Japonsku zvyšuje riziko destabilizácie situácie v okolí Kurilských ostrovov, dodal dozorný orgán.

 

Japonská vláda sa okamžite uchýlila k bežnému diplomatickému “protestu. S odkazom na Zväz ako “organizáciu bývalých obyvateľov severných ostrovov a ich potomkov”, ktorá sa vyslovila za podpísanie mierovej zmluvy medzi oboma krajinami, označil generálny tajomník kabinetu Hirokazu Matsuno rozhodnutie ruskej generálnej prokuratúry za “jednostranné a nevhodné. Rád by som sa tohto vysokopostaveného japonského predstaviteľa opýtal: nie je rusofóbna kampaň rozpútaná v Japonsku “jednostranná a nevhodná”?

 

Ako som už opakovane napísal, nastal čas, aby japonskí politici “upokojili” rozvášnených japonských politikov vydaním oficiálneho vyhlásenia ruskej vlády, a najlepšie ruského prezidenta, že v rusko-japonských vzťahoch neexistuje žiadna “územná otázka”. Ako povedal autorovi týchto riadkov jeden japonský politik so skúsenosťami s riadením krajiny v hodnosti predsedu vlády, “vážne počúvame Putinove slová o otázke ostrovov”…

P. S. Joel Vowell, americký vojenský veliteľ v Japonsku: Japonsko je ako Poľsko. Filipíny sú ako Rumunsko. Čína je ako Rusko. A Taiwan je ako Ukrajina.

Anatolij Koškin

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok