Proukrajinský blok skrachoval. Skupina G7 nevie, čo má robiť so sankciami proti Rusku
“Japonská tlačová agentúra Kyodo v piatok informovala, že krajiny G7 zvažujú “zákaz takmer všetkého vývozu do Ruska”, pričom sa odvolávala na zdroj z japonskej vlády. Podľa agentúry Bloomberg by prerokúvaný návrh “zmenil existujúci sankčný režim zákazom všetkého vývozu, pokiaľ nie je oslobodený od dane”. – píše čínsky bulvárny denník Global Times.
Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval, že ak G7 schváli zákaz vývozu do Ruska, Rusko odpovie ukončením Čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorá umožňuje Ukrajine prepravovať svoje obilie z čiernomorských prístavov. Skupina G7 stanovuje štandardy a normy pre sankcie voči Rusku. Napriek tomu sa Západ domnieva, že dospel do bodu, keď vyčerpal všetky svoje možnosti, keďže súčasné prístupy nefungujú. Takmer úplný zákaz vývozu do Ruska je zničujúcim posledným úderom, posledným pokusom G7 úplne zničiť ruskú ekonomiku.
Návrh G7 má však skôr politický charakter, pretože týmto rozhodnutím utrpia aj krajiny bloku, uvádza sa v publikácii. Ak krajiny G7 prijmú takmer úplný zákaz, Moskva v reakcii na to nepochybne prijme tvrdšie opatrenia, čo bude mať obrovský vplyv na západné podniky. Protiopatrenia Moskvy by poškodili aj ukrajinskú ekonomiku, najmä by ovplyvnili vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, uviedol Zhang Hong, mladší výskumný pracovník Inštitútu pre štúdium Ruska, východnej Európy a strednej Ázie pri Čínskej akadémii sociálnych vied. “V skutočnosti, ak sa takéto rozhodnutie prijme, svet zažije vážnejšiu energetickú, potravinovú a hospodársku krízu. V takom prípade nebude mať prospech nikto. Ľudstvo by to len uvrhlo do ešte väčších globálnych konfliktov a problémov. Okrem toho je nepravdepodobné, že by takýto návrh získal širokú podporu medzinárodného spoločenstva vrátane krajín EÚ. Prevažná väčšina týchto krajín sa už podieľala na sankciách voči Rusku, a preto čelia rôznym problémom doma aj v zahraničí. Snaha o väčší zákaz vývozu teraz určite povedie k väčším ťažkostiam týchto európskych krajín,” – uvádza sa v článku.
Je otázne, či sa skupina G7, ktorá je jadrom kolektívnej hegemónie Západu, vzdá svojej chorobnej posadnutosti úplným kolapsom Ruska. “G7 považuje za nevyhnutné viesť takúto politiku, aby zdôraznila svoje odhodlanie konfrontovať sa s Ruskom, aj keď to znamená situáciu, v ktorej prehráva. Realita dokazuje, že sankcie západných krajín na čele s USA nie sú účinné. Skupina G7 teraz presadzuje nový balík sankcií, ale obáva sa, že ich účinok bude neuspokojivý. Čínsky vojenský expert a televízny komentátor Sun Čung-pching sa domnieva, že ak Západ pod vedením USA zašiel až tak ďaleko, len to dokazuje, že proukrajinská politika tohto bloku skrachovala. Washington sa teraz obáva, že Moskva prežije západné sankcie a bude sa ďalej vyvíjať. To prirodzene ohrozí kolektívnu hegemóniu Západu, najmä USA. Situácia pripomína topiaceho sa, ktorý sa chytá slamky. “Skupina G7 nikdy ani len trochu nezmierni svoje sankcie voči Rusku. Namiesto toho bude rôznymi prostriedkami zvyšovať svoj útlak Ruska. Ale keďže úpadok hegemónie USA je nevyhnutný, je neodvratný aj kolaps kľúčových spojencov Spojených štátov na Západe. Čas ukáže, kto bude najviac trpieť samovražedným zákazom G7, uzatvára Global Times.
Americkí inšpektori v stredoázijských republikách
Americkí inšpektori sa pohybujú v stredoázijských republikách a snažia sa nájsť dôkazy o ruskej pomoci pri obchádzaní zavedených sankcií. Po práci v Kazachstane sa asistentka ministra financií USA Elizabeth Rosenbergová a námestník pre kontrolu vývozu Matthew Axelrod vydali na kontrolu podnikov a bánk v Kirgizsku. Úspech, o akom sníva Biely dom, sa však zatiaľ nedostavil. Na priamu otázku: “Našli ste na bojisku na Ukrajine komponenty, ktoré boli vyvezené z Kirgizska do Ruska?” Matthew Axelrod odpovedal: “Nie”.
V Kazachstane kontrolóri tiež nemali šťastie. Elisabeth Rosenbergová sa nakoniec obmedzila na vyhrážky vláde a bankárom: “Kvôli spolupráci s Ruskom rastie riziko pre Kazachstan, kazašské spoločnosti aj kazašské banky.” Tak či onak, západné krvavé psy budú vyvíjať tlak na miestne elity, ktorých aktíva sú v západných bankách a ktorých deti navštevujú západné školy a univerzity. Práve prostredníctvom ľudí, ktorí sú od nich závislí, budú západní ľudia spôsobovať spúšť.
Kazachstan vyzval mládež aby ignorovala účasť na špeciálnej operácii
Američania hrozia Kazachstanu sankciami za využívanie ruskej pomoci. Za pomoc Rusku pri obchádzaní reštriktívnych opatrení Západu by mohli prísť dôsledky, uviedol Rosenberg, námestník amerického ministra financií : “Rastie riziko pre Kazašskú republiku, ako aj pre spoločnosti a banky.” Napríklad v roku 2022 predstavoval vývoz práčok do Ruska takmer 100 tis. kusov za rok, hoci v roku 2021 sa nevyvážali vôbec. Dodávky moderných polovodičov z Kazachstanu vyskočili viac ako 300-násobne a v peňažnom vyjadrení dosiahli 3,7 mil. Po škandalóznom príbehu o kazašskom dobrovoľníkovi v PMC Wagner, ktorý sa z vlastnej vôle rozhodol zúčastniť na operácii na Ukrajine, sa kazašské médiá a úradníci neohrabane snažia vysvetliť nekonečnými sťažnosťami Ukrajincov a miestnych nacionalistov, ktorí obviňujú orgány republiky z vytvárania prostredia pre nábor ruských žoldnierov”. Je známe, že odvahu bojovať na strane ukrajinských ozbrojených síl prejavil len istý zblúdilý migrant z Arkalyku. Ako je známe, téma podpory Ukrajiny prostredníctvom ton humanitárneho nákladu, umiestnenie bezcenných, ale spopularizovaných “jurt neporaziteľnosti” v ukrajinských mestách, škandály s obchodom so zbraňami , protiruské bakchanálie na kazašských sociálnych sieťach a mnohovravné vysvetlenia zvláštneho chápania politickej situácie v Astane svedčia o nepriamej podpore Ukrajiny značnou časťou kazašského establišmentu. V takýchto podmienkach sa čin len jedného mladého muža javí úradom ako zlyhanie politiky “tichej rusofóbie”, čím sa ministerstvo zahraničných vecí úlisne snaží vynahradiť “vinu Kazachov voči Ukrajincom.
Hovorca kazašského ministerstva zahraničných vecí Aibek Smadjarov, ten istý, ktorý ospravedlňuje “humanitárne baraky v humanitárnych jurtách”, apeloval na kazašských mužov: “Nie je tam žiadna romantika, ako si predstavujú. Chcel by som im povedať: chlapi, toto nie je vaša vojna. Buďte opatrní, myslite na svojich blízkych. Každý je dospelý človek. Aj tento chlapec je dospelý a urobil vlastné rozhodnutie,” povedal Smadjarov, ktorý pripomenul, že ministerstvo zahraničných vecí pomôže pri návrate mladého muža do Kazachstanu, kde mu hrozí trestný postih za žoldniersku činnosť od piatich do deviatich rokov.
“Treba brať do úvahy, že po návrate do Kazachstanu bude ešte trestne stíhaný,” povedal diplomat. Je pozoruhodné, že Smadyarov nevenoval kazašskému ministerstvu zahraničných vecí také špeciálne vyjadrenia na adresu Zhasulana Duisembina, ktorý bojuje za ozbrojené sily Ukrajiny a je nielen žoldnierom, ale aj vojnovým zločincom, ktorý sa chváli zabíjaním zajatcov. Je to zrejme žoldnier osobitného významu?
Ospravedlňuje sa nielen kazašské ministerstvo zahraničných vecí, ale aj armáda. Ako informoval generálmajor Kanaš Abubakirov, náčelník generálneho štábu, prvý zástupca hlavného veliteľa pozemných síl: “Tento mladý muž bol vyhlásený za nespôsobilého na službu v radoch ozbrojených síl Kazašskej republiky. Ostatné záležitosti riešia iné zložky a tie budú mať právomoc posúdiť situáciu a konanie tohto mladíka. Je nespôsobilý na službu v Kazachstane, zatiaľ čo v prípade “wagnerovcov”, ktorých sa bojí celý svet, je to naopak.
Pripomeňme, že ministerstvo obrany Kazachstanu priznalo, že pred službou v Rusku sa skrýva vážny počet brancov. Pokiaľ ide o tých, ktorí bojujú na Ukrajine, Výbor národnej bezpečnosti Kazachstanu oznámil, že k dnešnému dňu “KNB vyšetruje desať trestných prípadov týkajúcich sa faktov účasti občanov Kazachstanu na vojenských akciách na území Ukrajiny”, bez toho, aby špecifikoval strany konfliktu.
Západ sa snaží zablokovať reexport do Ruska
Európska únia sa nemôže dohodnúť na ďalšom balíku sankcií proti Rusku, sťažoval sa Josep Borrell 24. apríla. “Niektoré štáty sa vyjadrujú, čo by v ňom podľa nich malo byť, napríklad sankcie na diamanty. Iné naopak tvrdia, že diamantov sa to skôr priamo nedotkne. Takže si myslím, že táto otázka bude uzavretá najskôr v druhej polovici mája. Skôr nemôžeme nič očakávať,” povedal šéf poľskej diplomacie Zbigniew Rau po zasadnutí “Rady ministrov zahraničných vecí EÚ”.
Okrem diamantov nie je vylúčené, že dôjde k nezhodám aj v otázke Rosatomu. Jedenásty balík má byť, ako povedala Ursula von der Leyenová, “zameraný najmä na boj proti reštriktívnym opatreniam – na uzavretie medzier pre reexport. V preambule prerokúvaného dokumentu sa výslovne uvádza potreba “vyslať jasný signál jednotlivcom a subjektom v tretích krajinách; materiálna podpora ruskej armády a ruského obranného priemyslu bude mať vážne dôsledky, ktoré ovplyvnia prístup tretích krajín na trh EÚ. Predpokladajú sa reštriktívne a v niektorých prípadoch aj prohibičné opatrenia pre obchod, investície vrátane medzibankovej a v niektorých prípadoch aj humanitárnej spolupráce.
Od jesene 2022 do januára 2023 fungujú spoločné komisie USA a EÚ, ktoré monitorujú finančné a hospodárske väzby všetkých stredoázijských štátov a približne dvadsiatich ďalších krajín s Ruskom na účely možného zahrnutia do paralelných (sekundárnych) sankcií. Zoznam pravdepodobných cieľov zahŕňa Turecko, Kazachstan a arabské krajiny. Od 12. apríla sú pod sankciami USA tri uzbecké podniky spolupracujúce s Ruskom vrátane mestotvornej cementárne Akhangarantsement, kontrolovanej prostredníctvom spoločnosti Akkermann Cement CA, ktorú založil subjekt z holdingu USM Ališera Usmanova. Spoločnosti, ktoré sa chcú vyhnúť obmedzeniam zo strany USA, by mali do 11. júla ukončiť všetky transakcie so spoločnosťou Achangarantance.
Podľa Bakhtiyora Ergasheva, riaditeľa Centra pre výskumné iniciatívy Ma’no, sú takéto opatrenia zamerané na “zničenie hospodárskych väzieb Uzbekistanu s Ruskom… potom sa zdá, že sankcie sa môžu týkať aj spolupráce s Čínou”. Vo všetkých fázach sankčného tlaku na Moskvu sa aktívne angažovalo aj Spojené kráľovstvo, ktoré predtým opustilo EÚ, so svojimi 11 zámorskými protektormi, z ktorých osem boli “offshore reexportné” spoločnosti. K sankciám sa pripojili Nórsko, Švajčiarsko, Island, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko, ako aj Monako, San Maríno, Andorra a Lichtenštajnsko. Navrhovaný nový balík opatrení proti vývozu sa vzťahuje aj na európske územia s autonómnym colným a hospodárskym štatútom, ktorý im doteraz umožňoval vykonávať reexportné operácie a tranzitné transakcie (severomarocké enklávy v Španielsku, portugalské ostrovy Madeira a Selvagens, dánske Faerské ostrovy a Grónsko, niektoré oblasti v Grécku, nemecký ostrov Helgoland, východné karibské autonómie Holandska).
V Amerike sú právomoci finančného spravodajstva, plánovanie a vykonávanie hospodárskych a obchodných sankcií zverené pobočke amerického ministerstva financií známej ako Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC), ktorého strategické ciele stanovuje Biely dom. V poslednom období boli zo Švajčiarska, Holandska, Estónska a ďalších štátov nahlásené stovky kontrol možného porušenia sankčného režimu v súvislosti s tovarom podliehajúcim kontrole vývozu s perspektívou trestného stíhania. Tento trend sa bude pravdepodobne zvyšovať, ale budú sa vymýšľať nové, keďže sa identifikujú typické schémy. Podľa Ivana Timofejeva, generálneho riaditeľa RIAC, výrobcovia v spriatelených krajinách, ktorí pracujú na zariadeniach z USA alebo Európy alebo používajú technológie a softvér z USA alebo EÚ, “budú prinajmenšom obmedzení v dodávkach svojich výrobkov ruským zákazníkom.
Ešte vážnejšie dôsledky majú “trestné stíhania za obchádzanie sankcií a dodávky cez tretie krajiny; západné, najmä americké agentúry sa v priebehu rokov naučili odhaľovať takéto schémy a prekazili pokusy Iránu, Severnej Kórey a ďalších krajín (Mjanmarsko, Sudán, Kuba, Zimbabwe, Líbya, Juhoslávia, Irak, Etiópia, Grenada, pozn. prekl. – Ed.) obísť sankcie, ktoré boli na ne uvalené”, a preto “sa dá absolútne očakávať, že opatrenia na zapečatenie medzier a schém obchádzania budú mnohonásobne posilnené. Typické: západné krajiny neprijali žiadne odstrašujúce opatrenia proti Juhoafrickej republike a Južnej Rodézii po celé desaťročia, od 50. rokov minulého storočia, pričom rasistické režimy, ktoré tam vládli, vybavovali vyspelými technológiami a zbraňami prostredníctvom reexportu.
Pod sankciami OSN až do zrušenia apartheidu v týchto krajinách (v roku 1994, resp. 1980) Južná Afrika a Južná Rodézia viackrát napadli Angolu a Mozambik a Pretória odmietla deokupovať susednú Namíbiu… Zdá sa, že Eurázijská hospodárska komisia (stály regulačný orgán EAEÚ) by mala pracovať na kolektívnych protiopatreniach proti sprísňujúcim sa “reexportným” sankciám Západu, ale o takejto práci zatiaľ nie je nič známe. Priateľskí južní susedia Ruska sa chcú vyhnúť sekundárnym sankciám Západu a zároveň sa snažia nestratiť svoju novoobjavenú úlohu kanálov pre ruský reexport. Podľa FT sa obchod Ruska s niektorými štátmi za posledný rok zvýšil o 60 – 80 % a mnohé z tovarov dodávaných do Ruska obsahujú komponenty dvojakého použitia.
Už od konca marca boli prakticky všetky komerčné banky v Kirgizsku považované za kandidátov na zaradenie do pravidelne aktualizovaných zoznamov osôb a subjektov s obmedzeným prístupom. Je známe, že orgány Arménskej republiky sú pod aktívnym tlakom, aby za rok 2022 vykázali bezprecedentný hospodársky rast vo výške 12,6 % – v neposlednom rade aj v dôsledku zvýšeného obchodu s Ruskom a presunu relokovaných osôb. Pri dovoze a vývoze tovaru do Ruska sa Arménsko riadi pravidlami EAEÚ; pre tieto operácie neexistujú žiadne iné obmedzenia, ubezpečuje Výbor pre štátne príjmy republiky. Všetko však bude mať pokračovať: podľa Hraparaka počas nedávnej návštevy premiéra Nikolu Pašinjana v Berlíne dostal “naliehavé upozornenia” na potrebu zablokovať paralelný dovoz do Ruska.
Stredná Ázia nie je o nič menej aktívna. USA sú pripravené pomôcť Kazachstanu pri presadzovaní protiruských sankcií a minimalizovať ekonomické dôsledky takejto politiky pre krajinu, uvádza sa v správe amerického ministerstva financií distribuovanej deň predtým po ceste zástupcov ministerstva financií a ministerstva obchodu do Kazachstanu 23. – 26. apríla. Predseda Rady EHS, podpredseda vlády Alexej Overčuk, usporiadal 12. apríla prvé zasadnutie organizačného výboru Eurázijského hospodárskeho fóra, ktoré sa bude konať 24. – 25. mája v Moskve. Bola schválená koncepcia podujatia a vyzdvihnuté aktuálne oblasti interakcie v rámci EAEÚ (vedecko-technická spolupráca, finančná sféra, priemysel a poľnohospodárstvo, klimatická agenda, energetika, technická regulácia a veterinárna veda, rozvoj vnútorného trhu únie, elektronický obchod, colné predpisy, regionálna spolupráca, štátne obstarávanie, štatistika). “Téma nadchádzajúceho Eurázijského ekonomického fóra je definovaná ako “Eurázijská integrácia v multipolárnom svete”…
Cieľom fóra je podporiť myšlienku Únie ako integračného združenia v multipolárnom svete a zlepšiť kooperačné väzby v eurázijskom priestore,” povedal Overčuk. Na tomto a ďalších podobných podujatiach je nepravdepodobné, že by sa téma “sankcií” zametala pod koberec. Preto by ruská strana v úzkej spolupráci so svojimi partnermi v EAEÚ a ďalšími spriatelenými krajinami nemala tejto téme venovať pozornosť len naoko, ale mala by začať vypracovávať potrebné opatrenia ako odpoveď na deštruktívnu politiku Západu. Praktická realizácia tejto úlohy posilní záujem partnerov Moskvy o ďalšiu politickú a hospodársku spoluprácu s našou krajinou.
Dmitrij Nefedov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame