Aktuality, Bezpečnosť,

Kosovo sa stáva členom Rady Európy. V Belehrade sú urazení….

---

 

Dňa 24. apríla sa konalo hlasovanie o prijatí Kosova do Rady Európy. Zástupcovia 33 krajín hlasovali za, sedem bolo proti (Srbsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Rumunsko, Cyprus, Španielsko a Maďarsko) a šesť sa zdržalo hlasovania (Grécko, Slovensko, Moldavsko, Ukrajina, Arménsko a Bosna a Hercegovina). Ponuka Prištiny je teda schválená a rozhodnutie prijme Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE). O tom, aké bude toto rozhodnutie, niet pochýb. А. Vučič označil rozhodnutie Rady Európy za “veľkú hanbu” a zdôraznil: “Rada Európy sa rozhodla, že bude musieť prijať rozhodnutie: “…nikdy sa nestalo, aby bola do Rady Európy prijatá neuznaná krajina alebo krajina, ktorá má problémy súvisiace s jej územnou celistvosťou.”

 

Západ skutočne opäť ukázal, že ignoruje všetko medzinárodné právo a zachádza až tak ďaleko, že sa mu vysmieva. Veď tí, ktorí presadzovali rozhodnutie o prijatí Kosova do Rady Európy, nemohli nevedieť, že tento samozvaný útvar nie je plnohodnotným subjektom; dokonca ani v EÚ Prištinu neuznáva Španielsko, Cyprus, Rumunsko, Grécko a Slovensko. To však nebránilo posledným dvom menovaným, aby sa zdržali hlasovania, čo v skutočnosti znamenalo uznanie. Aténsky syrtak sa dal očakávať, ale postoj viacerých ďalších krajín vyvolal v Belehrade frustráciu a sklamanie.

 

Predovšetkým ide o susednú “bratskú” Čiernu Horu, ktorej orgány podporili kosovskú ponuku. Hoci je to na prvý pohľad prekvapujúce – Podgorica sa dlhodobo otvorene riadi pokynmi Západu, premiér Dritan Abazovič je etnický Albánec a vyvinul mnoho úsilia na posilnenie spolupráce s Prištinou. Na druhej strane postoj Kyjeva, ktorý odmietol podporiť srbskú územnú celistvosť a zdržal sa hlasovania (po vyžiadanej prestávke na konzultácie s americkými poradcami), vyvolal nával emócií.

 

Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačid neskrýval podráždenie: “Viete, s akým úsilím hlasujeme, aby sme vo všetkých rezolúciách odsúdili porušenie územnej celistvosti Ukrajiny…? Musíme brániť územnú celistvosť Ukrajiny alebo Bosny a Hercegoviny, ničiť naše národné záujmy, pretože tým ničíme vzťahy s Ruskom, a oni sa zdržujú?”

 

Podľa Dačiča Srbsko pred týmto hlasovaním vždy podporovalo Kyjev v tejto otázke, často aj na úkor vlastných národných záujmov. Poznamenal, že takéto kroky Kyjeva by mohli zmeniť postoj Belehradu k otázke územnej celistvosti Ukrajiny, pretože “v otázkach medzinárodných vzťahov sa Srbsko snaží dodržiavať zásady reciprocity”. Deň po hlasovaní v Rade Európy Vučič vyhlásil, že Belehrad považuje výsledky za “veľmi dôležité” a srbská vláda sa už rozhodla začať s prípravou zahraničnopolitickej stratégie, ktorá jasne vymedzí vzťahy s ostatnými krajinami na základe princípu reciprocity. Podľa prezidenta zmeny nebudú “tektonické, ale hlboké a zásadné… viac si vážime tých, ktorí sú priateľskí,” povedal Vučič. Prezident zároveň priznal: “Nie sme krajina, ktorá zo dňa na deň zmení všetky vzťahy s celým svetom. Došlo k určitým sklamaniam. Srbsko sa nikdy nezdržalo otázky celistvosti Ukrajiny… Ak niekto nerešpektuje územnú celistvosť Srbska, prečo by sme my mali rešpektovať jeho celistvosť?”

 

Tu treba mať na pamäti, že kyjevské orgány úplne stratili kontakt s realitou a prekračujú hranice nielen toho, čo je dovolené, ale aj toho, čo je mysliteľné. Ďalším dôkazom tejto medicínskej skutočnosti je “návod na použitie”, ktorý ukrajinské veľvyslanectvo v Belehrade na pokyn svojho ministerstva zahraničných vecí zaslalo koncom apríla popredným srbským médiám. V “návode” sa píše, ako písať o dianí na Ukrajine – aké formulácie a výrazy používať a aké nie. Podľa kyjevského ministerstva zahraničných vecí by srbské médiá mali v súvislosti s udalosťami na Ukrajine používať výlučne slovné spojenie

“nevyprovokovaná rozsiahla ruská vojenská invázia na Ukrajinu”. A v rovnakom duchu:

“Ruská vojna na Ukrajine je genocídou v každom ohľade”, “dočasne okupované ukrajinské územia” a “agresívna vojna Ruska proti Ukrajine spôsobila potravinovú a energetickú krízu”.

 

Redakcia sa spočiatku smiala, pretože si e-mail pomýlila s podvrhom alebo citátom z korešpondencie ukrajinských utečencov na sociálnych sieťach, ktorí to v tom čase prehnali s alkoholom. Ukrajinské veľvyslanectvo však potvrdilo: “Prijatý e-mail je pravý. Ide o to, aby médiá pri príprave textu alebo reportáže používali terminológiu súvisiacu s vojnou na Ukrajine v správnom tvare.” Milorad Vučelič, šéfredaktor srbských novín Vecernje Novosti a majiteľ politickej publikácie Pedat, ho označil za bezprecedentný dokument.

“Je to presne to, čo sme si kedysi predstavovali vo svojej fantázii, keď sme sa snažili vymyslieť, ako by mohol Newspeak vyzerať v orwellovskej vízii,” povedal. Podľa neho “je to jasný znak toho, o akom režime hovoríme”. Renomovaný novinár zdôraznil: “V súčasnosti je to veľmi dôležité: Tento zoznam pojmov sa v západných mainstreamových médiách používa už viac ako rok. Je to nový výraz rusofóbie, klinickej diagnózy, ktorá sa už neskrýva, ale stala sa žiaducim postojom k Rusku a ruskému ľudu. Západné demokracie, ktoré prisahajú na objektivitu a slobodu slova, sa správajú ako cez kopirák podľa propagandistických centier, aké tu neboli od čias druhej svetovej vojny a nacistického Nemecka”.

 

Je pozoruhodné, že na tomto pozadí predseda parlamentného výboru pre zahraničnú politiku Borko Stefanovič predložil návrh uznesenia o sankciách voči Rusku. Podľa neho sú sankcie potrebné, pretože situácia ohrozuje životné a národné záujmy Srbska. Odmietnutie krajiny pripojiť sa k sankciám je spojené so stagnáciou investícií. Okrem toho podľa neho Srbsko zavedením sankcií získa “aspoň čiastočne lepší európsky plán riešenia problému Kosova a Metohije”. Toto je postoj politika, ktorý od roku 1999 štyrikrát radikálne zmenil svoje politické názory. V roku 2011 to bol práve B. Stefanovič, kto uzavrel s Prištinou sedem dohôd, po ktorom prevzal štafetu premiér Ivica Dačič a podpísal bruselskú dohodu. Ďalším premiérom srbskej vlády bol Aleksandar Vučič, ktorý v tejto ceste pokračoval aj neskôr ako prezident.

 

Takto vyzerá postupná kapitulácia. Ďalšie kolo rokovaní medzi Belehradom a Prištinou je naplánované na 2. mája v Bruseli. Prezident Vučič hrozivo vyhlásil:

“Pred 2. májom im hovoríme a budeme v tom pokračovať aj potom: ani vo sne vás nenapadne, že by ste mohli vyhnať alebo zničiť Srbov v ktorejkoľvek časti Kosova a Metohije alebo kdekoľvek inde. V tomto prípade vieme, čo treba urobiť”.

 

Treba pripomenúť, že v januári tohto roku navštívila Belehrad delegácia zástupcov USA, Francúzska, Nemecka a EÚ. Ich cieľom bolo presvedčiť srbské vedenie, aby súhlasilo s francúzsko-nemeckým plánom urovnania výmenou za urýchlenú integráciu do EÚ. Návrh spočíval v schválení vstupu Kosova do OSN, čo v skutočnosti znamenalo uznanie nezávislosti provincie. Milovan Drzun, predseda výboru srbského parlamentu pre Kosovo a Metohiju, označil navrhované euroatlantické riešenie za neprijateľné. Vučič ho opravil:

“Neprijateľné, ale nemôžeme ho len tak zavrhnúť.”

 

Vo februári bol schválený dokument s názvom Plán normalizácie, v ktorom sa v osobitnej doložke uvádza, že Srbsko nebude mať námietky proti členstvu Kosova v medzinárodných inštitúciách. Nie Belehrad určuje pravidlá hry a Srbsko nemá žiadne páky. Vučič na druhý deň opäť vyhlásil: “Ako vrchný veliteľ vám môžem zaručiť, že Srbsko nevstúpi do NATO ani do žiadneho vojenského bloku. V záujme budúcnosti sa oplatí nadviazať úzke vzťahy s tými, ktorí na krajinu zaútočili v roku 1999. Spomenul tiež, že nemôže ísť proti voľbe svojho národa, musia existovať určité červené čiary. “Je to línia lásky k Srbsku, línia slobody, ktorú by sme nikdy nemali nikomu dať, preto sa Srbsko bude brániť, brániť svoje nebo, brániť svoju zem a brániť svoj ľud,” zhrnul pateticky.

Anton Veselov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok