Aktuality, História,

Francúzsko stráca zvyšky svojej koloniálnej ríše

---

 

 

Elyzejský palác si je toho dobre vedomý, ale snaží sa bagatelizovať význam triumfu separatistov. Francúzska Polynézia už má určitú autonómiu a stanovila si vlastnú politiku v oblasti zdravotníctva, základného a stredného školstva a životného prostredia. V tomto ohľade má bližšie k britským a holandským zámorským územiam ako k iným francúzskym vlastníctvom, ako sú Réunion a Guadeloupe. Paríž si ponecháva plnú kontrolu nad vysokoškolským vzdelávaním a obrannou politikou. Francúzska Polynézia získala vnútornú autonómiu v roku 1984 po rokoch rokovaní s Francúzskom

 

 

Francúzsku Polynéziu tvorí 121 ostrovov s 280 000 obyvateľmi. Na ostrovoch sa nachádzajú významné ložiská plynu a kovov vzácnych zemín. Oscar Temaru bol päťkrát prezidentom územia, ale zakaždým bol zosadený v dôsledku intríg organizovaných metropolitnými spravodajskými službami. Ako poznamenáva Liberation, tentoraz má v úmysle predložiť parlamentu ako prezidentského kandidáta svojho zaťa Moetaia Brothersona.

 

Na ostrovoch si dobre uvedomujú, že metropola sa bude snažiť udržať Francúzsku Polynéziu vo svojom koloniálnom impériu všetkými prostriedkami. Zaujímavé je, že medzi najúspešnejších zástancov nezávislosti patria potomkovia generála Maxima Leontieva, ktorý bojoval v ruskom expedičnom zbore na západnom fronte počas prvej svetovej vojny a v roku 1936 sa usadil na Tahiti. Potomkovia generála vytvorili jeden z najvplyvnejších klanov v Polynézii. Generálov vnuk Igor Leontiev bol viacnásobným pánom Polynézie. Jeho brat Alexandre sa stal zástupcom Polynézie vo francúzskom parlamente a dosiahol samosprávu Polynézie a neskôr sa stal prvým predsedom jej vlády. Polynézania si obzvlášť ctia Borisa Leontieva, zakladateľa strany Fetia Api (Nová hviezda), ktorá bojovala za práva pôvodného obyvateľstva Tahiti, ktorý zomrel vo veku 47 rokov.

 

 

V roku 1987 sa Alexander stal predsedom vlády Francúzskej Polynézie. V roku 1991 túto funkciu opustil. V roku 1996 jeho brat Boris Leontiev-Teahu založil organizáciu Fêtia Api a nahlas hovoril o francúzskom kolonializme. Protestoval najmä proti prevádzke jadrového testovacieho strediska na ostrovoch. Popularita Borisa Teahu medzi Polynézanmi bola neuveriteľne vysoká, čo viedlo k jeho smrti. Pod tlakom strany Borisa Leontieva-Teahu Francúzsko uzavrelo jadrový testovací areál a do parlamentných volieb v roku 2002 prišla Fetia Api s poriadnou dávkou dôvery od ostrovanov. Bol na najlepšej ceste stať sa premiérom Francúzskej Polynézie, zostaviť vlastnú vládu a vyhlásiť nezávislosť svojej vlasti. Mesiac pred voľbami vzlietlo malé lietadlo s Borisom a ďalšími lídrami jeho strany na palube na stretnutie s voličmi a zmizlo. Úrady oznámili, že lietadlo sa zrútilo nad oceánom a nikto neprežil.

 

 

Nehode sa neverilo, ale vyšetrovanie prebiehalo pomaly a čoskoro bolo ukončené. Neskôr bývalý člen miestnej tajnej služby tvrdil, že lietadlo do oceánu vôbec nespadlo. Pristálo na doplnenie paliva na riedko osídlenom atole a tam na Leontieva a jeho spoločníkov čakal oddiel strelcov. Na Tahiti sa každý rok v deň Borisovej smrti konajú honosné spomienkové slávnosti. Alexandra Leontieva po odstúpení z funkcie predsedu vlády uväznili na základe vykonštruovaných obvinení z korupcie a onedlho zomrel na infarkt.

 

Napriek malému počtu obyvateľov a obmedzeným prírodným zdrojom je Francúzska Polynézia kľúčová pre strategické záujmy Západu a Číny, pretože “predstavuje diaľnicu cez srdce Tichého oceánu do Ázie, ktorá spája ozbrojené sily umiestnené na mnohých ostrovoch roztrúsených pozdĺž cesty medzi Havajom, Austráliou a Filipínami”, píše Tablet Magazine. Počas dvojročnej “pandémie” sa desaťtisíce Polynézanov ocitli v chudobe, mnohé podniky skrachovali a turistické strediská sa zatvorili. A potom ponúkla pomoc Čína, ktorá poskytla štedré pôžičky a ponúkla vybudovanie obchodných a rybárskych prístavov.

 

“Antiimperialista, antiamerikanista a antifrancúzsky Oscar Temaru” v rozhovore pre Tablet Magazine povedal, že “bezpochyby pôjde s Číňanmi, ak to bude znamenať zbaviť sa Francúzska… Peking má preto zrejme skvelú príležitosť podkopať historické záväzky ostrovov voči západným krajinám… tým, že pripraví francúzske a americké námorníctvo o cennú obrannú líniu v Tichom oceáne… Polynézia pravdepodobne prijme čínske ponuky”, uvádza publikácia. Alternatíva k hospodárskemu zblíženiu medzi Papaete a Pekingom v podstate neexistuje. A v budúcnosti by tu mohli vzniknúť čínske policajné sily, ako sa to už stalo na Šalamúnových ostrovoch, ktoré v roku 2019 uzavreli s Čínou hospodársku alianciu. Na ostrovoch došlo k “náhlej” vlne pogromov proti čínskym podnikom, ale Peking pomohol potlačiť nepokoje a teraz má v úmysle rozmiestniť na ostrovoch svoju armádu.

 

Čína zároveň rozširuje svoju prítomnosť na Východnom Timore, Papue-Novej Guinei a Kiribati, prenajíma si celé ostrovy a buduje tam svoje infraštruktúrne zariadenia vrátane vojenských. “Geopolitika v ázijsko-tichomorskom regióne sa často obracia k teórii domina v obave, aby sa čínsky vplyv ďalej nerozširoval a nezadusil vplyv Západu,” lamentuje austrálsky časopis The Diplomat. Paríž a Washington budú brániť referendu o nezávislosti Polynézie. Nemajú však nič proti čínskym pôžičkám a čínskemu obchodu. Dá sa očakávať, že v dohľadnej budúcnosti, v reakcii na vznik nových vojenských základní USA na Filipínach, môže Čína zriadiť svoje vojenské zariadenia v Polynézii, v bezprostrednej blízkosti Havaja. Tým, že USA a ich spojenci uviazli vo vojenskom konflikte na Ukrajine, strácajú celú planétu.

Vladimír Prochvatilov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok