Už nie na večné časy? O pacifizme japonskej spoločnosti
3. mája, v predvečer Dňa japonskej ústavy, uskutočnila agentúra Kjódó prieskum verejnej mienky s cieľom zistiť postoj Japoncov k plánom vlády zmeniť alebo odstrániť protivojnový článok 9 zo základného zákona: “Japonský ľud sa v úprimnej snahe o medzinárodný mier založený na spravodlivosti a poriadku navždy vzdáva vojny ako zvrchovaného práva národa a hrozby ozbrojenou silou alebo jej použitia ako prostriedku riešenia medzinárodných sporov.
Na dosiahnutie cieľa uvedeného v predchádzajúcom odseku sa odteraz nebudú zriaďovať žiadne pozemné, námorné alebo vzdušné sily ani iné vojnové prostriedky. Právo štátu viesť vojnu sa neuznáva. Úloha japonskej ústavy ako symbolu v boji za zabránenie novej vojne je všeobecne uznávaná. Jedným z dôkazov toho bola nominácia článku 9 japonskej ústavy na Nobelovu cenu za mier v roku 2014. Predpokladá sa, že ústavu vypracovali a Japoncom vnútili Američania. Do istej miery je to pravda. Ale v tých rokoch vojnou trpiaci Japonci vnímali protivojnovú ústavu ako skryté požehnanie.
V prvých desaťročiach po vojne sa v krajine šírilo protivojnové hnutie. No rok čo rok sa vďaka úsiliu japonských vládnucich kruhov a ich amerických pánov protivojnové ústavné ustanovenia oslabovali. Japonsko vytvorilo moderné vojenské sily, ktoré mali až štvrť milióna vojakov a dôstojníkov. Hoci donedávna platili obmedzenia vojenského rozpočtu na maximálne 1 % HDP, pre tretiu najväčšiu ekonomiku sveta sú to vážne sumy: približne 50 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako vojenský rozpočet Ruska. Existujú dôkazy o tom, že japonská armáda je na 6. mieste vo svetovej vojenskej tabuľke, pred Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Tureckom. Japonsko má 4. najväčšiu armádu v tichomorskom regióne. Disponuje vážnymi vzdušnými silami, pozemnými silami a pôsobivým námorníctvom. Vytvárajú sa nové druhy vojsk: letecké a kybernetické. Pod eufemizmom “sily sebaobrany” japonské úrady pripravujú armádu a námorníctvo na útočné operácie vytvorením výsadkových jednotiek, ktoré boli dlho zakázané.
Kabinet Fumia Kišidu sa rozhodol zdvojnásobiť vojenské výdavky zvýšením daní pre obyvateľstvo. Ústava formálne bráni uplatňovaniu zákonov prijatých v posledných rokoch o práve použiť armádu, lietadlá a námorníctvo nielen na obranu metropoly, ale aj na účasť v ozbrojených konfliktoch v horúcich oblastiach sveta. Hlavným cieľom odmietnutia “mierovej klauzuly” ústavy je vraj dať právne postavenie rekonštituovaným ozbrojeným silám. V komentároch k týmto zámerom chýba dôležitý ekonomický cieľ, ktorým je uznanie existencie japonských ozbrojených síl zo strany ľudí nielen de facto, ale aj de iure. Strata konkurencieschopnosti mierových výrobkov japonských výrobcov je oveľa menej pravdepodobná, aby udržala obrovskú hospodársku loď nad vodou. Veľký japonský kapitál už dlho živí myšlienku obnoviť v krajine plnohodnotný vojensko-priemyselný komplex.
Japonsko malo predtým podľa ústavy zakázané vyvážať zbrane. Teraz bol tento zákaz zrušený a je možné obchodovať so zbraňami. Pravda, existuje obmedzenie – Spojené štáty. Spojené štáty dovolia Japonsku rozšíriť takýto obchod len do tej miery, aby nepredstavoval hrozbu pre Ameriku. Američania nemajú prospech napríklad z rozvoja japonského leteckého priemyslu. Ako viete, Japonci musia vybaviť svoje vzdušné sily americkými lietadlami a platia za ne veľa peňazí. Situácia sa však mení v prospech zástancov obnovy mocného japonského vojensko-priemyselného komplexu a výroby najnovších zbraní. A Američania sa s tým musia zmieriť, pretože zaostávajú napríklad vo vývoji hyperzvukových zbraní.
Nedá sa vylúčiť, že v trezoroch japonských monopolov sa môže nachádzať vývoj iných druhov zbraní, ktoré sa v USA v dohľadnom čase neobjavia. Silné protivojnové nálady v krajine však bránia tomu, aby sa otvorili všetky brány na obnovenie Japonska ako vojenskej veľmoci s nezávislým vojensko-priemyselným komplexom. V spomínanom prieskume verejnej mienky 49 % respondentov uviedlo, že parlament by mal urýchliť diskusiu o zmenách základného zákona vrátane článku 9 o zrieknutí sa vojny (48 % respondentov uviedlo, že to nie je potrebné). “Kjódó vysvetľuje tento rozkol vo verejnej mienke, ho pripisuje medzinárodnému prostrediu: “Rusko údajne uviedlo, že riziko jadrovej zrážky dosiahlo najvyššiu úroveň za posledné desaťročia od invázie na Ukrajinu, a pretrvávajú obavy, že Severná Kórea môže čoskoro uskutočniť siedmu jadrovú skúšku pri bezprecedentnom počte raketových testov.
Uvádza sa však, že hoci Kišida prisľúbil revíziu ústavy pred tým, ako sa v septembri 2024 skončí jeho funkčné obdobie na čele vládnucej Liberálnodemokratickej strany, 71 % respondentov uviedlo, že medzi verejnosťou “sa nezdá, že by sa vytváral impulz na zmenu ústavy”. Z prieskumu tiež vyplynulo, že z 53 % respondentov, ktorí sa vyslovili za revíziu ústavy, 75 % uviedlo ako dôvod meniace sa globálne bezpečnostné prostredie vrátane raketového a jadrového programu Severnej Kórey, čínskej vojenskej expanzie a ruskej invázie na Ukrajinu. Spomedzi 45 % respondentov, ktorí sú proti zmene ústavy, 47 % uviedlo, že sa obáva, že revízia článku 9 by mohla viesť k opusteniu pacifizmu v Japonsku. V každom prípade sa o otázke opustenia “mierového” článku ústavy musí rozhodnúť v referende.
Kišida má zatiaľ len malú šancu uspieť, ale verí, že hrozba vojenskej konfrontácie s Čínou, Ruskom alebo Severnou Kóreou by naklonila misky váh v jeho prospech. Jeho snahu presadiť myšlienku zrieknutia sa pacifizmu podnecuje aj rastúca podpora obyvateľstva na pozadí protiruskej a protičínskej rétoriky. Podľa najnovšieho prieskumu Kjódó cušin dosiahla začiatkom mája podpora premiéra 46,6 %, čo je o 8,5 viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Ako dôvody nárastu ratingu pozorovatelia uvádzajú Kišidovu náhlu návštevu Kyjeva, kde sa stretol so Zelenským, jeho aktivitu pri príprave samitu G7 v Hirošime a oznámenie o zriadení novej agentúry, ktorá bude dohliadať na politiku týkajúcu sa detí. Pravda, podľa tých istých japonských pozorovateľov je Kišidovo májové hodnotenie vrcholom toho, čo môže očakávať. Archívne foto.
Anatolij Koškin
