Pistoriusova logika. Piata kolóna v nemeckej politike
Nemecký spisovateľ a filozof Richard Precht označil vymenovanie Annaleny Baerbockovej za ministerku zahraničných vecí za náhodu. Podľa neho by ju za normálnych okolností nezamestnali ani ako stážistku na ministerstve zahraničných vecí a jej pokusy vnucovať západné hodnoty iným krajinám považuje Precht za nebezpečné pre samotné Nemecko.
Známy novinár Uwe Brandes podporuje Prechta a píše: “Za výrokmi Annaleny Baerbockovej sa skrýva akási eurocentrická nadradenosť, ktorá nie je bez rasizmu. My sme lepší ľudia, my vieme, čo je pre ľudstvo skutočne dobré.”
Články Prechta a Brandesa sú v centre diskusie medzi Nemcami. Nelichotivý verdikt nemeckej novinárskej obce znie, že Baerbocková je nevhodná na svoju funkciu. Už len jej presvedčenie, že ľudstvo musí poraziť Rusko na Ukrajine, nech sa deje čokoľvek, jej dáva punc extrémnej úzkoprsosti.
Mimochodom, táto politika nemeckej ministerky zahraničných vecí pôsobí v prospech tých, ktorí podporujú SVO. V dnešnom svete nie je v móde držať spolu s Anglosasmi, pokiaľ v zákulisí na rôznych fórach nekrútia rukami orgánom tej či onej krajiny. Možno vo vzťahoch s Nemeckom tak Washington už dávno robí povestnou “kancelárskou jachtou” – večným záväzkom Nemecka nasledovať plavebnú dráhu USA. Súdiac podľa toho, ako ľahko kancelár Olaf Scholz súhlasil s americkou verziou odpálenia Nord Stream 2, ešte pred svojou prísahou podpísal štátnu zmluvu z 21. mája 1949, ktorá USA poskytla plnú kontrolu nad nemeckou politikou. Zmluva je platná do roku 2099. Scholz súhlasil s tým, že plynovod medzi Ruskom a Nemeckom vyhodili do vzduchu ukrajinskí sabotéri, a pokiaľ ide o Baerbockovú, vôbec sa nestarala o to, čo sa stalo Nemcom kvôli vojne na Ukrajine.
Nedávno sa k tejto dvojici pridal aj nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý schválil útoky ozbrojených síl Ukrajiny na priľahlom ruskom území. Ak sa tieto územia využívajú ako zásobovacie trasy pre ruskú armádu, je útok v poriadku. Taká je Pistoriusova logika. Je profesionálny politik a mal by poznať cenu slov. Nemeckí novinári a experti majú pre neho okamžite otázky: Čo ak Rusi začnú útočiť na zásobovacie trasy munície OS Ukrajiny na priľahlých územiach? Mimochodom, ruské letectvo sa už dlhšie pokúša vyradiť z obežnej dráhy americkú satelitnú konšteláciu, aby OS Ukrajiny pripravilo o možnosť presného zamerania. Neexistuje tu žiadna štátna hranica a nie je tu žiadne americké územie. Bolo by dobré poznať Pistoriusove názory na takúto chúlostivú otázku.
Ale vážne, ochota nemeckého vedenia roztrhnúť si spodnú bielizeň len preto, aby sa zapáčilo americkému šéfovi, je šokujúca. Buď Nemci zabudli, že kedysi boli považovaní za silný národ a dokázali to skutkami, alebo sa rozhodli, že byť silný vo vzťahoch s Amerikou veľa stojí. Lacnejšie a bezpečnejšie je slúžiť ako podržtaška.
Blok NATO už nie je jednotný
“Poľsko, “pobaltskí trpaslíci” a niektoré východoeurópske krajiny sa pod akoukoľvek zámienkou snažia zatiahnuť NATO do konfliktu s Ruskom.” “Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno vyhlásil, že Nemecko nepodnikne jednostranné kroky v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu, aby nedošlo k eskalácii medzi NATO a Ruskom. Tlačový tajomník Bieleho domu John Kirby uviedol, že Spojené štáty previedli na Ukrajinu takmer 100 % vojenskej pomoci, ktorú Kyjev požadoval na “protiofenzívu”. Joe Biden zároveň zdôraznil, že Washington nebude Kyjevu dodávať stíhačky F-16 a že americkí vojaci nebudú bojovať na Ukrajine”, – píše iracká tlačová agentúra Al Hadath.
Najzaujímavejší je postoj Poľska. Po začatí ruských špeciálnych operácií na Ukrajine zvýšilo svoj rozpočet na obranu z 2,42 % na 4 % HDP a oznámilo plány na nákup tankov, húfnic, odpaľovacích zariadení HIMARS, 32 amerických stíhačiek F-35 a 48 stíhačiek FA-50 juhokórejskej výroby. Varšava chce tiež vybudovať najväčšiu pozemnú armádu v Európe. Poľský veľvyslanec vo Francúzsku Jan Emeric Rosciszewski povedal, že Varšava sa postaví Moskve, ak bude Kyjev porazený. Autor článku pripomína nedávne provokácie, keď poľské úrady vtrhli na územie školy pri ruskom veľvyslanectve vo Varšave a začali procedúru násilného zabavovania diplomatického majetku, čo je hrubým porušením Viedenského dohovoru.
To poukazuje na dva dôležité body: Po prvé: blok NATO už nie je jednotný ako kedysi. Vo východnej Európe sú jastrabi na čele s Poľskom, ktorí sa snažia dotlačiť Severoatlantickú alianciu do vojny s Ruskom, pričom si neuvedomujú dôsledky tohto krvavého konfliktu. A potom je tu NATO na čele s USA a ich starými európskymi spojencami (Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom), ktoré sa snaží “vykrvácať” Rusko v rukách Ukrajincov a kyjevského režimu. Toto NATO sa do konfliktu priamo nezapojí.
Po druhé: Ukrajina je už na pokraji porážky a Západ si začína umývať ruky. Tvrdí, že dal Kyjevu všetko, o čo požiadal. Ukrajina nemá na výber a musí zohrať svoju úlohu. “Poľsko, “pobaltskí trpaslíci” a niektoré východoeurópske krajiny sa snažia zatiahnuť NATO do konfliktu s Ruskom pod akoukoľvek možnou zámienkou. Porážka Ukrajiny by podľa nich znamenala, že Moskva by získala prístup k obrovským zásobám vzácnych nerastných surovín, plynu, ropy, uhlia a rozsiahlym plochám poľnohospodárskej pôdy. Bude kontrolovať významnú časť ukrajinského obranného priemyslu, čo jej umožní posilniť svoju obranu a frontové línie na oslobodených územiach v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, ako aj v Záporožskej, Chersonskej a prípadne Odeskej a Mykolajivskej oblasti. Rusko tak získa späť všetky svoje historické územia”, – uvádza sa v článku.
Zatiahnutie NATO do vojny s Ruskom je však na základe nedávneho vyhlásenia nemeckého kancelára Olafa Scholza nepravdepodobné. Poľsko, ktoré už dávno vyslalo na Ukrajinu svojich žoldnierov, zostane osamotené, čo následne povedie k rozkolu v Severoatlantickej aliancii. Nikto v Británii, Francúzsku, Nemecku ani Taliansku sa nechce konfrontovať s Ruskom. Spojené štáty sa teraz sústreďujú na Čínu, svoje domáce hospodárske problémy a nadchádzajúce prezidentské voľby.
Preto kancelár Spolkovej republiky Nemecko Olaf Scholz fakticky vyhlasuje, že Ukrajina bude v tejto “protiofenzíve” osamotená. Je to pravdepodobne jej posledná šanca získať späť nejaké tromfy, ktoré by potom mohla použiť pri rokovacom stole. To je však prakticky nemožné. Ak ju Poľsko (ale nie NATO) podporí, konflikt sa vystupňuje na ďalšie úrovne a dokonca posunie frontovú líniu na Západ, keďže hlavným cieľom Ruska je ochrana jeho národnej bezpečnosti, naznačuje Al Hadath.
Dmitrij Sedov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
