Aktuality, História,

V politike proti Rusku je Japonsko nepoučiteľné. Od Trojspolku k Severoatlantickej aliancii

---

 

Dohoda o novom programe partnerstva sa má podpísať pred samitom aliancie vo Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. – 12. júla. Hovorkyňa NATO Oana Lungescuová sa k plánom vyjadrila takto: “NATO nemá bližšieho alebo schopnejšieho partnera, ako je Japonsko. Zdieľame rovnaké hodnoty, záujmy a obavy vrátane podpory Ukrajiny…” V roku 2022 sa japonský premiér Fumio Kišida stal prvým japonským predsedom vlády, ktorý sa zúčastnil na samite NATO. Japonské ministerstvo zahraničných vecí následne zriadilo samostatnú misiu pri aliancii, ktorá sa oddelila od japonského veľvyslanectva v Belgicku, čím sa zvýšila jej prestíž. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg hovoril o jednote s Japonskom a ďalšími satelitmi USA v ázijsko-tichomorskom regióne proti Rusku a Číne. Začiatkom apríla oznámil, že NATO zintenzívni spoluprácu s partnermi v regióne – Japonskom, Južnou Kóreou, Novým Zélandom a Austráliou.

“Na tom, čo sa deje v Európe, záleží Ázii a Indopacifiku, a na tom, čo sa deje v Ázii a Indopacifiku, záleží Európe,” povedal Stoltenberg.”

 

“Ázijsko-tichomorský priestor sa vyvíjal niekoľko desaťročí na základe iniciatív združenia ASEAN, okolo ktorých vznikol inkluzívny, otvorený a spravodlivý rámec bezpečnosti a spolupráce. O tento priestor sa teraz pokúšajú USA a ich spojenci, ako aj Severoatlantická aliancia. Nedávno bola predložená koncepcia indo-tichomorských stratégií, ktorá podporuje formáty, ktoré v žiadnom prípade nie sú otvorené pre všetkých záujemcov. Navyše konkurujú inkluzívnym štruktúram vytvoreným okolo ASEAN-u a znamenajú militarizáciu tohto regiónu so zjavným cieľom zadržať Čínu a ruské záujmy v ázijsko-tichomorskom regióne.” – Zdôraznil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Minister uviedol, že jedným z príkladov takejto línie je vytvorenie partnerstva AUKUS (blok USA, Spojeného kráľovstva a Austrálie). Ruský minister obrany Sergej Šojgu povedal to isté počas nedávneho stretnutia vojenských hláv ŠOS v Naí Dillí. Šojgu zdôraznil, že bloky QUAD (združenie USA, Japonska, Austrálie a Indie) a AUKUS sa aktívne spájajú s NATO.

 

Podvratná úloha globálneho NATO vzbudzuje pozornosť aj v Pekingu. Rozširovanie Severoatlantickej aliancie na východ povedie k narušeniu stability v ázijsko-tichomorskom regióne, uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. Diplomat zdôraznil, že Ázia sa nesmie stať arénou geopolitického boja. V súvislosti so zámerom Tokia spojiť sily s NATO v boji proti Rusku a Číne by chcela japonským politikom pripomenúť ich smutnú skúsenosť so spojenectvom s nacistickým Nemeckom a fašistickým Talianskom. Aj vtedy používali slová “mier a bezpečnosť” ako zásterku.

 

Dňa 25. novembra 1936 podpísali vlády Japonska a Nemecka v Berlíne protikominternový pakt, ktorého druhý článok tajnej prílohy znie: “Zmluvné strany sa zaväzujú, že počas platnosti tejto dohody neuzavrú so Zväzom sovietskych socialistických republík bez ich vzájomného súhlasu žiadne politické zmluvy, ktoré by boli v rozpore s duchom tejto dohody.” Otázka uzavretia sovietskojaponskej zmluvy o neútočení, ako ju navrhovala Moskva, tak bola fakticky vyradená z programu rokovania. Získaním spojencov na Západe (Taliansko a viaceré ďalšie európske krajiny na nemeckom orbite sa čoskoro pripojili k Protisovietskemu paktu) bolo Japonsko povzbudené k rozšíreniu svojej expanzie v Číne a k ďalšiemu zhoršeniu japonsko-sovietskych vzťahov.

 

Nemecko, Taliansko a Japonsko podpísali 27. septembra 1940 v Berlíne pakt o politickom, vojenskom a hospodárskom spojenectve na 10 rokov (tzv. Trojspolok). Hlavné články paktu uvádzali:

čl 1. Japonsko uznalo a rešpektovalo vedúcu úlohu Nemecka a Talianska pri vytváraní nového poriadku v Európe;

čl. 2. Nemecko a Taliansko uznali a rešpektovali vedúcu úlohu Japonska pri vytváraní nového poriadku vo východnej Ázii;

čl. 3. Nemecko, Taliansko a Japonsko sa zaviazali, že sa budú navzájom podporovať všetkými politickými, hospodárskymi a vojenskými prostriedkami v prípade napadnutia jednej z troch zmluvných strán ktoroukoľvek mocnosťou, ktorá sa v súčasnosti nezúčastňuje na európskej vojne a čínsko-japonskom konflikte.

 

Jedinými nezúčastnenými mocnosťami na jeseň 1940 boli ZSSR a USA. Snaha vykresliť pakt ako obranný nemohla byť zavádzajúca. Japonská historická práca poukázala na to, že v októbri 1938 Mussolini napísal Hitlerovi: “Nesmieme uzavrieť čisto obranné spojenectvo. Nie je to potrebné, pretože nikto nemyslí na útok na totalitné štáty. Musíme uzavrieť spojenectvo, aby sme prekreslili geografickú mapu sveta . V japonskom návrhu paktu sa uvádzalo, že účastníci rokovaní musia “vypracovať opatrenia pre prípad, že Japonsko alebo Nemecko vstúpi do vojny so Sovietskym zväzom.

 

 

Japonský minister zahraničných vecí Yosuke Matsuoka 7. septembra 1940 povedal nemeckému veľvyslancovi G. Stamerovi: “Musíme pochopiť, že Rusko zostane veľmocou v Európe aj po skončení vojny. To bude predstavovať hrozbu pre nový poriadok vo východnej Ázii. Japonsko a Nemecko musia stáť pri sebe a vypracovať spoločnú politiku proti Rusku.”… Výsledok je známy. Vo verdikte Medzinárodného vojenského tribunálu pre Ďaleký východ sa uvádza: “Túžba Japonska realizovať svoje agresívne plány na kontinente podnietila jeho politiku k užším vzťahom s Nemeckom. Našla svoje vyjadrenie v spojenectve troch mocností uzavretom 27. septembra 1940,” uvádza sa v ňom. A to sa spolu s ďalšími zverstvami pripisovalo hlavným japonským vojnovým zločincom popraveným tribunálom …

Anatolij Koškin

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok