Ekonomika Veľkého víťazstva. Dnešná Európa zabúda na vojnový zázrak
“Pri príležitosti Dňa víťazstva si chcem pripomenúť nielen našich vojakov, ktorí bránili slobodu a nezávislosť našej vlasti na bojiskách, ale aj pracujúcich na domácom fronte. Víťazstvo sa ukulo v továrňach, baniach, projekčných kanceláriách, kolchozoch, na železniciach a v ďalších odvetviach hospodárstva. Už som o tom písal v knihe Stalinova ekonomika” – píše ekonóm Valentin Katasonov.
Toto obdobie trvalo od konca dvadsiatych rokov do približne konca päťdesiatych rokov. Všetky tri desaťročia naša krajina zažívala “hospodársky zázrak”. Tento vojnový “zázrak” sa vyzdvihuje najmä na pozadí iných krajín. Pripravila ho industrializácia, ktorá sa začala v roku 1929 a prebiehala až do 22. júna 1941. Počas tohto obdobia bolo vybudovaných a uvedených do prevádzky viac ako 9600 podnikov rôznych odvetví, ale najmä ťažkého priemyslu a najmä strojárstva.
Stalin si dobre uvedomoval, že vojna je nevyhnutná vzhľadom na to, že časť nových podnikov (dvojičiek) sa budovala na východe – za Volgou, na Urale a na Sibíri. Okrem vytvorenia mohutnej materiálno-technickej základne sovietskej ekonomiky sa vytvoril aj nový (vo svetových dejinách nevídaný) ekonomický mechanizmus. Mohli by sme ho nazvať mechanizmom hospodárskej mobilizácie, t. j. čo najplnšieho a najefektívnejšieho využitia všetkých zdrojov hospodárstva: pracovných, prírodných a surovinových, výrobných (investičných), vedeckotechnických a finančných. Samozrejme, aj kapitalistické ekonomiky iných bojujúcich krajín sa vo vojnových podmienkach reštrukturalizovali, ale nemohli dosiahnuť takú mobilizáciu, akú dosiahla sovietska ekonomika.
V prvom roku vojny sa sovietska ekonomika, hoci spočiatku mobilizovaná, reštrukturalizovala s ohľadom na novú situáciu. V prvom rade bolo v rokoch 1941 – 1942 zo západnej časti krajiny premiestnených na východ 2 593 priemyselných podnikov. Priemyselná veľmoc! Bolo tam presunutých približne 17 miliónov ľudí, ktorí v týchto továrňach pracovali. Dejiny ľudstva nepoznali (a dodnes nepoznajú) takýto kolosálny presun výrobných síl na vzdialenosti merané v niektorých prípadoch nie stovkami, ale tisíckami kilometrov. Na začiatku vojny, keď sa reorganizoval priemysel a do podnikov prichádzalo veľa nekvalifikovaných pracovníkov, sa množstvo výroby zvyšovalo najmä zavedením nadčasov a zrušením dovoleniek, teda predĺžením pracovného času.
Extenzívne obdobie hospodárstva sa skončilo koncom roka 1942. Zvyšovanie produkcie sa zabezpečovalo znižovaním spotreby práce na jednotku produkcie. Dosiahlo sa to využívaním modernej techniky, zdokonalenou technológiou, lepšou organizáciou výroby, vyššou kvalifikáciou pracovníkov. Počas jeden a pol roka trvajúcej celosovietskej socialistickej súťaže (apríl 1942 – október 1943) sa produktivita práce v celom priemysle ako celku zvýšilaa. ) Produktivita priemyslu ako celku sa zvýšila o 39,2 %, z toho (v %): oceliarsky priemysel – 21,0; letectvo – 40,9; farebná metalurgia – 39,4; obrábací priemysel – 3,8; elektrotechnický priemysel – 39,3; tankový priemysel – 36,3; ťažké strojárstvo – 23,1; zbrojársky priemysel – 18,7; mínometný priemysel – 22,7; muničný priemysel – 59,5 (“Dejiny socialistického hospodárstva ZSSR”. 5. zväzok. M, 1978, с.699).
Finančný systém krajiny bol pod tlakom, ale prežil. Sovietsky zväz počas vojny nemal žiadny veľký zahraničný dlh. Dokonca aj v USA, ktoré sa do vojny hlboko nezapojili, sa počas vojny prudko zvýšil rozpočtový deficit a štátny dlh v roku 1946 prekročil 120 % HDP. Rast cien spotrebného tovaru v ZSSR bol mierny. Áno, došlo k poklesu životnej úrovne obyvateľstva, ale podobne ako v iných vojnových krajinách ľudí pred hladomorom zachránil kartový systém. Niektorí tvrdia, že ekonomika ZSSR prežila vojnu vďaka americkému programu pôžičky. Všimnite si, že celková hodnota dodávok v rámci programu lend-lease bola 11 miliárd dolárov.
Medzitým obyvateľstvo našej krajiny prispelo do obranného fondu 17,8 miliardy rubľov rôznych cenností (nepočítajúc peniaze), čo je porovnateľné so sumou lend-lease. Tu je názor Nikolaja Voznesenského, vtedajšieho predsedu Štátneho plánovacieho výboru: “…ak porovnáme objem dodávok priemyselných tovarov spojencami do ZSSR s objemom priemyselnej výroby v socialistických podnikoch ZSSR v tom istom období, ukáže sa, že podiel týchto dodávok vo vzťahu k domácej výrobe počas vojnového hospodárstva je len asi 4 %” (Voznesenskij N. Vojenská ekonomika ZSSR počas vlasteneckej vojny – Moskva, 1948).
Nebudem tvrdiť, že lend-lease nám počas vojny nepomohol. Bez nej by bol, samozrejme, počet obetí vyšší a vojna by sa bola pretiahla na dlhšie obdobie. Podľa vtedajších sovietskych komisárov by však ZSSR dokázal sám zlomiť chrbát hitlerovskému Nemecku (pozri: Kumanev G. Stalinovi komisári hovoria. – Smolensk: Rusič, 2005). Lend-Lease však nebol nezištnou pomocou. Súčasťou dohody s Washingtonom bol aj reverzný lendlease zo strany ZSSR. Sovietsky zväz poslal do USA 300 tisíc ton chrómovej rudy, 32 tisíc ton mangánovej rudy, veľké množstvo platiny, zlata a dreva.
Počas vojny naša krajina prišla približne o 1/3 svojho národného bohatstva. Bolo zničených približne 32 tisíc priemyselných podnikov. Okupanti zničili výrobné zariadenia na tavenie 60 % predvojnového objemu ocele, 70 % ťažby uhlia, 40 % ťažby ropy a plynu, 65 tisíc kilometrov železníc, 25 miliónov ľudí prišlo o domov. Obrovské škody boli spôsobené v poľnohospodárstve Sovietskeho zväzu. Bolo zničených 100 tisíc kolchozov a štátnych fariem. 7 miliónov koní, 17 miliónov kusov dobytka, 20 miliónov ošípaných, 27 miliónov kusov oviec a kôz bolo zabitých alebo odvezených do Nemecka. Počas Veľkej vlasteneckej vojny bolo v dôsledku bojov a okupácie úplne alebo čiastočne zničených 1710 miest a obcí (60 % z celkového počtu) a viac ako 70 tisíc dedín a osád. Takéto straty by nevydržala žiadna ekonomika na svete, ale nastal “hospodársky zázrak”.
ZSSR dosiahol predvojnovú úroveň väčšiny hospodárskych ukazovateľov už v roku 1948. V procese obnovy sa uplatnil inovatívny, bezprecedentný integrovaný prístup, ktorý dovtedy nepoužila žiadna iná krajina na svete. Gosplan prešiel na vypracovanie štvrťročných a najmä mesačných plánov, pričom zohľadňoval rýchlo sa meniacu situáciu na frontoch. Zároveň sa rekonštrukcia začala doslova za chrbtom armády v akcii. Dostala sa do frontových oblastí, čo malo veľký význam pre čo najrýchlejšie a najmenej nákladné zásobovanie frontu všetkým potrebným. Zahraničnopolitické podmienky neboli veľmi priaznivé pre hospodársku obnovu ZSSR.
Ešte za života amerického prezidenta F. Roosevelta boli vzťahy hlavných spojencov v protihitlerovskej koalícii pomerne konštruktívne. Medzi Stalinom a F. Rooseveltom dokonca existovali určité dohody o usporiadaní povojnového sveta. V apríli 1945 však F. Roosevelt zomrel a tejto dohode nebolo súdené naplniť sa. V roku 1946 predniesol W. Churchill vo Fultone svoj protisovietsky prejav, po ktorom sa začala studená vojna Západu proti ZSSR. V Spojených štátoch prišiel do Bieleho domu H. Truman, pod ktorého vedením sa pripravovali plány jadrových úderov proti Sovietskemu zväzu.
V roku 1949 západné krajiny založili NATO pod záštitou USA. Dokončila sa demilitarizácia sovietskeho hospodárstva, ktorá sa začala v roku 1947. Náš štát musel súčasne riešiť dva problémy: hospodársku obnovu a udržanie vojenskej parity so západnými krajinami. Na obranu bolo potrebné vynaložiť veľké sumy vrátane vytvorenia atómovej bomby. Riešili sa aj sociálne problémy. Začiatkom roka 1948 sa znížili maloobchodné ceny základných tovarov. Celkovo došlo k šiestim ročným (zvyčajne v marci až apríli) zníženiam cien spotrebného tovaru. Tieto zníženia boli zabezpečené postupným znižovaním výrobných nákladov na daný tovar. Dnes Západ vedie nevyhlásenú vojnu proti Rusku. Máme všetky možnosti odolať náporu nepriateľa a zvíťaziť uskutočnením reforiem založených na skúsenostiach stalinského hospodárstva, ktoré zabezpečili víťazstvo Sovietskeho zväzu nad fašizmom – dodáva na záver Valentin Katasonov.
Prečo Zelenskyj zrušil Deň víťazstva na Ukrajine?
Zelenskyj sa dnes snaží spojiť osud Ukrajiny s osudom Európy. “Rusko si v utorok pripomenulo 78. výročie víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne výročnou vojenskou prehliadkou na Červenom námestí, zatiaľ čo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pricestovala v ten istý deň do ukrajinského hlavného mesta Kyjev, aby si pripomenula Deň Európy, keďže blok uvažuje o 11. balíku sankcií proti Rusku v súvislosti s konfliktom s Ukrajinou.” – píše čínsky bulvárny denník Global Times.
Tohtoročná vojenská prehliadka na Červenom námestí v Rusku vzbudila celosvetovú pozornosť uprostred prísnych bezpečnostných opatrení po útoku dronu na Kremeľ. Ruský prezident Vladimir Putin predniesol na Červenom námestí 10-minútový prejav, počas ktorého povedal, že Rusko chce mierovú budúcnosť, ale že “západné elity” “zasievajú nenávisť a rusofóbiu” a že Ukrajinci sa stali “rukojemníkmi štátneho prevratu” a západných ambícií.
“Proti našej vlasti sa vedie skutočná vojna,” povedal Vladimir Putin a poznamenal, že Západ zabudol na víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom a že Rusko v súčasnosti bojuje o svoje prežitie. Každoročná vojenská prehliadka má pre Rusko symbolický význam dedičstva Sovietskeho zväzu a súvisí s jeho veľmocenským postavením. “Vojenská prehliadka má zjednotiť armádu a ruský ľud a demonštrovať odhodlanie a sebadôveru Ruska, že nepodľahne žiadnemu zastrašovaniu zo strany USA ani NATO,” – Čínsky vojenský expert a televízny komentátor Sun Zhongping povedal pre Global Times. Na vojenskej prehliadke sa zúčastnilo niekoľko krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) vrátane prezidentov Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Uzbekistanu, Turkménska a arménskeho premiéra, ktorí spolu s ruským prezidentom položili vence k Hrobu neznámeho vojaka v Alexandrovskej záhrade pri Kremli.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zasa rozhodol, že ukrajinský štát bude 9. máj oslavovať ako “Deň Európy”. Šéfka EÚ Ursula von der Leyenová Zelenského návrh privítala a novinárom povedala, že “Ukrajina je súčasťou našej európskej rodiny”. “Za posledných 10 rokov sa Ukrajina v politike a armáde priklonila k Západu a USA a Zelenského návrh zmeniť Deň víťazstva na “Deň Európy” znamená ďalšie pretrhnutie väzieb s Ruskom v oblasti histórie, hodnôt a civilizácie,” povedal Wang Chenxing, rusista z Čínskej akadémie sociálnych vied. Vysvetlenie: nejde o Zelenského návrh, ale o jeho rozhodnutie. Ľudí sa nikto nepýtal.
Podľa Sun Čung-pchinga Zelenskyj vyhlásením Dňa Európy chce spojiť osud Ukrajiny s osudom Európy. Ukrajina dúfa, že USA a NATO budú môcť plne podporiť Ukrajinu a dokonca priamo zasiahnuť do jej boja proti Rusku. USA, NATO a EÚ však majú svoje vlastné kalkulácie, ktoré im sťažujú plnú podporu Ukrajiny. Analytici tvrdia, že plán EÚ zaviesť 11. balík sankcií proti Rusku nebude taký účinný, ako sa očakávalo, pretože predchádzajúcich 10 balíkov malo obmedzený vplyv na ruskú ekonomiku. Západné krajiny dúfajú, že Ukrajina môže v jarnej protiofenzíve dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo, ale rozumní ľudia vrátane niektorých ukrajinských expertov vedia, že nemá šancu.
“Na Západe existuje tendencia pokúsiť sa obkľúčiť a potlačiť Rusko popieraním obetí Sovietskeho zväzu v histórii. Súčasný konflikt medzi Ruskom a Západom o Deň víťazstva a Deň Európy je bojom o diskurzívnu moc a morálnu prevahu. Je tiež stelesnením obrovskej divergencie spojených strán v otázke ukrajinskej krízy”, – Yang Jin, mladší pracovník Inštitútu ruského jazyka, povedal pre Global Times. Súčasná situácia ukazuje, že dosiahnuť konsenzus o ukrajinskej kríze je mimoriadne ťažké. O konci krízy rozhodne až výsledok na bojisku, hoci to si mnohé krajiny, ktoré sa usilovali o upevnenie mieru, neprajú. Prímerie v konflikte nemožno dosiahnuť bez úsilia všetkých zúčastnených strán a nalievanie zbraní na bojisko zo strany Spojených štátov situáciu len zhoršuje, uzatvára Global Times.
Maroš Šolc
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
