Aktuality, Bezpečnosť,

Sýria sa vracia do Arabskej Ligy no Katar trvá na svojom. Anglosaská nepotopiteľná lietadlová loď – proti arabskej jednote

---

 

Ministri zahraničných vecí arabských krajín sa 7. mája zišli v Káhire, aby prerokovali otázku návratu Sýrskej arabskej republiky do Ligy arabských štátov, ktorá bola z Ligy vylúčená v roku 2011 na podnet Kataru (mimochodom, jedného zo spoluzakladateľov tejto medziarabskej organizácie). Podľa diplomatických zdrojov The Cradle už samotné zvolanie Rady Ligy v predvečer samitu LAŠ 19. mája v Rijáde signalizovalo všeobecný zámer schváliť návrat Sýrie. Podľa jedného z návrhov predložených Rijádom by sa ten istý Katar mal zdržať hlasovania, zatiaľ čo druhou možnosťou bol návrat Sýrie do LAŠ so štatútom “pozorovateľa” s perspektívou návratu k plnému členstvu o rok.

 

Tak či onak, bolo prijaté pozitívne rozhodnutie. Na pozadí zjavného prelomu v normalizácii politických a diplomatických vzťahov medzi dlhoročnými odporcami “Asadovho režimu” a Damaskom je Dauha naďalej proti, pričom koná v rozpore s jednoznačným úsilím štátov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a najmä Saudskoarabského kráľovstva. Nesúhlasný postoj emirátu bohatého na prírodné zdroje je tiež v rozpore s úsilím jedného z mála regionálnych strategických spojencov emirátu, Turecka, o vyriešenie sporov s Damaskom zmiernením viac ako desaťročie trvajúceho nepriateľstva v rámci astanskej trojky a s ruským sprostredkovaním.

 

Katar je jedinou arabskou monarchiou, ktorá aktívne podporuje deštruktívnu líniu Washingtonu a Bruselu v “sýrskej otázke”. Aby sme zistili, či je zmena možná, stojí za to pozrieť sa do nie tak dávnej minulosti. Po nástupe Baššára al-Asada k moci v Damasku po smrti jeho otca v roku 2000 sa sýrsko-katarské vzťahy v druhej polovici roku 2000 výrazne zlepšili, čo bolo viditeľné najmä počas aktívnych bojov v južnom Libanone v lete 2006 a v okolí pásma Gazy v roku 2008, pripomína The Cradle. Asad ml. a vtedajší katarský emir Hamad bin Chalífa al-Thání, ktorý niekoľkokrát navštívil Damask, nadviazali neformálne vzťahy. Aktívnou podporou libanonského aj palestínskeho odporu sa Dauha stala významným sponzorom obnovy oblastí zničených izraelskými útokmi. Prirodzene sa to zhodovalo so zlepšenými vzťahmi medzi Katarom a radikálnou skupinou Hamas, ktorá ovláda Gazu.

 

Po vyslaní šiestich vojenských lietadiel do Líbye, ktorá sa v roku 2011 stala terčom útoku západného imperializmu, Katar nadviazal dobré vzťahy s miestnymi džihádistami. V dôsledku Kaddáfího zavraždenia a “víťazstva” opozície sa výrazne zvýšilo ego Dauhy. Po vypuknutí nepokojov v Sýrii na jar 2011 katarská televízia Al-Džazíra, založená v roku 1996, jasne a jednoznačne podporila “mierových revolucionárov”, ktorí v skutočnosti vôbec neboli takí mieroví. Katarské orgány, Turecko a vedúci predstavitelia Hamasu požadovali, aby sýrsky prezident do svojej vlády zahrnul aj zástupcov miestnej odnože Moslimského bratstva, ktoré je v Sýrii a Rusku zakázané. Po odmietnutí Damasku s tým súhlasiť nepokoje rýchlo prerástli z občianskej neposlušnosti do rozsiahleho ozbrojeného násilia, ktoré sa rýchlo rozšírilo po celej krajine.

 

Katar bol prvou arabskou krajinou, ktorá dala na bránu svojho veľvyslanectva v Damasku visiaci zámok skôr, ako Sýrčania pobúrení propagandou Al-Džazíry prišli protestovať (a dodnes ho odomykať odmieta). Katarský emir ako prvý vyhlásil, že povstalci by mali byť ozbrojení. Minister zahraničných vecí Chálid bin Muhammad al-Attijáh na fóre Medzinárodného inštitútu pre bezpečnostné štúdie v roku 2012 povedal, že je “kategoricky proti vylúčeniu (z boja proti Asadovmu režimu – pozn. aut.) kohokoľvek v tejto fáze .Turecko otvorilo svoje hranice teroristom a žoldnierom z celého sveta, pričom materiálna podpora zo strany monarchií “Perzského zálivu” dosiahla mnoho miliárd dolárov. Len počas prvých dvoch rokov občianskej vojny poskytol Katar “ozbrojenej opozícii” 1 až 3 miliardy dolárov. Prebehlíkom z armády ponúkol 50 000 dolárov na rodinu.

 

Podľa Štokholmského inštitútu pre medzinárodný výskum mieru Katar dodal do Sýrie viac zbraní ako ktorákoľvek iná krajina. V období od apríla 2012 do marca 2013 ju prepravilo 70 dopravných lietadiel. V emiráte vznikol výcvikový tábor, v ktorom miestna a americká armáda v trojtýždňových kurzoch ročne vycvičí približne 1 200 bojovníkov. V roku 2016 šéf katarskej diplomacie vyhlásil, že “Dauha je pripravená na vojenskú intervenciu, ak to pomôže Sýrčanom. Úlohu Turecka a Kataru pri podpore Ruskom podporovanej organizácie Džabhat al-Nusra uznala v roku 2016 aj americká vojenská rozviedka.

 

V roku 2020 marocký vodca Nusry zatknutý v Iraku v Issam al-Khana prezradil, že katarský šejk Khaled Suleiman financoval skupinu sumou viac ako milión dolárov mesačne. Katarská podpora teroristov bola oznámená v súdnom procese v Spojenom kráľovstve a v máji boli v USA vznesené obvinenia voči katarským mužom z postavenia obvinených z prevodu 800 000 dolárov “sudcovi” ISIS. ktorý nariadil sťatie hláv amerických novinárov Stevena Sotloffa a Jamesa Foleyho. Napriek kolosálnemu úsiliu protivníkov však iránska a ruská pomoc do roku 2015 čiastočne stabilizovala (zdanlivo beznádejnú) pozíciu “Asadovho režimu” a spolu s diplomatickým a iným úsilím časom viedla k výraznému zníženiu podpory militantov zo strany Saudskej Arábie a Kataru. No zatiaľ čo Saudi nakoniec pristúpili k priamym rokovaniam s vyhliadkou na obnovenie plnohodnotných vzťahov s Damaskom, Dauha zatiaľ neuznala neúspech úsilia o zvrhnutie “Assadovho režimu”.

 

Bývalé sýrske veľvyslanectvo v Dauhe stále funguje ako operačné centrum “islamských revolucionárov”. Hoci už nie tak horlivo ako predtým, udržiavajú väzby s “Levantským frontom” “Sýrskej národnej armády” (spolufinancovanej Tureckom), pričom M. al-Juliani “a spol.” sa usadili v Idlibe, čo zaručuje aspoň čiastočnú návratnosť predtým vynaložených investícií, pretože “udržiavanie týchto formácií je lacnejšie vďaka ich efektívnosti pri samofinancovaní a na bojisku. Okrem toho sa džihádistické skupiny nakoniec ukázali ako lojálnejšie voči záujmom Kataru, najmä Hayat Tahrir al-Sham”. Prítomnosť približne milióna vysídlených osôb v stovkách táborov v blízkosti tureckých hraníc poskytuje Dauhe, ktorá financovala výstavbu niektorých z týchto osád, ďalšie páky na Damask, ak a keď to bude potrebné.

 

Samozrejme, neústupný postoj Dauhy nie je spôsobený len východnou pragmatickou kalkuláciou, ako získať od Sýrie čo najviac ústupkov za akýkoľvek hypotetický nepriateľský krok, alebo úprimným súcitom s “moslimskými bratmi” (čo je smiešne). Nezabúdajme, že práve Katar je hostiteľom najväčšej vojenskej základne Centrálneho velenia Pentagónu (CENTCOM) v západnej Ázii, pričom Washington dôsledne odmieta akékoľvek iniciatívy na zblíženie s Damaskom. “Katar má silné vzťahy s Bidenovou administratívou,” píše agentúra AP. – Najbohatšia krajina sveta v prepočte na obyvateľa zohrala kľúčovú úlohu pri evakuácii z Afganistanu a jej obrovské zásoby zemného plynu by mohli pomôcť podporiť európske energetické trhy uprostred ruskej vojny na Ukrajine. Katar by tiež mohol zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí prezidenta Joea Bidena o obnovenie jadrovej dohody s Iránom.”

 

Ďalším dôležitým faktorom je Asadovo odmietnutie normalizovať vzťahy s Tureckom pred stiahnutím okupačných síl zo severnej a severozápadnej časti krajiny. Pokiaľ sýrsko-turecké nezhody zostanú nevyriešené, Dauha nepodnikne žiadne kroky na nadviazanie konštruktívnych vzťahov s Damaskom. Napokon, samotní Sýrčania pravdepodobne neodmietnu uzavrieť mier s Katarom skôr, ako “zaplatí značnú cenu za svoju úlohu pri podnecovaní, rozširovaní a militarizácii konfliktu. Katar je malý, bohatý emirát ďaleko od sýrskych hraníc. Na rozdiel od iných regionálnych podporovateľov opozičných formácií, ako sú Saudská Arábia, Turecko a Spojené arabské emiráty, ktoré majú významný regionálny vplyv, Katar má pre Damask len malú hodnotu”, okrem značného materiálneho príspevku, ktorým by teoreticky mohol prispieť k obnove Sýrie.

 

Je nepravdepodobné, že by deštruktívny postoj Dauhy zabránil skutočnému opätovnému pripojeniu Sýrie k LAŠ, o čom svedčí aj výsledok káhirského stretnutia. Zdanlivo váhavý Kuvajt a Maroko, zrejme na naliehanie Rijádu, tiež otvorene nenamietali, čo Kataru uľahčilo “neprotirečiť tomu, na čom sa členské štáty Ligy arabských štátov jednomyseľne dohodli”. Podľa očakávania Dauha napriek svojej závislosti od Západu neriskovala vetovanie už dohodnutého rozhodnutia, pretože tvrdohlavé odmietnutie by prispelo k ďalšej izolácii prozápadného zástupcu klanu al-Thani v arabskom svete, ktorý si čoraz viac želá realizovať svoje skutočné záujmy. Ak sa tak stane, potom sa možno prestane napĺňať tragická predpoveď vodcu džamahírije, ktorého v roku 2011 roztrhali rozzúrené davy, ktorou sme začali náš príbeh – a ktorá sa, mimochodom, v žiadnom prípade netýka len arabského sveta… Žiaľ, dá sa predpokladať, že Dauha bude vďaka úzkym väzbám s USA a Britániou, ako aj dostupným finančným zdrojom, pokračovať vo viac či menej “hulvátskej” politike, na ktorú budú jej susedia tak či onak nútení reagovať.

Alexandr Grigoriev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok