Čím pomáha vesmír ruskému vojenskému námorníctvu?
Niečo pred vyše polrokom dostalo Vojenské námorníctvo RF reálny nástroj na navádzanie svojich ďalekonosných rakiet na protivníkove plavidlá. Bolo to v momente, ako bola do služby zaradená vojenská družica „Pion-NKS“.
Prvou otázkou, ktorá vzniká v tejto súvislosti je, prečo bol daný aparát konštruovaný tak dlho a prečo je pre Rusko tak kriticky dôležitý?
ZSSR nemal možnosti budovať také mohutné loďstvo, akým disponujú Spojené štáty a preto hľadal asymetrické riešenie. Od konca 1950-tych rokov boli hlavným bojovým prostriedkom proti vojenskému loďstvu USA (US Navy) protilodné krídlaté rakety ďalekého dosahu (PlKR). Ich nosičmi boli lietadlá, hladinové plavidlá a aj ponorky.
Mohutné, ťažké a rýchle PlKR so silnou bojovou hlavicou, vrátane jadrovou, riešili úlohy operačnej úrovne. US Navy tým stavali pred veľký problém. Salva protilodných krídlatých rakiet s vysokou pravdepodobnosťou prerážala PVO zoskupenia US Navy, navyše umožňovala atakovať ho z relatívne bezpečnej vzdialenosti.
Aj tak však existoval problém. Nazýva sa udávanie cieľa.
Udávanie cieľa a vzdušný prieskum
Ak sa na to pozrieme zjednodušene, tak problém spočíval v tom, že pri odpale na veľkú vzdialenosť, mala raketa trafiť ten bod, z ktorého ju už samostatne začne navádzať jej hlavica.
Loď, ktorej hrozí nepriateľský útok, sa zvyčajne plaví veľmi rýchlo. Napr. pri 28 uzloch prepláva za 15 minút 12 km.
Je 15 minút veľa? Je to približne toľko, koľko potrebuje PlKR P-35, aby z paluby raketového krížnika projektu 58 prekonala vzdialenosť 300 km. Treba k tomu prirátať aj možné chyby určenia súradníc cieľa, čo vtedy značne komplikovalo udanie cieľa z lietadiel. Existovalo teda riziko, že pri veľkej chybe pri spracovaní údajov raketa svoj cieľ jednoducho premárni, lebo jej navádzacia hlavica ho nezachytí.
Ako však odpáliť raketu, aby letela presne podľa určenia? Na to je potrebné maximálne presné udanie cieľa, aby letela presne na predpokladané miesto stretu s ním. Práve v takýchto podmienkach museli sovietski velitelia riešiť bojové úlohy v 1960-tych rokoch.
Ako byť?
Spočiatku dostali na pomoc námorný systém prieskumu a udávania cieľa „Uspech“. Tvorili ho prostriedky, schopné získať presné údaje o veľmi vzdialenom cieli. Bolo to lietadlo prieskumu a udávania cieľa Tu-95RC a helikoptéra analogického určenia Ka-25C.
Oba letúne, majúce silné radary, mohli odhaľovať zoskupenia lodí, určovať parametre ich presunu (smer, rýchlosť) a v automatickom režime ich odosielať na pobrežie alebo na palubu raketového nosiča.
Bol to pružný systém. Spolu s nasledujúcimi generáciami sovietskych rakiet, dosahujúcich omnoho vyššiu rýchlosť a možnosť programovania rôznych výškových profilov letu, mohol riešiť aj najťažšie úlohy.
Problémom však bolo to, že lietadlu Tu-95RC bolo treba dlho letieť do niektorých oceánskych priestorov, pričom v niektorých prípadoch to bolo cez nebezpečné zóny. Plavidlá v severnom Atlantiku alebo v Stredozemnom mori museli čakať na údaje o cieľoch dlhé hodiny s rizikom, že sa ich aj tak nedočkajú. Zvýšenie dosahu PlKR si vyžadovalo iné prostriedky velenia. Preto ešte pred prijatím námorného systému „Uspech“ do výzbroje v roku 1960, bolo rozhodnuté o vynesení prieskumu námorných cieľov do vesmíru. Tak sa zjavil systém „Legenda“.
„Legenda“ na obežnej dráhe
Na rozdiel od rýchlo skonštruovaného systému „Uspech“ (1959-1965), „Legendu“ tvorili dlho. Od prijatia rozhodnutia na jej konštruovanie do začiatku fungovania prešlo dlhých 18 rokov. Fungovať začala v roku 1978. V jej zostave boli družice pasívneho rádiotechnického prieskumu (US-P), odhaľujúce žiarenie rádioelektronickej výbavy lodí, a najzaujímavejšie boli družice rádiolokačného prieskumu US-A. Išlo o unikátne zariadenia, ktorých energetickým zdrojom boli jadrové reaktory. Len tie totiž dokázali produkovať dostatočné množstvo energie pre radar tohto aparátu. Družice US-A boli po spustení v prevádzkyschopnom stave veľmi krátky čas (desiatky dní). Avšak aj takto často poskytli veleniu Vojenského námorníctva ZSSR všetky potrebné informácie o zahraničných vojensko-námorných zoskupeniach protivníkov. „Legenda“ ukončila svoju existenciu ešte do krachu ZSSR. Bol to naozaj drahý špás – 39 takmer jednorazových (čas služby od 8 do 130 dní) družíc s jadrovými reaktormi, jeden z ktorých spadol na Kanadu, zamoriac radiáciou veľké územie. Áno, aj Západ tlačil na ukončenie nebezpečných vesmírnych misií. Po roku 1988 už nové družice s radarmi neboli vysielané do vesmíru, pozemná infraštruktúra „Legendy“ sa využívala družicami rádiotechnického prieskumu a na rôzne iné ciele.
Po rozpade ZSSR
Krach ZSSR spôsobil Vojenskému námorníctvu RF kolosálne problémy. Prestala existovať vesmírna rozviedka, z výzbroje boli stiahnuté Tu-95RC, helikoptéra Ka-25C neexistovala už dávno predtým. Znamená to, že mohutné sovietske PlKR zostali bez nástroja na udávanie cieľov. V podstate sa stali úplne zbytočnými.
V roku 1993 sa začalo konštruovanie systému „Liana“, ako pokračovateľky starej „Legendy“. Systém mal byť omnoho racionálnejším, jeho družice mali mať schopnosť fungovať roky a nie mesiace. Predpokladalo sa, že vesmírne zoskupenie bude pozostávať z piatich družíc radiotechnického prieskumu, odhaľujúcich pracujúce lodné radary, a dve družice rádiolokačného prieskumu, ktoré budú mať vlastné radary na odhaľovanie lodí. Konštruovanie týchto dvoch sa však poriadne pretiahlo. Nakoniec, 25. 6. 2021, bola po mnohých rokoch na obežnú dráhu vynesená prvá družica rádiolokačného prieskumu – Pion-NKS, ktorý bol časťou nového systému „Liana“. Jeho testy trvali vyše roka. Nakoniec bol zaradený do služby 10. 9. 2022, čiže začal plniť reálne úlohy. Znamená to, že Rusko už má, aj keď obmedzené, ale predsa len možnosti odhaľovania z vesmíru nepriateľského loďstva.
„Pion-NKS“ a systém „Liana“
Umelá družica Zeme 14F139 „Pion-NKS“ je veľkým a ťažkým aparátom (6,5 tony) s dvomi veľkými radarovými anténami a slnečnými batériami. Jeho konštruovanie sa začalo už v roku 1993.
Na rozdiel od starých US-A, je obežná dráha Pionu vyššia o 195 – 466 km a slúžiť má najmenej štyri roky od vynesenia na obežnú dráhu. Jeden obeh okolo Zeme mu trvá 90 minút a náklon 67,15° prezrádza, že kriticky dôležité územia v severnom Atlantiku a severných moriach, obmývajúcich Rusko, je z neho vidieť s dostatočným rozlíšením. Treba však povedať, že pokrytie je nedostatočné, preto sa predpokladalo, že „Piony“ budú dva, ale aj jeden je obrovským krokom vpred.
Čo družica poskytuje?
Po prvé, zoskupenie lodí, ktoré sa jej dostane do obzoru, bude operatívne sledované Vojenským námorníctvom RF. Čiže ak bude všetko adekvátne funkčné, pripravené nosiče môžu podľa údajov družice na toto zoskupenie okamžite zaútočiť. Na druhej strane, ak je známe, že protivník sa nachádza v záujmovom priestore a družica, letiaca nad ním ho nezistila, aj tak sa informácia z družice stáva momentom na prieskumnú operáciu.
Ruskí odborníci tvrdia, že presne vedia, kde sa protivník nenachádza, čiže „poznáme aj miesta, kde môže byť, resp. vieme, kde ho treba hľadať“. Bez „Piona“ by také niečo nebolo možné, museli by sa „preplieť“ obšírne námorné priestranstvá. Veľkým prínosom tiež je, že spolu s „Pionom-NKS“ sú na obežnej dráhe v rámci zostavy „Liany“ štyri z piatich už naznačovaných družíc série „Lotos“. Čiže tam, kde radary „Pionu“ niečo nezbadajú, „Lotosy“ možno odhalia žiarenie z protivníkových lodí. Mínusom pre reálne bojové činnosti je neúplná zostava družicového zoskupenia. Ruské médiá otvorene píšu, že ak sa dá v priebehu pár rokov rátať s vynesením na obežnú druhá ešte jedného „Lotosu“, v prípade ďalšieho „Pionu-NKS“ je to otázne.
To najhlavnejšie
Pri všetkých obrovských možnostiach, ktoré ruským silám poskytuje systém „Liana“, treba vychádzať hlavne z toho, čo reálne dokáže poskytnúť. „Liana“ i samostatne posudzovaný „Pion-NKS“ môžu loďstvo zabezpečiť údajmi na útok „tu a teraz“. Ale aj nezabezpečiť.
Potrebné sú intenzívne cvičenia na koordinované nasadenie lodí, letectva a družicového zoskupenia, vrátane imitačných útokoch proti plavidlám NATO, ktoré však treba najskôr nájsť. Zdá sa to prehnané? Šťastie však stojí pri pripravených. Pričom nielen teoreticky. Ruský štát sa preto musí poponáhľať, lebo druhý „Pion-NKS“ môže byť čoskoro viac ako potrebný!
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
