Aktuality, Bezpečnosť,

Prečo sa USA snažia zapojiť Južnú Kóreu do bezpečnostnej krízy v Európe

---

 

V rozhovore pre agentúru Reuters pred štátnou návštevou Spojených štátov, ktorá sa uskutoční 24. – 30. apríla pri príležitosti 70. výročia spojenectva Kórejskej republiky a USA, juhokórejský prezident Yoon Seok-yeol povedal:

“Ak nastane situácia, ktorú medzinárodné spoločenstvo nemôže tolerovať, ako napríklad akýkoľvek rozsiahly útok na civilistov, masakry alebo závažné porušenie vojnového práva, môžeme mať problém obmedziť humanitárnu alebo finančnú podporu.” Hoci zdôraznil, že ide len o podporu zbraňami za určitých podmienok, prezidentovo vyhlásenie je veľmi symbolické, pretože to bolo prvýkrát, čo Soul naznačil svoju ochotu poslať zbrane na Ukrajinu. Je to významné vzhľadom na to, že Južná Kórea v minulosti takéto kroky dôsledne odmietala a bola proti dodávkam smrtiacich zbraní do konfliktných zón. Zatiaľ čo vláda Moon Jae-ina sa snažila udržiavať vyvážené vzťahy s Čínou aj Spojenými štátmi, zdá sa, že vláda Yoon Seok-yeola sa snaží opatrne meniť svoju pozíciu, pričom uprednostňuje obnovenie kórejsko-japonsko-amerických vzťahov a posilnenie spojenectva medzi Južnou Kóreou a USA. Yoonova administratíva zároveň zachováva opatrný prístup k Rusku, ktoré je kľúčovým partnerom v jej severnej politike a má vplyv na severokórejskú jadrovú otázku.

 

Keďže v Rusku pôsobí približne 160 kórejských spoločností, akékoľvek zhoršenie vzťahov medzi Kóreou a Ruskom by pre Južnú Kóreu znamenalo vážnu hospodársku záťaž. Navyše, ak by sa vojenská spolupráca medzi Severnou Kóreou a Ruskom posilnila, predstavovala by ešte väčšiu hrozbu pre bezpečnosť Južnej Kórey. Južná Kórea sa teda nemôže jednoducho rozhodnúť dodávať zbrane Ukrajine, a to aj napriek značnému tlaku Západu na kórejskú vládu, o čom svedčí nedávny škandalózny únik tajných informácií z USA. Samozrejme, hlavným dôvodom, prečo USA naliehajú na Južnú Kóreu, aby poskytla zbrane Ukrajine, je nedostatok kritických zásob vrátane granátov potrebných na podporu zdĺhavého vyčerpávajúceho konfliktu.

 

Treba tiež poznamenať, že USA sa riadia širšími vonkajšími strategickými úvahami. Po prvé, keďže USA vnímajú konflikt medzi USA a Ruskom spôsobený udalosťami na Ukrajine ako postupne integrovaný do rámca súperenia medzi USA a Čínou, posilňujú prepojenie medzi svojimi bezpečnostnými stratégiami voči Európe a stratégiami voči ázijsko-tichomorskému regiónu. V dôsledku toho sa USA usilujú o užšie začlenenie NATO do vznikajúceho ázijského partnerstva AUKUS a QUAD a o posilnenie spolupráce medzi Južnou Kóreou, USA a Japonskom. V tejto súvislosti Washington chce, aby Južná Kórea ako vojenská veľmoc nadviazala vzťahy s NATO prostredníctvom zbrojnej podpory Ukrajiny. Ak bude konflikt na Ukrajine pokračovať na pozadí prehlbujúcej sa rivality medzi USA a Čínou, bude pre USA ťažké sústrediť svoju moc v indo-tichomorskom regióne.

 

Treba poznamenať, že v ázijskotichomorskom regióne môže na rozdiel od Európy dôjsť k ozbrojeným stretom súčasne vo viacerých konfliktných zónach, ako je Juhočínske more/Východočínske more, Taiwan, Kórejský polostrov atď. Neexistencia multilaterálnej bezpečnostnej štruktúry – ako napríklad NATO – spôsobí, že reakcia USA bude zložitejšia ako v európskom priestore. Preto je integrácia bezpečnostných systémov medzi Európou a ázijsko-tichomorským regiónom naliehavou úlohou Spojených štátov. Po druhé, USA majú v úmysle zablokovať novú východnú politiku Ruska po samite APEC v roku 2012.

 

Dôvody, prečo Rusko zintenzívnilo svoju novú východnú politiku, sú tieto:

1) Rusko si uvedomilo, že na rozšírenie svojho vplyvu v severovýchodnej Ázii v reakcii na pokusy Západu izolovať Moskvu na medzinárodnej scéne musí posilniť hospodársku spoluprácu so Severnou Kóreou a podporiť režim v Pchjongjangu.

2) Rusko si uvedomilo potrebu reagovať na obrat USA smerom k Ázii, najmä na stratégiu USA v indopacifickom regióne.

3) Zvýšila sa potreba Ruska získať alternatívny ázijský trh k európskemu trhu s energiou.

 

Uvedomujúc si to, Rusko povýšilo strategickú spoluprácu s Čínou na najvyššiu úroveň, pričom napriek otázke Kurilských ostrovov posilnilo energetickú spoluprácu s Japonskom a zdôraznilo trojstrannú spoluprácu s Južnou Kóreou v súvislosti so severokórejskou jadrovou otázkou. Keďže Washington si uvedomuje, že zvýšená hospodárska spolupráca medzi Južnou Kóreou a Ruskom a medzi Japonskom a Ruskom má potenciál narušiť americkú indo-pacifickú stratégiu, bude sa snažiť nenapraviteľne poškodiť čínsko-japonské aj juhokórejsko-ruské vzťahy.

 

Po skončení rusko-ukrajinského konfliktu sa svetový poriadok pravdepodobne nevráti do predchádzajúceho stavu, pretože ide o geopolitické súperenie a súťaž o hospodársku hegemóniu. Tento poriadok bude mať trojitú štruktúru: Rusko a Čína, blok USA/prozápad a globálny Juh, ktorý sa zvyčajne odmieta postaviť na jednu stranu. Hoci je nepravdepodobné, že svet upadne do anarchie, geopolitická súťaž, dôraz na národnú suverenitu a hospodársky protekcionizmus oslabia desaťročia fungujúci systém spolupráce.

 

Nadnárodné problémy (zmena klímy, strata biodiverzity, zlyhanie štátov, potravinová neistota, chudoba a globálne zdravotné hrozby) budú čoraz viditeľnejšie. Najmä v severovýchodnej Ázii sa s eskaláciou studenej vojny medzi Severnou Kóreou, Čínou, Ruskom a Južnou Kóreou a USA a Japonskom môže stať takmer nemožné riešiť problémy mierovou cestou. Oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová ostro reagovala na rozhovor prezidenta Yuna a uviedla, že “akékoľvek dodávky zbraní na Ukrajinu, nech by pochádzali odkiaľkoľvek, považujeme za otvorene nepriateľský protiruský čin” a že “takéto kroky budú mať mimoriadne negatívny vplyv na bilaterálne vzťahy s tými štátmi, ktoré ich podniknú, a budú zohľadnené pri formovaní ruských postojov k otázkam, ktoré sa týkajú základných bezpečnostných záujmov dotknutých krajín. V prípade Kórejskej republiky by mohlo ísť o prístupy k riešeniu situácie na Kórejskom polostrove”.

 

Zdá sa, že reakciu Ruska vyvolali obavy, že Južná Kórea podporuje Ukrajinu prostredníctvom nepriameho vývozu zbraní. V roku 2022 podpísala Južná Kórea s Poľskom zmluvu o vývoze tankov K2, húfnic K9 a viacnásobných raketometov Chunmu (MLRS), čo vyvolalo podozrenie, že tieto zbrane by mohli skončiť na Ukrajine. Okrem toho sa v správach uvádza, že Južná Kórea je schopná nepriamo vyviezť do USA 500 000 delostreleckých granátov kalibru 155 mm na použitie na Ukrajine. Kórejská vláda okrem toho vo februári tohto roka rozšírila svoj zoznam na kontrolu vývozu a k existujúcim 57 nestrategickým tovarom, na ktoré sa už od marca minulého roka vzťahovali sankcie, pridala 741 nových položiek. Bezpečnostné napätie v severovýchodnej Ázii sa v budúcnosti pravdepodobne zintenzívni, čo sťaží zavedenie účinných mechanizmov na zvládanie situácie. Aj keď Severná Kórea zintenzívni svoje provokácie, bude ťažké dosiahnuť medzinárodný konsenzus o sankciách OSN voči nej. Okrem toho je nepravdepodobné, že by USA boli ochotné tolerovať pokusy Južnej Kórey o vybudovanie malého systému multilaterálnej spolupráce so zapojením Číny a Ruska. V dôsledku toho má kórejská vláda ťažkosti pri vedení praktickej a uváženej diplomacie. Aby sa zabránilo nadmernému vplyvu USA na kórejsko-ruské vzťahy, musí Rusko v mene mieru na Kórejskom polostrove pokračovať vo svojom súčasnom prezieravom prístupe k severokórejskej jadrovej otázke.

Gu CHo Om

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc 

Zdieľajte článok