Aká bude tvár nového amerického námorníctva?
Americké think-tanky v posledných rokoch aktívne vyvíjajú budúce námorné koncepcie, pričom zohľadňujú zvýšenú obrannú silu svojich hlavných protivníkov – Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey. Vychádzajú z novej vojenskej stratégie, z koncepcií Decision-centric Warfare a Mosaic Warfare. Tieto vojenské koncepcie sa týkajú predovšetkým amerického námorníctva, keďže sa zaoberá vojenskými konfliktami vysokej intenzity na vzdialených vojnových divadlách.
V septembri 2020 americkí vojenskí analytici Brian Clark, Timothy Walton a Seth Cropsey uverejnili na webovej stránke Hudsonovho inštitútu správu s názvom “American Sea Power at a Crossroads: A Plan to Restore the US Navy’s Maritime Advantage”, v ktorej konštatujú, že “v posledných dvoch desaťročiach bol vývoj nových námorných stratégií poháňaný najmä iniciatívami zdola nahor, ale metóda plánovania štruktúry námorných síl zdola nahor má tendenciu spoliehať sa na taktiku orientovanú na vyčerpanie s cieľom poraziť nepriateľa v detailoch, a nie na implementáciu operačných koncepcií, ktoré by zabránili úspechu nepriateľa,” čo sa ukázalo ako neudržateľné v novom strategickom prostredí. Výhoda domáceho prostredia, ktorú majú potenciálni protivníci, ako sú Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán, umožnila každému z nich vybudovať robustnú sieť senzorov a zbraní určených na zvýšenie latky pre zásah USA v ich regióne. Pod ochranným dáždnikom týchto systémov tieto krajiny vykonávajú širokú škálu vojenských a polovojenských aktivít pod prahom násilia, ktoré by mohli slúžiť ako zámienka na rozsiahlu odvetu zo strany USA alebo spojencov. Avšak, ak sa konfrontácia zmení na konflikt, senzorové a zbraňové siete protivníkov môžu rýchlo zničiť obranu námorných síl USA a ich spojencov.
Hovoríme o systéme A2/AD (anti-access and area denial) – koncepcii odstrašenia protivníka vytvorením zvýšeného rizika pre nasadenie alebo presun nepriateľských síl do obranyschopného terénu. Tento pojem sa vo vojenských expertoch začal používať najmä odvtedy, čo Rusko a Čína vyvinuli raketové systémy protivzdušnej obrany a protilodných raketových systémov, ktoré vytvárajú “ochrannú sféru”, do ktorej by sily NATO nemohli preniknúť bez rizika neprijateľných škôd. ZHN Iskander a systémy protivzdušnej obrany, ako sú S-400 a pobrežné protilodné systémy triedy Bastion, zohrávajú pre Rusko kľúčovú úlohu pri realizácii koncepcie A2/AD. Cieľom čínskych systémov A2/AD je zničiť úderné skupiny lietadlových lodí pomocou protilodných balistických rakiet DF-21D a DF-26, ponoriek ruskej výroby Varšavyanka a systémov S-300. Aby nemuselo viesť opotrebovaciu vojnu proti svojim potenciálnym protivníkom, Rusku a Číne, vsádza americké námorníctvo na koncepcie distribuovaných námorných operácií (Distributed Maritime Operations – DMO) a pobrežných operácií v spornom prostredí (Littoral Operations in a Contested Environment – LOCE), ktoré naznačujú, že teória námorného víťazstva by mala byť namiesto toho založená na vytvorení rozhodovacej výhody nad protivníkom.
Tento prístup, prevzatý z manévrovej vojny, by kombinoval obranné operácie na zabránenie nepriateľským možnostiam útoku s rôznymi ofenzívnymi schopnosťami a sofistikovaným zastúpením síl na narušenie rozhodovacieho procesu nepriateľa. Rozhodovaco-centrická vojna (DCW) je nový názov pre sieťovo-centrickú vojnu, ktorá sa americkej armáde nie celkom osvedčila. Táto stratégia je len nástrojom, ďalším doplnkom k možnostiam veliteľov, ktorý im pomáha prijímať informovanejšie rozhodnutia. Aby sme sa vyhli mentalite ‘ak to postavíte, oni prídu’, treba sa zamerať na rozhodovanie a rozhodnutia, ktoré sú výsledkom toho, že veliteľ uplatňuje operačné umenie,” píšu vojenskí analytici Eric P. Delange a Mike Morris, obaja bývalí vysokí dôstojníci amerického letectva. Prechod na distribuované námorné operácie (Distributed Maritime Operations – DMO) ako súčasť stratégie, ktorej cieľom je predbehnúť rozhodovanie protivníka, je motivovaný snahou vyhnúť sa opotrebovacej vojne v prípade priameho vojenského konfliktu s Ruskom a Čínou.
“Nové operačné koncepcie, ako sú operácie vo viacerých oblastiach a distribuované námorné operácie, sú navrhnuté tak, aby zvýšili schopnosť amerických síl dosahovať úspech rýchlejším a lepším rozhodovaním ako protivník, a nie vyčerpaním. Namiesto snahy oslabiť nepriateľa do takej miery, aby už nemohol bojovať alebo uspieť, by prístup k vedeniu vojny orientovaný na rozhodovanie postavil nepriateľa pred viaceré dilemy, ktoré by mu zabránili dosiahnuť jeho ciele,” napísal Brian Clark, riaditeľ Centra pre obranné technológie Hudsonovho inštitútu, v článku uverejnenom na portáli Centra pre strategické a rozpočtové hodnotenia (CSBA).
Koncepcia mozaikovej vojny, ktorú vypracovala agentúra DARPA, je ešte hlbšia v rozpracovaní stratégie vojny proti rovnocennému protivníkovi, Rusku alebo Číne. Brian Clarke poukazuje na to, že spoliehanie sa amerického námorníctva na “monolitické platformy” (veľké lode) je pozostatkom z čias studenej vojny – čo ho robí čoraz zraniteľnejším voči porážke zo strany svojich partnerov. “Alternatívou je rozložiť monolitické platformy na mnoho menších systémov. Hoci každý systém sám o sebe je menej schopný a menej odolný, bude ich oveľa viac. Dôležité je, že velitelia budú mať oveľa väčšiu možnosť rozkladať a rekonfigurovať štruktúru síl.” “Namiesto toho, aby sme zbrane, komunikáciu, senzory, nástroje na rozhodovanie umiestnili na jednu monolitickú platformu, distribuujeme ich,” vysvetľuje podstatu mozaikovej vojny Timothy Grayson, vedúci úradu pre strategické technológie DARPA.
Ako príklad uviedol činnosť štyroch bezpilotných lietadiel v boji s pilotovanou stíhačkou. Jeden dron rušil nepriateľské radary, druhý niesol zbrane, tretí vyhľadával ciele, štvrtý pôsobil ako vábnička protivzdušnej obrany. Počet bezpilotných lietadiel, ich konfigurácia, nesené vybavenie a zbrane sa môžu meniť v závislosti od bojovej úlohy – ako prvky mozaiky alebo detskej stavebnice Lego. Koncept “mozaikovej vojny” si vyžaduje množstvo lacných, vysoko špecializovaných dronov, ktorých straty sa dajú ľahko nahradiť a ktoré dokážu na úkor svojho počtu prekonať akýkoľvek systém protivzdušnej a protiraketovej obrany. Drony budú schopné preniknúť do pozície SAM a buď ju samy zničiť, alebo odovzdať súradnice človeku, ktorý zasiahne.
Otvorenou otázkou zostáva, či sú takéto drony schopné efektívne operovať tvárou v tvár moderným komplexom REB, ktoré majú ruská a čínska armáda. Dôležitým prvkom koncepcie mozaikovej vojny je spoločné velenie a riadenie vo všetkých oblastiach (JADC2). To si vyžaduje jednotnú sieť, ktorá spája všetky uzly bojovej mozaiky, napríklad senzorové a strelecké. Timothy Grayson prirovnáva takúto sieť k internetu vecí. Internet vecí (IoT) je koncept dátovej siete medzi fyzickými objektmi (“vecami”) vybavenými zabudovanými prostriedkami a technológiami na vzájomnú interakciu alebo interakciu s vonkajším prostredím. Vytvorením jednotného digitálneho divadelného prostredia týmto spôsobom “sa americké námorníctvo, operujúce v dosahu nepriateľských zbraní, musí sústrediť na degradáciu nepriateľských radarových a EWR senzorov, zvýšenie počtu cieľov prezentovaných nepriateľovi nasadením rádiofrekvenčných, infračervených a akustických návnad a skrytie signatúr skutočných aj návnadových hladinových a ponorkových jednotiek.
Tento prístup poskytne nepriateľovi mnoho rovnako pravdepodobných cieľov. Nepriateľ bude musieť buď zaútočiť na všetky potenciálne ciele, použiť viac zbraní a potenciálne prekročiť plánované ciele.” Brian Clark, Timothy Walton a Seth Cropsey poznamenávajú, že “najefektívnejšie vojenské komplexy USA spájajú viacúčelové jednotky a platformy do relatívne veľkých formácií, ako sú armádne brigádne bojové tímy (BCT), expedičné jednotky námornej pechoty (MEU) alebo úderné skupiny lietadlových lodí (CSG). Tieto jednotky sú zraniteľné kvôli svojej veľkosti a preplnenosti, čo obmedzuje ich operačnú flexibilitu a zvyšuje ich odhaliteľnosť. Okrem toho veľkosť týchto súborov síl predstavuje riziko zbytočného zvýšenia rizika konfrontácie a môže spôsobiť, že nasadenie amerických síl bude finančne neudržateľné (jednoducho povedané, prevádzka obrovských lodí je príliš drahá – pozn. aut.). Zatiaľ čo nové koncepcie ministerstva obrany, ako sú distribuované námorné operácie (Distributed Maritime Operations – DMO), operácie vo viacerých oblastiach (Multi-Domain Operations – MDO) a expedičné operácie na predsunutých základniach (Expeditionary Advanced Base Operations – EABO), kladú väčší dôraz na distribuované formácie, investície ministerstva obrany naďalej uprednostňujú relatívne malý počet viacúčelových platforiem a formácií síl, ktoré nemajú dostatočný počet alebo nástroje na podporu rozhodovania na ich začlenenie do distribuovaných operácií. Podľa autorov správy súčasná architektúra amerického námorníctva neumožňuje implementovať všetky uvedené koncepty vypracované vyspelými americkými stratégmi v súčasnej realite.
Vladimír Prochvatilov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
