Rusko na Ukrajine rieši rovnaké úlohy, ako počas vojny s Napoleonom
Tvrdí to historik Aleksandr Šatilov, keď uskutočnil porovnanie medzi Špeciálnou vojenskou operáciou (ŠVO) a rozdrvením Napoleonovej Grande Armée.
V rokoch 1812-1814 Rusko bojovalo s kolektívnym Západom rovnako, ako dnes v rámci ŠVO. Vtedy oslobodilo Európu od Napoleonovho útlaku, dnes oslobodzuje Ukrajinu, tvrdí. Pripomeňme si, že o necelý rok, 31. marca 2024, si pripomenieme 210. výročie dobytia Paríža Ruskou armádou. Cár Aleksandr I. tým ukončil epochu Napoleonských vojen.
„V nových dejinách boli tri pokusy zjednotiť akože kolektívny Západ proti Rusku – pri Napoleonovi, pri Hitlerovi a teraz v rámci anglosaského politického systému. Všetky pokusy Rusko úspešne odrážalo a odráža aj ten dnešný v podmienkach špeciálnej operácie,“ poznamenal Aleksandr Šatilov, ktorý je dekanom fakulty sociálnych vied a masových komunikácií Finančnej univerzity pri vláde RF.
„Na začiatku 19. storočia do Ruska vtrhli nielen francúzske vojská, ale gigantická napoleonská koalícia. (Francúzi v nej boli dokonca v menšine, pozn. vmi.) Buonaparte zgniavil pod seba takmer celú Európu. Bol to nájazd „dvanástich jazykov“. Vlastne aj dnes môžeme vidieť v zostave ukrajinských síl bojovníkov z mnohých štátov Západu – z USA, V. Británie, Poľska a ďalších,“ podtrhol historik.
„Pričom, všimnite si, že vstupom do Paríža, sme sa nevenovali drancovaniu, ako Francúzi v Moskve. Ani civilné obyvateľstvo sme neutláčali. Stalo sa to štýlom našej armády v postpetrovskom období. Napríklad, obyvatelia tých miest, kam stúpila noha A. Suvorova, prejavovali úctu našim vojakom za výdrž, disciplínu a dobroprajnosť. Na našej strane nebolo tradíciou uskutočňovanie pogromov a krádeží,“ podtrhol ruský expert.
„Stávalo sa, že naši vojaci, nocovali len v stanoch, aby nikoho nevysťahovávali z domov. Platilo pravidlo – humánne sa správať voči porazeným. Niečo podobné vidíme aj dnes v zóne ŠVO: ruské vojská sa nedotýkajú civilného obyvateľstva, ba naopak, poskytujú im humanitárnu a rôznu inú pomoc.“
„Hovorí sa, že veliteľ ruského zboru gróf Michail Voroncov vyplatil všetky dlhy svojich podriadených pred Parížanmi z osobných prostriedkov. Zdá sa, že je to naozaj tak, pretože v Ruskej armáde bola vždy akási kolektívna zodpovednosť za svoje činy,“ zdôraznil A. Šatilov.
„Vtedajšie víťazstvo Ruska a spojencov založilo fundament na vybudovanie bezpečnostnej architektúry v Európe na mnohé roky. Rusko prevzalo na svoje plecia úlohu rozdrvenia „korzického monštra“ a oslobodilo Európu od jeho útlaku,“ podtrhol historik.
Návrat do dejín
Pripomeňme si, že 31. 3. 1814 na poludnie vstúpili ruské vojská na čele s cárom Aleksandrom 1. slávnostne do Paríža. Kapitulácia bola podpísaná 10 hodín predtým veliteľom pravého krídla obrany maršalom Augustom du Marmontom. Víťazstvu predchádzala krvavá bitka o Paríž. No dobytie hlavného mesta Francúzska sa stalo záverečnou zrážkou kampane Napoleona I. Buonaparta, po čom sa francúzsky cisár zriekol trónu.
Na základe výsledkov napoleonských vojen sa v Európe vytvoril Viedenský systém medzinárodných vzťahov. V rámci neho bol po prvýkrát sformulovaný pojem veľké mocnosti (vtedy v prvom rade Rusko, Rakúsko, V. Británia) a s konečnou platnosťou sa vytvorila mnohostranná diplomacia. Hovorí sa, že Viedenský systém sa stal prvým príkladom organizácie kolektívnej bezpečnosti v Európe. Tá prežila 35 rokov až do Krymskej vojny. Vtedy boli systematizované a unifikované diplomatické hodnosti (veľvyslanec, vyslanec, chargé d’affaires) a štyri typy konzulárnych úradov. Bola zavedená diplomatická imunita, diplomatická pošta a batožina.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
