Čo očakávalo Tokio po porážke Nemecka
V druhej polovici roku 1944 sa situácia Japonska na frontoch vojny v Tichomorí naďalej zhoršovala. Japonci však stále mali silu vzdorovať. Japonská vláda predpokladala, že po porážke Nemecka by Sovietsky zväz mohol prísť na pomoc Spojencom a postupovať proti Japonsku. V prípade vstupu Sovietskeho zväzu do vojny na Ďalekom východe v roku 1945 nemalo Japonsko inú možnosť ako kapitulovať a japonská vláda sa rozhodla uchýliť k aktívnej diplomacii. Pokúšala sa uzavrieť kompromisný mier s Čínou, Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, ale neúspešne. Preto sa zrodila myšlienka pokúsiť sa využiť ZSSR na sprostredkovanie prímeria v tichomorskej vojne.
Japonská vláda sa domnievala, že práve skutočnosť, že ZSSR sa zúčastňuje na rokovaniach o ukončení vojny, by mu zabránila vstúpiť do vojny s Japonskom. A japonská diplomacia začala vyvíjať úsilie, aby vytvorila zdanie snahy “obrátiť nový list” v japonsko-sovietskych vzťahoch. Japonskí historici tvrdili, že japonská vláda až do konca vojny nevedela o dohodách dosiahnutých na Jalte o účasti ZSSR na porážke Japonska. Existujú však náznaky, že japonská spravodajská služba o týchto dohodách vedela. V roku 1985 Japonsko zverejnilo spomienky Juriko Onodery, japonského špióna v Štokholme, ktorý uviedol, že obsah tajných dohôd o Japonsku dosiahnutých na Jalte bol včas oznámený japonskému ministerstvu zahraničných vecí.
Vo februári 1945 cisár Hirohito a trojnásobný premiér princ Fumimaro Konoe varovali pred vysokou pravdepodobnosťou, že ZSSR vstúpi do vojny proti Japonsku na strane západných spojencov. Šéfovia japonských spravodajských služieb 15. februára informovali na zasadnutí Najvyššej rady pre vedenie vojny, že “Sovietsky zväz má v úmysle zabezpečiť si rozhodujúce slovo v budúcnosti východnej Ázie”. Zaznelo varovanie, že na jar by ZSSR mohol vypovedať Pakt o neutralite a pridať sa k spojencom vo vojne proti Japonsku. Nasledujúci deň minister Šigemitsu povedal cisárovi Hirohitovi:
“Dni nacistického Nemecka sú spočítané. Jaltská konferencia potvrdila jednotu Veľkej Británie, Spojených štátov a Sovietskeho zväzu”.
Hirohitovi odporučil, aby sa nespoliehal na pakt o neutralite. Generál Tódžó tiež varoval japonského panovníka pred možnosťou sovietskej intervencie proti Japonsku. Cisár sa však domnieval, že by sa v žiadnom prípade nemal vzdať svojej snahy angažovať ZSSR ako sprostredkovateľa na dosiahnutie prímeria so Spojenými štátmi. Na jar 1945 japonská vláda opakovane podnikla diplomatické kroky s cieľom zapojiť ZSSR do separátnych rokovaní o prímerí medzi Japonskom na jednej strane a USA a Veľkou Britániou na strane druhej. Tokio počítalo s tým, že Washington a Londýn sa dohodnú na kompromisných mierových podmienkach s tým, že Japonsko si ponechá Kóreu a Taiwan. Stalin mal v tom pomôcť….
Aby “zaujalo” sovietske vedenie, japonské ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo zoznam ústupkov ZSSR, medzi ktorými bolo aj odstúpenie južného Sachalinu a Kurilských ostrovov. Japonci sa chceli ZSSR “odvďačiť” vlastnými územiami. Avšak verná svojmu sľubu spojencom sovietska vláda 5. apríla 1945 oficiálne oznámila japonskej vláde vypovedanie sovietsko-japonského paktu o neutralite z 13. apríla 1941. Následne začalo japonské ministerstvo zahraničných vecí vyvíjať nátlak na prijatie všetkých požiadaviek, ktoré mohol ZSSR predložiť ako podmienku zachovania neutrality.
Dôležitým cieľom zapojenia ZSSR do diplomatických manévrov “prímeria” bolo vyvolať spor Sovietskeho zväzu s USA a Veľkou Britániou narušením ich spojenectva. V dokumente ” Všeobecné zásady postupu v prípade kapitulácie Nemecka”, ktorý 20. apríla 1945 prijala Najvyššia rada pre vedenie vojny, bolo stanovené: ” Vyvinúť úsilie na rozbitie USA, Anglicka a ZSSR a podkopať odhodlanie USA a Anglicka viesť vojnu obratnou propagandou”. Sovietska vláda si to uvedomovala, vyhýbala sa akýmkoľvek rokovaniam s japonskou vládou a informovala spojeneckých predstaviteľov o manévroch japonských diplomatov.
A od konca marca 1945 začalo sovietske vrchné velenie presúvať svoje ozbrojené sily na Ďaleký východ. V polovici apríla štáb vojenského atašé japonského veľvyslanectva v Moskve hlásil do Tokia: “Po Transsibírskej magistrále denne prechádza 12 až 15 vlakov… V súčasnosti je vstup Sovietskeho zväzu do vojny s Japonskom neodvrátiteľný. Pokusy o dosiahnutie dohody so Sovietskym zväzom sa po kapitulácii Nemecka výrazne zintenzívnili. Na zasadnutí Najvyššej rady pre vedenie vojny 15. mája bolo rozhodnuté usilovať sa o začatie oficiálnych japonsko-sovietskych rokovaní. Japonské vedenie ostentatívne anulovalo všetky japonskonemecké dohody a dalo pokyn tlači, aby podporovala diplomatické kroky japonskej vlády voči ZSSR.
Situácia sa však nevyvíjala v prospech Japonska. Sovietska vláda naďalej odmietala japonské pokusy zapojiť ZSSR do oficiálnych rokovaní. Japonská vláda a velenie však stále dúfali v zhoršenie sovietsko-amerických a sovietsko-anglických vzťahov. Japonskí predstavitelia sa živili nádejou, že sovietske vedenie nakoniec pochopí, aký úžitok by preň znamenala dlhotrvajúca vojna medzi Japonskom a Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, v ktorej sa obe strany navzájom len oslabovali. Cieľom bolo využiť každú príležitosť na hľadanie nejakej dohody s Moskvou. V rozhodnutí zo 6. júna sa však uvádzalo: “Ríša by mala pevne zachovať kurz predĺženej vojny bez ohľadu na akékoľvek obete. To nemôže nespôsobiť značné zaváhanie v odhodlaní nepriateľa pokračovať vo vojne do konca tohto roka.ô
Cieľom japonskej “mierovej diplomacie” voči ZSSR bolo vyhnúť sa kapitulácii, zachovať existujúci režim v krajine a pokračovať vo vojne, kým USA a Veľká Británia neurobia ústupky pri určovaní podmienok prímeria. Dňa 10. júla 1945 Šigenori Togo, ktorý nahradil Šigemitsua vo funkcii ministra zahraničných vecí, navrhol, aby bol Konoe, člen cisárskej rodiny, vyslaný do Moskvy ako osobitný vyslanec cisára. Dňa 12. júna cestu Konoeho do Moskvy oficiálne schválil cisár Hirohito a Togo poslal telegram japonskému veľvyslancovi Naotake Satovi do Moskvy, v ktorom ho poveril, aby navštívil Molotova a predniesol otázku želania Tokia vyslať osobitného japonského zástupcu do Sovietskeho zväzu.
Japonskí generáli boli rozhodne proti kapitulácii, čo sa zohľadnilo pri vypracovaní cisárovho posolstva, ktoré sa malo doručiť do Moskvy. Bol vypracovaný vo všeobecnej rovine cisárovho želania “čo najskôr ukončiť vojnu”. Poukazovalo sa na to, že vzhľadom na požiadavku USA a Veľkej Británie na bezpodmienečnú kapituláciu by Japonsko bolo nútené viesť vojnu až do konca, čo by viedlo k “zvýšenému krviprelievaniu”. Cisár v posolstve “vyjadril želanie, aby bol mier obnovený v čo najskoršom termíne pre dobro ľudstva”. Nezvyčajné na cisárovom posolstve bolo to, že nebolo adresované nikomu.
Súhlas s tým, aby Konoe prišiel do Moskvy ako osobitný vyslanec japonského cisára, znamenal začiatok oficiálnych rokovaní medzi Moskvou a Tokiom a Stalin považoval za vhodné vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu s oficiálnymi japonskými predstaviteľmi. Posledný pokus zapojiť ZSSR do “sprostredkovania” s cieľom sťažiť mu vstup do vojny uskutočnilo japonské vedenie po zverejnení Postupimskej deklarácie o podmienkach kapitulácie Japonska voči USA, Veľkej Británii a Číne. Skutočnosť, že ZSSR deklaráciu nepodpísal, bránila japonským predstaviteľom v jej okamžitom prijatí a udržiavala nádej, že vojna bude pokračovať. Po zverejnení deklarácie a diskusii o jej texte na zasadnutí Najvyššej rady pre vedenie vojny Togo 27. júla telegrafoval veľvyslancovi Satovi:
“Postoj, ktorý zaujal Sovietsky zväz k Postupimskej spoločnej deklarácii, bude odteraz ovplyvňovať naše kroky. Veľvyslanec dostal pokyn, aby urýchlene zistil, “aké kroky podnikne Sovietsky zväz proti japonskému cisárstvu”. Japonská vláda 28. júla 1945 odmietla Postupimskú deklaráciu a vyhlásila, že má v úmysle “pokračovať v úsilí o úspešné ukončenie vojny”. Potom už diplomatické kroky japonskej vlády nemali pre Stalina žiadny význam. Presne tri mesiace po kapitulácii Nemecka sovietska vláda 8. augusta vyhlásila Japonsku vojnu, presne ako sľúbila na Kryme.
Anatolij Koškin
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
