Lesk a bieda obranného priemyslu USA
Spojené štáty zmobilizovali kapacity svojho vojenského priemyslu na úrovni, aká nemá za posledné desaťročia obdobu, aby Kyjevu dodali zbrane, uviedol 10. mája 2023 hovorca ministerstva obrany Jeff Jurgensen. Konflikt na Ukrajine viedol Pentagón k “mobilizácii vojensko-priemyselnej základne spôsobom, aký tu nebol desaťročia”.
V januári 2023 vláda USA spustila novú stratégiu, ktorej cieľom je prilákať menšie firmy a pomôcť im uchádzať sa o vojenské zákazky. Na pozadí zmluvy Pentagónu s gigantmi amerického vojenského priemyslu Raytheon a Lockheed Martin na výrobu protitankových raketových systémov FGM-148 Javelin v hodnote 7,2 miliardy dolárov však vyhlásenie tlačového úradu Pentagónu o zapojení malých a stredných dodávateľov do vojenskej zákazky vyzerá ako dobre mienené. Vojenský rozpočet sa zvýšil, a to je všetko. Americkí analytici sa zhodujú, že hlavnou chybou amerického obranného priemyslu sa stala nadmerná koncentrácia vojenského priemyslu. Z tohto dôvodu americká Národná asociácia obranného priemyslu (NDIA) v správe z 2. februára 2022 po prvýkrát neuspokojivo zhodnotila americký vojensko-priemyselný komplex.
Správa Úradu priemyselnej politiky Pentagónu (INDPOL) o priemyselných kapacitách označila za hlavný problém monopolizáciu vojensko-priemyselného komplexu. Hoci zákazky Pentagonu realizuje približne 30 tisíc spoločností, dve tretiny vojenských zákaziek sa zadávajú len šiestim korporáciám: Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon, General Dynamics, Boeing a BAE Systems. Všetky ostatné sú subdodávateľmi. Nedostatok konkurencie na domácom trhu veľmi nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu vyrábaných produktov, čo vedie k predlžovaniu dodacích lehôt a zvyšovaniu nákladov. Rýchla koncentrácia obranného priemyslu a v podstate nájazd obranných gigantov na malé a stredné podniky viedli k zániku značnej časti kapacít v tomto sektore.
Zvýšená koncentrácia obranných spoločností v obmedzenom počte geografických zoskupení prehĺbila “alarmujúcu priepasť medzi ozbrojenými silami USA a širším civilným obyvateľstvom”, píše Doug Berenson, vedúci americkej poradenskej spoločnosti Avascent Viac ako tri štvrtiny hodnoty hlavných zákaziek Pentagónu pochádzajú od firiem z iba 15 štátov, kde sa nachádza aj viac ako 60 % aktívnych ozbrojených síl nasadených v USA. Medzi tieto štáty patria Kalifornia, Florida, Texas, Virgínia, Nové Mexiko, Arizona, Nevada, Aljaška a ďalšie. Doug Berenson konštatuje, že Pentagón ani Kongres “nehoria túžbou” zmeniť túto situáciu a “rastúca koncentrácia americkej vojensko-priemyselnej základne sa zdá byť príznakom širšieho trendu – izolácie ministerstva obrany od širšej americkej spoločnosti”.
Koncentrácia vojenských objednávok v rukách obmedzeného počtu monopolistov v posledných desaťročiach zmenšila nielen geografický, ale aj ľudský rozsah amerického vojensko-priemyselného komplexu. Od roku 1979 stratil americký vojensko-priemyselný sektor 7,1 milióna ľudí, čo predstavuje 36 % jeho pracovnej sily. Robin Laird, redaktor vojenského portálu Defense Information, vyzýva na “prekonanie geografickej tyranie ozbrojených síl” a umožnenie ministerstvu obrany, aby sa nespoliehalo na super lietadlové lode a super stíhačky, ale na bezpilotné lietadlá, ktorých výroba je lacná a ktoré sú ľahko nahraditeľné vo vojne vysokej intenzity s rovnocennými protivníkmi.
Na neschopnosť amerického vojensko-priemyselného komplexu vyhnúť sa nekontrolovanému rastu rozpočtových výdavkov upozorňuje aj francúzsky vojenský expert Renaud Bellet, ktorý poukazuje na to, že prebiehajúci výskum a vývoj nie je zameraný na zvyšovanie vojenských spôsobilostí, ale skôr na “udržanie existujúceho obchodného modelu obranného priemyslu”. Najnovšie stratégie budovania armády USA majú rovnaký rozpor, t. j. spoliehanie sa na šesť korporácií. Ding Gang, vedúci pracovník čínskej univerzity Renmin, píše: “Jedným z dôvodov, prečo USA neustále vedú vojny, je to, že ich obranný priemysel je navrhnutý tak, aby na vojne zarábal… Obranný priemysel USA dokonale zapadá do túžby Washingtonu získať svet americkými hodnotami. Pokiaľ sa táto kombinácia nezmení, USA sa nikdy skutočne nepoučia. Logika amerického impéria bude túto krajinu neustále nútiť robiť to, čoho nie je schopná… Jediné, čo sa dá povedať s istotou, je, že americké impérium v takejto vojne vyschne.”
O perspektívnej novej architektúre amerického námorníctva
Celá americká armáda je zaplavená mimoriadne drahými zbraňovými systémami – napríklad obrovským stealth torpédoborcom Zumwalt a novou lietadlovou loďou Gerald Ford, ktoré americkí vojenskí analytici slangovo nazývajú “monolitické platformy”. Tieto monštruózne lode, ak ich nesprevádza silný sprievod, sú však prakticky bezbranné nielen proti hypersonickým zbraniam, ktoré sa už objavili vo výzbroji ruských a čínskych ozbrojených síl, ale aj proti protilodným raketovým systémom predchádzajúcich generácií.
V správe Briana Clarkea, Timothyho Waltona a Setha Cropseyho sa uvádza, že v prípade straty spojenia s vyššími veliteľmi budú mať mladší velitelia problém pokračovať v bojovej misii a bude potrebné vytvoriť automatizované nástroje, ktoré umožnia operáciám založeným na umelej inteligencii (AI) pokračovať v bojovej misii v prípade straty spojenia s vyššími veliteľmi. Dokument sa zaoberá sľubnými smermi námornej reformy.
Protivzdušná a protiraketová obrana: Rozptýlenejšie formácie by oslabili nepriateľské útočné strely, čím by sa znížil počet zbraní, s ktorými by sa mohla stretnúť každá loď alebo skupina síl. Navrhovaná architektúra flotily by kombinovala rozptýlené námorné operácie s novými taktikami protivzdušnej obrany zameranými na kratší dosah, čo by umožnilo viac sa spoliehať na schopnosti zbraní so zameranou energiou a protirakety zem-vzduch krátkeho dosahu, ktoré možno vo väčšom počte nasadiť na malých námorných bojových platformách. Na obranu väčších platforiem, ako sú vyloďovacie lode a lietadlové lode, sa bude používať súčasný echelonový prístup námorníctva, ktorý zahŕňa protirakety dlhého dosahu, ako sú SM-2 a SM-6.
Boj proti ponorkám: Námorníctvo sa nakoniec bude musieť viac spoliehať na námorné bezpilotné lietadlá namiesto ponoriek a hladinových lodí, ktoré budú podporované bezpilotnými lietadlami a lietadlami s posádkou, aby zničili nepriateľské cieľové ponorky lacnejšími zbraňami, ako sú torpéda. Námorná úderná sila: Obmedzený dolet súčasných palubných lietadiel a obmedzený počet tankovacích lodí obmedzí útočné schopnosti lietadlových lodí na vzdialenosti, na ktorých môže obrana údernej skupiny lietadlových lodí (CSG) odraziť salvy nepriateľských zbraní. Lietadlá síce môžu zasiahnuť svojimi raketami zo vzdialenosti 1 000 námorných míľ od lietadlovej lode, ale tieto zbrane stoja rovnako ako ich pozemné ekvivalenty a vyžadujú si dodatočné náklady na sprevádzanie krídla a lietadlovej lode. Preto sa čoraz väčší podiel úderných operácií bude uskutočňovať skôr hladinovými vojnovými loďami a ponorkami než lietadlovými loďami.
Obojživelné operácie: Moderné námorníctvo je navrhnuté na podporu obojživelných útokov z bezprostrednej blízkosti, ale tieto operácie sú príliš zložité vzhľadom na hrozby proti lodiam zo strany veľkých a regionálnych mocností. Namiesto toho sa námorná pechota bude čoraz viac využívať na vykonávanie skrytých obojživelných misií na pevnine v rámci koncepcie EABO (Expeditionary Advanced Base Operations). Obojživelná flotila námorníctva bude potrebovať niekoľko lodí určených na podporu týchto pobrežných operácií.
Odmínovanie a odstraňovanie mín: Odmínovanie bude dôležitou zložkou manévrovej vojny na mori, pretože zo svojej podstaty predstavuje pre nepriateľa niekedy neprekonateľné dilemy. Odmínovanie je v poslednom desaťročí čoraz väčšou prioritou námorníctva a je hlavnou úlohou súčasnej pobrežnej bojovej lode LCS. Littoral Combat Ship je americká pobrežná loď vyvinutá v rámci programu LCS. Dve desiatky postavených LCS boli navrhnuté na bojové operácie v pobrežných vodách krajín bez vyspelých systémov A2/AD a sú nevhodné vo vojenskom konflikte proti rovnocennému protivníkovi. Podľa správy by námorníctvo malo od LCS oddeliť boj proti mínam a nasadiť odmínovacie systémy na malých bezpilotných platformách.
Za posledné dve desaťročia sa americkému námorníctvu nepodarilo vytvoriť flotilu schopnú viesť vojnu proti veľkým a regionálnym mocnostiam. Americkí analytici vidia príčinu v prílišnom spoliehaní sa na neobmedzený vojenský rozpočet a ultramoderné technológie. “Námorníctvo má ešte stále čas zmeniť kurz a vytvoriť sily, ktoré by boli vhodnejšie ako dnešné námorníctvo na dlhodobé súperenie s veľkými a regionálnymi mocnosťami. Uvedené dlhodobé zmeny v architektúre flotily námorníctva budú významné. Vedenie námorníctva by však už teraz mohlo začať uplatňovať evolučný prístup, ktorý by spočíval v zavádzaní nových platforiem po primeranom vývoji koncepcie a dizajnu, pričom by pokračovalo vo výrobe osvedčených lodí s cieľom zachovať priemyselnú základňu a rekapitalizovať niektoré z dnešných viacúčelových lodí po ich vyradení.
Príležitosť na začatie tohto vývoja sa však pre námorníctvo uzatvára… Bez významných zmien by sa však flotila mohla dostať do špirály rastúcich nákladov, znižujúcich sa počtov a technologickej bezvýznamnosti,” uvádza sa v správe. Pentagón vypočul odborníkov a konštruktívne prijal odporúčania a varovania autorov správy. Americký vojenský portál War On The Rocks nedávno uverejnil koncepčný článok Julie van der Kolfovej z rizikového kapitálu a poradenskej spoločnosti Decisive Point s názvom Building A New American Arsenal. “Revolúcia v technologických možnostiach zameraná na skrátenie reťazcov zabíjania pravdepodobne spôsobí, že vojna bude pomalšia, ťažšia a drahšia ako kedykoľvek predtým.
Prežitie na technologicky zložitom bojisku bude čoraz nákladnejšie, pretože integrácia autonómnych systémov a senzorov podporovaných elektromagnetickými dáždnikmi a návnadami zvýši viditeľnosť, spomalí pohyb a bude vyžadovať prekonanie značných kapitálových a systémových nákladov,” konštatuje Julia van der Kolf. “Rozhodujúcou výhodou pre Ameriku vo vojne s Čínou o Taiwan by mohla byť schopnosť rýchlo vyrábať a financovať náhrady za rýchlo opotrebovateľné zbrane a systémy pre americké a spojenecké sily. Americké ministerstvo obrany sa k tejto koncepcii začína približovať.
Námestníčka ministra obrany USA pre výskum a vývoj Heidi Schueová nedávno oznámila vytvorenie novej strategickej pracovnej skupiny Rady pre obrannú vedu, ktorá bude skúmať nízkonákladové zbraňové systémy,” píše Julia van der Kolfová. Autorka víta zmeny v prístupe Pentagónu k vojenskej stratégii a budovaniu armády, zároveň však vyzýva na vytvorenie osobitného hodnotového zbrojného sektora amerického obranného priemyslu. Vytvorenie takéhoto vojensko-priemyselného komplexu zameraného na výrobu lacných autonómnych zbraňových systémov by umožnilo americkej armáde a jej vedúcej jednotke, americkému námorníctvu, realizovať nové stratégie sieťovo orientovanej vojny.
Vladimír Prochvatilov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
