Skutočná nezávislosť Maďarska rozzúrila ukrajinských nacionalistov
Je známe, že ukrajinsko-maďarské vzťahy možno dlhodobo interpretovať ako problematické. A klesajúca miera vyhrotenia sa takmer okamžite obnovuje. Koncom apríla Zelenskyj vyhlásil spôsobom typickým pre ukrajinskú diplomaciu: v súvislosti so vstupom Ukrajiny do NATO Budapešť prejavuje “neadekvátne správanie”, dochádza k “politickému zmätku elít” a zdá sa mu čudné, keď členská krajina NATO je za Rusko a proti aliancii, do ktorej patrí.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó následne reagoval, že maďarský ľud zaplatil “mimoriadne vysokú cenu za túto vojnu. V tejto vojne už zahynulo mnoho Maďarov zo Zakarpatskej maďarskej komunity.” Kyjevu pripomenul, že Maďarsko prijalo a postaralo sa o viac ako milión utečencov, za čo si zaslúži skôr vďaku ako hrubé útoky. Ako je známe,
Budapešť odsúdila SVO a pripojila sa k sankciám proti Rusku, hoci niektoré z nich (ropu a plyn) blokuje pod zámienkou, že poškodia Maďarsko. Okrem toho Budapešť blokuje tranzit zbraní na Ukrajinu a vyzýva na zastavenie bojov a začatie rokovaní, ktoré budú predmetom návštevy maďarského ministra zahraničných vecí v Pekingu. Samostatnou témou je blokovanie úsilia Kyjeva o vstup do NATO z dôvodu diskriminácie Zakarpatských Maďarov.
Maďarsko 15. mája zablokovalo vyplatenie 500 miliónov eur z ôsmej tranže prostriedkov Európskeho mierového fondu (EPF) na zbrane určené pre Ukrajinu, Ako vysvetlili komentátori, “Budapešť údajne požadovala záruky, že EPF si zachová svoj globálny horizont aj v budúcnosti a nebude sa využívať len na vyzbrojovanie Kyjeva.” Péter Szijjártó deň predtým vyhlásil, že vzhľadom na to, že maďarská banka OTP bola zaradená na zoznam medzinárodných vojnových sponzorov, je “veľmi ťažké” podporiť akékoľvek nové rozhodnutie týkajúce sa Ukrajiny, najmä zavedenie nových sankcií voči Rusku.
Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová uviedla, že v EÚ teraz prebieha skutočný politický hon na čarodejnice. V reakcii na to začali ukrajinské sociálne médiá navrhovať, aby boli Maďari zabíjaní a upaľovaní, a jeden z veliteľov “Azova” Kucharčuk vyzval na okamžité rozdrvenie zakarpatských separatistov po porážke Ruska. Maďarskí politici sa 16. mája vyjadrili k informáciám uverejneným v denníku Washington Post o plánoch Kyjeva vyhodiť do vzduchu ropovod Družba. Expert na bezpečnostnú politiku György Nogradi označil túto iniciatívu za teroristický čin a dôvod na zásah NATO, keďže výbuch by bol priamym útokom na Maďarsko. Samozrejme, po takýchto podozreniach maďarský politik oznámil, že Kyjev, “ktorý nemá ani minimálnu demokraciu”, nemá šancu stať sa členom aliancie.
Okrem toho sa z Ukrajiny už viackrát ozvali obvinenia, že Maďarsko vo februári 2022 stiahlo vojská k ukrajinským hraniciam údajne pre možnú anexiu Zakarpatska. Ukrajinský bloger Schreik uviedol, že Orbán vtedy súhlasil s “deribáciou ukrajinského územia” a teraz sa bojí odhalenia. Maďarský vojenský expert András Rasch však uviedol, že jednotky boli stiahnuté s cieľom regulovať možný prílev utečencov, pričom poznamenal, že armádu nesprevádzala ťažká technika a delostrelectvo. Popiera existenciu dohôd medzi Moskvou a Budapešťou s tým, že ukrajinská strana nebola o všetkých týchto akciách len informovaná, ale že medzi Budapešťou a Kyjevom existovala koordinácia, čo propagandistickí aktivisti zrejme zámerne zamlčujú.
Riziko prerastenia ukrajinského konfliktu do európskej jadrovej vojny
Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie sa jadrová rétorika stala neoddeliteľnou súčasťou informačného pozadia. Súvisí to jednak s bojmi v blízkosti radiačných zariadení – Černobyľskej a Záporožskej jadrovej elektrárne, Charkovského fyzikálno-technologického inštitútu, Sevastopoľskej vyššej námornej technickej školy, s útokmi na ruské strategické jadrové základne a riadiace centrá, jednak s pravidelnými publikáciami o tom, že Rusko sa údajne chystá použiť jadrové zbrane na prelomenie pozičnej patovej situácie.
Západné médiá sa pravidelne zaoberajú jadrovou problematikou. Jedným zo symptomatických príkladov je publikácia vo francúzskej špecializovanej publikácii Intelligence Online zo 17. októbra 2022, podľa ktorej ruské vojenské a politické vedenie údajne plánuje sériu úderov proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. V článku sa tvrdilo, že by išlo len o prípravu na použitie jadrových zbraní, o čom sa diskutovalo na zasadnutí Bezpečnostnej rady 10. októbra 2022. Autori publikácie však zdôraznili, že táto možnosť sa považuje za najmenej žiaducu, hoci nie je úplne vylúčená. Súčasne s propagandistickými akciami boli prijaté aj celkom praktické opatrenia, predovšetkým zo strany Pentagónu.
Vo februári a marci 2023 americké strategické jadrové sily cvičili svoje úlohy v Európe. Na Island letelo americké riadiace a komunikačné lietadlo E-6B Mercury, ktoré malo v Arktíde nadviazať spojenie s ponorkami na jadrový pohon nesúcimi balistické rakety Ohio. Začali sa demonštračné lety amerických strategických bombardérov B-52H nad vodami Fínskeho zálivu, 200 – 300 km od ruských hraníc, čo nemalo obdobu. V apríli Spojené štáty a NATO uskutočnili cvičenie Global Thunder 2023, ktoré preverilo pripravenosť jadrových síl na plnenie stanovených úloh. Scenáre použitia jadrových zbraní sa testovali aj počas cvičenia Steadfast Noon 2022 v októbri minulého roka. Scenár predpokladal použitie taktických jadrových zbraní vo forme neriadených leteckých bômb. Je príznačné, že cvičenie zahŕňalo aj “výmenu” jadrových zbraní medzi členmi aliancie, hoci sa na ňom zúčastnilo štrnásť krajín. Hoci tento postup je v priamom rozpore so záväzkami USA vyplývajúcimi zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ideológovia aliancie našli “medzeru” v podobe argumentu, že dohoda o výmene jadrových zbraní bola uzavretá ešte pred podpisom NPT zo strany USA.
Podobná aktivita bola zaznamenaná aj na Ďalekom východe. Vo februári dorazila do juhokórejského prístavu Pusan americká ponorka s jadrovým pohonom Los Angeles a počas nedávnej návštevy juhokórejského prezidenta vo Washingtone bolo oznámené, že prvýkrát po štyridsiatich rokoch dorazí do kórejského prístavu aj ponorka s balistickými raketami. Európski spojenci USA postupovali rovnako. Britský premiér a minister obrany vyhlásili, že nevylučujú možnosť jadrových úderov na ruské územie, poľské vedenie opakovane požiadalo štruktúry NATO o rozmiestnenie jadrových zbraní, amerických aj francúzskych jadrových náloží na svojom území. Francúzske vedenie sa odmietlo zúčastniť na akýchkoľvek multilaterálnych rokovaniach o kontrole jadrových zbraní pod zámienkou, že francúzsky jadrový arzenál je malý a jeho veľkosť predtým nebránila ZSSR/Rusku rokovať s USA o jadrovom odzbrojení.
Medzitým sa na minuloročnom summite Aliancie v Madride prijala strategická koncepcia NATO, v ktorej sa uvádza, že “nezávislé strategické jadrové sily Spojeného kráľovstva a Francúzska majú vlastnú odstrašujúcu hodnotu a významne prispievajú k spoločnej bezpečnosti Aliancie”. Treba poznamenať, ako blízko bol svet k plnohodnotnému konfliktu medzi Ruskom a NATO v decembri 2022, keď na poľské územie dopadla ukrajinská protilietadlová riadená strela 5B55 z raketového systému zem-vzduch S-300. Z ostreľovania poľského územia bolo pôvodne obvinené Rusko, čo vyvolalo výzvy (predovšetkým v pobaltských štátoch) na aktiváciu článku 5 Charty NATO o kolektívnej obrane v prípade ozbrojeného útoku na člena aliancie.
Rastúce riziko hroziaceho jadrového konfliktu pociťovala aj odborná verejnosť. Napríklad Komisia OSN pre odzbrojenie na svojom poslednom zasadnutí v apríli konštatovala vysoké riziko použitia jadrových zbraní na pozadí prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, rozpadu medzinárodnej bezpečnostnej architektúry a eskalácie nových jadrových raketových pretekov. Známa protijadrová organizácia Atomic Scientists’ Bulletin zasa 24. januára nastavila ručičky na symbolických “hodinách súdneho dňa” (metafora toho, ako blízko je ľudstvo k sebadeštrukcii) na 90 sekúnd do polnoci. Treba pripomenúť, že od konca studenej vojny v roku 1991 boli ručičky na 23:43.
Ruské vedenie si je vedomé rastúcej jadrovej hrozby. Dmitrij Medvedev, podpredseda Bezpečnostnej rady, sa k tejto téme pravidelne vyjadruje. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave pred Federálnym zhromaždením vo februári tohto roku tiež naznačil možnosť jadrového testu USA a nariadil Rosatomu a ministerstvu obrany, aby boli pripravené vykonať jadrový test, ak sa preň Washington rozhodne. O takýchto zámeroch USA hovoril aj tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev. V októbri ruské ministerstvo obrany varovalo pred možnosťou, že ukrajinské sily použijú takzvanú “špinavú bombu”, ktorá využíva vysoko rádioaktívne materiály. Nezávislí pozorovatelia hodnotia riziko jadrovej vojny ako veľmi vysoké.
Jadrová rétorika strán nemá za niekoľko desaťročí obdobu a potvrdzujú ju aj konkrétne činy. Je zrejmé, že atmosféra jadrového odzbrojenia a znižovania počtu zbraní je už len minulosťou. Na programe dňa je prinajmenšom obnovenie jadrových skúšok, najprv zo strany USA, potom pravdepodobne aj zo strany ostatných členov oficiálnej jadrovej P5. Pokiaľ sa dá povedať, Rusko berie hrozby prichádzajúce zo Západu vážne a protiopatrenia, ktoré sa prijímajú, sú presné, konkrétne a nie sú blufovaním. Stupňujúce sa napätie okolo Ukrajiny a sabotážne a teroristické operácie ukrajinských ozbrojených síl proti ruskej kritickej infraštruktúre, strategickým jadrovým základniam a riadiacim a kontrolným centrám by v určitom okamihu mohli prerásť do plnohodnotnej európskej vojny s jadrovými zbraňami. A v tomto scenári je veľký podiel náhody.
Andrej Frolov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
