Aktuality, Bezpečnosť,

Arménsko-Azerbajdžan: kolektívny Západ sa snaží uchmatnúť iniciatívu od Moskvy

---

 

Ministri zahraničných vecí Azerbajdžanu a Arménska sa majú stretnúť 19. mája v Moskve a 1. júna v Kišiňove “na pôde” ďalšieho paneurópskeho stretnutia. Diplomatické kontakty medzi Baku a Jerevanom ako zvyčajne sprevádzajú občasné vzplanutia pohraničných stretov. Obe strany sa tiež často odvolávajú na Rusko, ktoré údajne nie je schopné plniť svoje záväzky vyplývajúce z trojstrannej dohody dohodnutej na základe výsledkov “jesennej” vojny o Náhorný Karabach v roku 2020. Azerbajdžan, ktorý jednostranne zriadil kontrolné stanovište na lačínskej ceste, zasa pravidelne obviňuje ruské mierové sily z kupčenia s “arménskymi separatistami” v rozpore s dohodami na roky 2020 – 2021.

 

S odvolaním sa na bod 9 trojstranného vyhlásenia Baku trvá na otvorení železničného a cestného spojenia cez arménsky región Sjunik medzi hlavným územím Azerbajdžanu, autonómiou Nachičevan a ďalej do Turecka. Ako dokazujú vyhlásenia Charlesa Michela, počas bruselských rokovaní sa otvorila aspoň otázka železnice cez Meghri. V Arménsku sa obávajú straty strategicky dôležitého 42- kilometrového úseku štátnej hranice s Iránom a niektoré “horúce hlavy” obviňujú Moskvu, že vedie protiarménsku politiku a údajne hrá v jednom “tíme” s Ankarou a Baku za svoje záujmy. V nedávnom rozhovore o tom opäť obšírne hovoril tajomník Bezpečnostnej rady RA Armen Grigorjan, ktorý zároveň priznal, že v Jerevane prebiehajú diskusie o možnom vystúpení z CSTO. Vzájomné nepochopenie a podráždenie Moskvy a Jerevanu ešte pred tým, ako 27. septembra 2020 v Náhornom Karabachu zaduneli prvé výbuchy, je v neposlednom rade spôsobené neexistenciou spoločnej hranice, ako aj komunikačnou blokádou Arménska – čiastočne zo strany Turecka a plne zo strany Azerbajdžanu. Predbežné dohody v rámci trojstrannej medzivládnej komisie, ktorá sa už dlho nestretla, o obnovení cezhraničného železničného spojenia sa realizujú, ak vôbec, tak fragmentárne a len v Azerbajdžane (zahraničnoobchodné spojenie medzi Arménskom a Ruskom sa udržiava najmä cez územie Gruzínska alebo iných štátov, čo zvyšuje konečnú cenu tovaru do a z Arménska).

 

Ankara 24. apríla uzavrela turecký vzdušný priestor pre lietadlá arménskych leteckých spoločností pod zámienkou odhalenia pamätníka v Jerevane účastníkom operácie “Nemesis”, ktorá začiatkom 20. rokov 20. storočia zlikvidovala mnohých bývalých predstaviteľov mladotureckého režimu v Osmanskej ríši a mosavatistickom Azerbajdžane. Hoci Pašinjan považuje rozhodnutie postaviť pamätník hrdinom “Nemesis” za chybu, jerevanské úrady nemajú v úmysle ho zbúrať, ako to požadoval turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu. V hlavnom meste Arménska sú na september naplánované komunálne voľby; na pozadí klesajúceho ratingu vládnucej strany Občianska dohoda a jej kandidáta na starostu Tigrana Avinyana (podľa niektorých správ nie viac ako 20 %) sa nepopulárne orgány pravdepodobne neodvážia vyvolať ďalší výbuch rozhorčenia v spoločnosti.

 

Napriek sporadickým arménsko-tureckým kontaktom a nepriamemu obchodu cez gruzínske územie tak naďalej trvá železničná blokáda Arménska zo strany jeho západného suseda, ktorá v apríli oslávila svoje 30-ročné “výročie”, a nie sú vyhliadky na jej odstránenie. “Konkurenčné partnerstvo” Moskvy s Ankarou v regiónoch, kde sa ich záujmy prekrývajú (Kaukaz, Stredná Ázia, Blízky východ), nemá vplyv na pozíciu Ankary, ktorá naďalej trvá na uzavretí mierovej zmluvy medzi Baku a Jerevanom ako na podmienke normalizácie arménsko-tureckých vzťahov. Takáto situácia nemôže neovplyvniť vnútropolitickú situáciu v Arménsku, vrátane zahraničnopolitického tárania oficiálneho Jerevanu a jeho pravidelných výrokov voči Západu. Vedenie Juhokazašskej železnice (od roku 2008 koncesionár Arménskych železníc v Arménsku) opakovane deklarovalo pripravenosť začať práce na obnove 30-kilometrového hraničného úseku Gyumri – Akhuryan – Dogukapı, ktorý vedie do susedného Karsu vo východnom Turecku.

 

Je zaujímavé, že napriek nepriateľským vzťahom medzi vtedajším Sovietskym zväzom a Tureckom, podľa rozprávania bývalého náčelníka stanice Akhuryan – Martina Gevorgyana, “trať Gyumri – Akhuryan – Dogukapy – Kars fungovala aj počas Veľkej vlasteneckej vojny. Objem tovaru sa z roka na rok zvyšoval, v rokoch 1983 – 84 predstavoval 10 – 15 tisíc ton, v roku 1992 približne 150 tisíc ton. Zvyšovala sa aj osobná doprava (išlo o osobnú linku Moskva – Suchumi – Tbilisi – Leninakan – Kars – Ankara v oboch smeroch. – Poznámka redakcie). Od začiatku novembra 1992 sme začali dovážať pšenicu z Turecka – do apríla 1993 sme dostali 52 000 ton: to bol posledný veľký objem nákladu… Stanica je stále v dobrom stave. Samozrejme, že je potrebná oprava, ale tá sa dá rýchlo zabezpečiť”. Náklady na opravu tohto úseku v Arménsku sa odhadujú na približne 17 miliónov dolárov. “…

 

Juhokazašská železnica by mohla ročne prepraviť jeden až dva milióny ton nákladu a veľké množstvo cestujúcich do Turecka a z Turecka, ak sa otvorí hranica medzi Arménskom a Tureckom. Po príslušnom politickom rozhodnutí oboch krajín. Arménsko je teraz spojené železnicou s vonkajším svetom len cez Gruzínsko… SCR je pripravená začať prevádzkovať úsek hraničiaci s Tureckom do dvoch dní od otvorenia hranice. Neobchodujeme však v podmieňovacom spôsobe,” konštatovalo sa v tlačovej správe z októbra 2009, na vrchole “futbalovej diplomacie” a pozitívnych očakávaní. V tom čase sa už na hraničnej stanici Akhuryan budovalo logistické centrum, ktoré bolo pripravené na použitie od polovice roka 2010 a pochopiteľne sa nepoužívalo. Konkrétne kroky “arménskym” smerom zo strany Turecka, kde má Erdogan rovnako ako predtým prednostnú šancu vyhrať druhé kolo prezidentských volieb 28. mája, budú podmienené podpísaním mierovej zmluvy medzi Jerevanom a Baku za podmienok, ktoré budú prevažovať. Napriek pravidelným prísľubom stále nefunguje transčiernomorský trajekt medzi gruzínskym prístavom Poti a ruským prístavom Kavkaz, ktorý sa predtým používal na prepravu tovaru medzi Arménskom a Ruskom. Podľa arménskeho ministra hospodárstva Vahana Kerobyana holandská lodná spoločnosť APM Terminals Poti, ktorá prevádzkuje prístav Poti, nedostala príslušné povolenie a zrejme naň čaká. Hypotetické obnovenie sovietskej a počas karabašského konfliktu čiastočne demontovanej železnice na severnom brehu rieky Arax (na trati Jerevan – Nachičevan – Julfa – Ordubad – Meghri – Goradiz – Imišli – Aljat – Baku) je, ako sme už spomenuli, spojené s nevyriešenými arménsko-azerbajdžanskými vzťahmi. Náklady na jej obnovu na arménskom území predstavujú 226 miliónov dolárov; zdá sa, že rozhodnutie bolo prijaté, ale nie je jasné, čo bude nasledovať.

 

 

To isté možno povedať o úseku železnice spájajúcej Iževan v severovýchodnom Arménsku s kazašskou oblasťou Azerbajdžanu a cez ňu s Tbilisi a Baku. Tento 45-kilometrový úsek, ktorý nie je v prevádzke od roku 1991, čiastočne susedí s bývalými azerbajdžanskými enklávami v oblasti Tavuš, čo by sa mohlo stať ďalšou príčinou konfrontácie. Medzitým je to trasa, ktorá poskytuje najkratšiu vzdialenosť pre železničnú dopravu medzi Ruskou federáciou na jednej strane a Arménskom a Tureckom na strane druhej. Odhad Ministerstva územnej správy a infraštruktúry Arménska (apríl 2022): “Predbežné náklady na obnovu úseku Hrazdan – Dilijan (severné Arménsko) – Ijevan – hranica s Azerbajdžanom sa odhadujú na 496 mil. V súčasnosti sa o tejto otázke nevedú žiadne rokovania”.

 

 

Odpoveď na otázku prečo netreba hľadať: pre Baku je prioritou “Zangezurský koridor”, ktorý je pre arménsku stranu “červenou čiarou” na slovo vzatou. Môže sa však stať (a nepriamo to vyplýva aj z Michelových slov), že západní partneri za účasti Turecka navrhnú riešenie, ktoré Baku a Jerevan nebudú môcť odmietnuť. “Trvalý mier medzi Arménskom a Azerbajdžanom by znížil vplyv Ruska,” píše The Foreign Policy v článku, v ktorom vyzýva presvedčiť Arménsko, aby uznalo Náhorný Karabach ako “zvrchované územie Azerbajdžanu”, čo by vylúčilo akékoľvek rozhovory o odloženom štatúte provincie v budúcnosti v súlade s ruskými návrhmi. Podľa autora tohto článku, bývalého dôstojníka britskej armády a neoficiálneho člena monitorovacej misie EÚ v Gruzínsku, by reintegrácia regiónu otvorila Arménsku nové obchodné cesty a dodávky energie vrátane “ekologických” a profitovali by z nej aj “karabašskí separatisti”.

 

 

Dá sa predpokladať, že počas moskovského stretnutia 19. mája sa Moskva opäť pokúsi o vzájomné zblíženie Baku a Jerevanu vrátane obnovenia práce trojstrannej komisie vicepremiérov, ktorá bola pred dvoma rokmi pozastavená kvôli napätej situácii na hraniciach. Ako ukazujú výsledky bruselských rokovaní, prestávku, ktorú v nemalej miere spôsobila ukrajinská kríza, využíva Západ, ktorý sa usiluje o úplnú likvidáciu ruskej prítomnosti v bývalom sovietskom Zakaukazsku.

Andrej Arešev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc 

Zdieľajte článok