Veľký Altaj: vybudujú si Mongolsko a Kazachstan “samostatný byt” v “spoločnom dome”?
Účastníci minuloročnej kazašsko-mongolskej medzivládnej konferencie mongolského ministerstva zahraničných vecí, načasovanej na 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami, na záver predstavili koncepciu cezhraničnej spolupráce “Altaj – náš spoločný dom”. Zdá sa, že o nič nejde, ale je zaujímavé, že na fóre v Ulánbátare sa hovorilo o “spoločnom domove” Altaja len pre Kazachstan a Mongolsko, napriek tomu, že viac ako 80 percent Kazachstanu a Mongolska už dávno využíva železnice a automobilové cesty cez ruský Altaj. Od roku 2003 pôsobí Medzinárodná koordinačná rada s podobným názvom (“Náš spoločný domov – Altaj” – EurasiaRegion), ktorá združuje šesť pohraničných regiónov Ruska (Altajský kraj a Altajská republika), Kazachstanu, Číny a Mongolska.
Medzi projekty, ktoré rada realizuje, patrí cezhraničná turistická okružná trasa Altajské zlaté hory, medzinárodná konferencia o vedeckej, technickej a hospodárskej spolupráci v Altajskom kraji; medzinárodná letná škola pre študentov Altajského kraja (ktorá každoročne mení svoju geografiu vo všetkých prihraničných územiach Veľkého Altajského kraja); Rada rektorov vysokých škôl Veľkého Altajského kraja; detská verejná environmentálna expedícia “Začni so svojím domovom” a cezhraničná webová stránka Altaj.
Rada sa stala platformou pre diskusie o vzájomnom pôsobení v regióne v rôznych oblastiach spoločenského života”. Tu však, ako vidíme, susedia potrebovali nejaký nový formát… Nyamdorj Ankhbayar, tajomník mongolského ministerstva zahraničných vecí, predniesol akúsi preambulu podujatia, v ktorej konštatoval, že Mongolsko má veľký záujem rozvíjať úzke a priateľské vzťahy s krajinami Strednej Ázie “a predovšetkým s Kazašskou republikou. “Podobnosť kultúry a zvykov medzi Mongolmi a Kazachmi, ako aj hlboké historické väzby medzi oboma národmi sú dôležitými faktormi pri udržiavaní a ďalšom posilňovaní bilaterálnej spolupráce,” pokračoval v duchu turkicko-mongolskej identity.
Nambar Enchbajar, bývalý prezident Mongolska (2005-2009), bol konkrétnejší, aj keď stručnejší, keď navrhol “odborníkom a vedcom oboch krajín, aby spoločne preskúmali možnosť vytvorenia tranzitných trás okolo pohoria Altaj a vo všeobecnosti využitie celého logistického potenciálu regiónu”, čo by podľa neho “prispelo k ešte väčšiemu zblíženiu kazašského a mongolského národa”.
Podľa Damdina Tsogtbaatara, šéfa zahraničného výboru mongolského parlamentu, “…realizácia koncepcie “Altaj – náš spoločný domov” by mohla zohrať dôležitú úlohu nielen z hľadiska rozvoja regionálnych dopravných trás, ale aj dať nový silný impulz vzájomne prospešným bilaterálnym vzťahom v mnohých oblastiach. A hoci dopravné a všeobecné ekonomické podrobnosti navrhovanej koncepcie neboli svetu odhalené, z geografických dôvodov možno predpokladať jej možné prepojenie s ohláseným čínskym programom “Jeden pás, jedna cesta”, ktorý prezident Si ohlásil pred desiatimi rokmi v Astane.
Dá sa predpokladať, že okrem turistických trás a kultúrnej spolupatričnosti ide o oživenie myšlienky vybudovania zhruba 550 km dlhej železnice zo severovýchodného Kazachstanu do “mongolského” Altaja na severozápade Mongolska cez severný cíp Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (XUAR) ČĽR. Kazašsko-mongolské podnikateľské fórum, ktoré sa konalo v Ulánbátare ešte koncom roka 2016, tento projekt schválilo. Predbežná trasa je nasledovná: Zyryanovsk – Uryl (Kazachstan) – Dandar – Altaj (ČĽR) – Ulgyi (Mongolsko). Plánuje sa predĺženie železničnej trate zo strednomongolskej hlavnej trate Ulánbátar – Dzamyn-Udd – hranica s ČĽR (Erlian) do Ulgyi. Peking údajne projekt podporuje, zatiaľ čo Ruské železnice sa k nemu oficiálne nevyjadrili. Ruská strana sa zároveň podieľa na projektoch dokovania, ktoré zabezpečujú nové spojenia medzi železnicami Číny a Mongolska. Ako uviedol generálny tajomník Mongolskej obchodnej a priemyselnej komory Enebish Oyuntagsh, keďže “neexistuje priama kazašsko-mongolská železnica, všetko ide cez Novosibirsk (teda nákladná doprava medzi Mongolskom a Kazachstanom cez Rusko – pozn. red.) – takže musíme urobiť veľký oblúk. Z toho vyplývajú vysoké náklady na dopravu”. Potvrdil tiež, že spomínaný projekt má v Kazachstane podporu a vytvorenie tejto diaľnice “je neúčelné odkladať”. Presný termín realizácie projektu a zdroje financovania zatiaľ neboli určené (ako už bolo uvedené, mohla by to byť predovšetkým Čína, ktorá má značné skúsenosti s kladením dopravných komunikácií).
Podľa dostupných údajov sa tieto otázky plánujú vyriešiť do konca tohto roka, čo bolo spomenuté aj na spomínanej konferencii na mongolskom ministerstve zahraničných vecí Mongolska. Nie je ťažké pochopiť, že v prípade výstavby by sa nová diaľnica de facto stala južným podružným úsekom Západosibírskej magistrály Transsibírskej magistrály. Medzi možné dôsledky patrí presmerovanie časti tranzitnej nákladnej dopravy z ruskej železnice na nadbytočnú “kazašsko-čínskomongolskú” trasu. V prípade, že sa režim západných sankcií voči ruskému dopravnému systému vrátane transsibírskych prístavov potiahne na neurčito, zainteresované strany budú mať viac argumentov v prospech duplicitnej trasy.
Údajná geografická vlasť “turkického sveta”, oblasť “starých turkických runových nápisov” a s ňou súvisiace naratívy sú v kultúrno-historickom i spoločensko-politickom diskurze Kazašskej republiky čoraz žiadanejšie. Napríklad vedúci administratívy Ulytauskej oblasti Berik Abdygaliuly navrhol, aby sa jedna z oblastí republiky premenovala na Altaj, čo vraj pozitívne vplýva na morálno-psychologické naladenie občanov: “Ak by sme napríklad premenovali Západokazašskú oblasť na Akžajk, Východokazašskú oblasť na Altaj, Severokazašskú oblasť na Kyzylžar a Pavlodarskú oblasť na Bajanauyl, určite by to inšpirovalo všetkých občanov krajiny.” Podobné návrhy boli predložené už predtým, ale vtedy skončili len premenovaním oblasti a mesta. Premenovanie celého východného Kazachstanu na Altyn Altaj v roku 2018 navrhli archeológovia a turkológovia zhromaždení na medzinárodnom fóre “Altaj – zlatá kolíska turkického sveta”. “Prechod na názov Altaj je historicky legitímny a ekonomicky opodstatnený,” zdôraznil vtedy akim Východokázachstanskej oblasti Danial Achmetov, ale potom sa záležitosť skončila premenovaním mesta Zyryanovsk a Zyryanovský okres na Altaj, resp. na Altajský okres. “Schvaľujem vaše ťažké rozhodnutie. Práve váš okres je skutočný Altaj. Právom by mal niesť tento názov,” povzbudil miestnych poslancov Achmatov.
Pripomeňme si, že v rámci Východokazachstanskej oblasti Kazachstanu a čiastočne v Rusku leží takzvaný Rudnyj Altaj – juhozápadná časť tejto historicko-geografickej oblasti, hlavne medzi riekami Charyš a Irtyš. Názov regiónu hovorí sám za seba – Rudnyj Altaj je bohatý na náleziská mnohých kovov, čo vzhľadom na stupňujúci sa boj o zdroje priťahuje mnoho záujemcov.
Alexej Baliev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
