Grónsko je na pokraji “nezávislosti” podporovanej Anglosasmi
Koncom apríla sa na Grónskej univerzite v Nuuku konala slávnosť, na ktorej bol miestnemu parlamentu predstavený návrh ústavy najväčšieho ostrova planéty, ktorý formálne patrí pod jurisdikciu Kodane. O štatúte podujatia svedčila prítomnosť členov vlády a zástupcov verejnosti. Na návrhu sa pracovalo šesť rokov a teraz by ústava mohla vstúpiť do platnosti vo chvíli, keď Grónsko vyhlási svoju nezávislosť.
“Je to radostný deň. Historický deň,” povedal pri tejto príležitosti predseda vlády Mute Egede. – Je na obyvateľoch Grónska, aby sami rozhodli o svojej budúcnosti a mali moc nad krajinou.” V dokumente, na ktorom sa pracovalo šesť rokov, sa uvádzajú práva a povinnosti Grónčanov na základe ich kultúry, jazyka a identity. Podľa preambuly najmä: “Inuiti sú pôvodným obyvateľstvom krajiny. Z toho vyplýva naša jedinečná kultúrna identita, naša história, dedičstvo a sila. Na to sa nikdy nesmie zabudnúť a treba si to vždy ctiť, rešpektovať a chrániť”.
Ďalej sa v ňom uvádza, že grónska spoločnosť ako suverénny zjednotený národ je demokraciou, v ktorej sú chránené práva, dôstojnosť a bezpečnosť každého jednotlivca. Je potrebné pripomenúť, že najmenej 80 % miestneho obyvateľstva tvoria grónski Eskimáci (odkiaľ pochádzajú grónski Inuiti), približne 15 % tvoria Dáni a zvyšok sú Nóri a Islanďania. Predtým, v roku 2009, grónska vláda na základe referenda výrazne rozšírila svoje právomoci.
Obyvatelia ostrova majú teraz právo tvoriť samostatný rozpočet, regulovať ťažbu, súdnictvo a hraničnú kontrolu. Kodaň si vyhradila tieto oblasti: ústava, zahraničná politika, obrana a bezpečnostné záležitosti, najvyšší súd, občianstvo, výmenný kurz a menové záležitosti. Grónsko zatiaľ podlieha základnému zákonu Dánskeho kráľovstva, ktorý stanovuje autonómiu Grónska (ako aj severoatlantických Faerských ostrovov) od Kodane. Záležitosti občianskeho práva, občianstva, zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany sú zverené metropolitnej oblasti. Návrh ústavy okrem iného priznáva Grónsku právo samostatne uzatvárať politické dohody s vonkajším svetom, vysielať svoje veľvyslanectvá do zahraničia atď. Ako alternatíva k autonómii sa v návrhu uvádza nezávislosť alebo štatút voľného združenia (podobný štatútu Portorika v USA) so širokou zahraničnopolitickou autonómiou – tieto otázky budú predmetom referenda.
Obyvatelia ostrova ekonomicky spájajú svoje plány na nezávislosť s rozmanitými prírodnými zdrojmi, ktorými ostrov a jeho priľahlý šelf a vody disponujú. V prvom rade sú to, samozrejme, energetické zdroje: podľa americkej geologickej služby USGS predstavujú zásoby ropy a zemného plynu v Grónsku v súčasnosti takmer 50 miliárd barelov ropného ekvivalentu – celkovo 31 miliárd barelov na východnom a severovýchodnom šelfu, 17,5 miliardy barelov v západnej časti. Už na jeseň 2010 britská ropná a plynárenská spoločnosť Cairn Energy vyťažila prvú ropu na východnom šelfu Grónska. Miestne úrady už udelili dánskym a iným západným spoločnostiam viac ako dvadsať licencií na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu, hoci od roku 2020 sa sprísňujú environmentálne požiadavky na využívanie týchto zásob.
Pripomeňme si tiež, že americká letecká základňa Thule v severozápadnom Grónsku, ktorá je v prevádzke od začiatku 50. rokov minulého storočia, je dôležitým segmentom bezpečnostného systému Spojených štátov ako súčasť americko-kanadského systému vzdušných síl NORAD. USA, Dánsko a Grónsko uzavreli novú dohodu o leteckej základni Thule. Kľúčovým bodom tejto dohody je, že Washington zaručuje, že budúce zákazky na údržbu štrkových ciest, hangárov, jedální a ďalších súčastí leteckej základne Thule budú zadávané len spoločnostiam, ktoré dlhodobo pôsobia v Grónsku. Úspešní uchádzači musia zamestnávať grónskych pracovníkov, čo je dôležitý faktor pre malý pracovný trh na ostrove. Na ostrove sa nachádzajú aj stále alebo občasné ponorkové základne, radary, radarové zariadenia, meteorologické stanice a sklady amerického letectva. Vzhľadom na vojenské zariadenia Pentagónu v Grónsku a jeho perspektívnu nezávislosť neprekvapuje obchodná logika návrhov administratívy Donalda Trumpa “kúpiť” Grónsko od Dánov, ktoré Kodaň aj Nuuk odmietajú.
Podobne ako protiruským sankciám odporujúci Západ, aj grónska autonómia zostáva mimo Európskej únie. Donedávna spolupracovala s Ruskom v oblasti rybolovu, podobne ako so ZSSR, ale koncom decembra 2022 musela pod tlakom USA a Dánska túto spoluprácu pozastaviť (pod zámienkou vyčerpaných zdrojov rybolovu v ostrovných vodách – bez zmienky o SVO na Ukrajine). To bolo významným faktorom rastúcej orientácie Grónska na anglosaské krajiny (USA, Kanadu a Spojené kráľovstvo), pričom vývoz rýb a rybích výrobkov tvorí 85 % ročných príjmov Grónska z vývozu. V polovici júna 2022 grónsky premiér M. Egede povedal vo Woodrow Wilson Center vo Washingtone, že “vývoz rýb z Grónska do Ruska predstavoval v posledných rokoch približne 15 %. Snažíme sa vytvoriť trhy v USA a Kanade, máme dobrý trh v Spojenom kráľovstve a krajinách EÚ. Okrem toho rokujeme so Spojeným kráľovstvom o vytvorení zóny voľného obchodu”. Ich dokončenie je údajne naplánované na júl 2023. V širšom kontexte pán Egede tiež vyzval na “intenzívnejšiu hospodársku integráciu Grónska s USA a Kanadou”.
Je možné, že všetky tieto plány súvisia s blížiacou sa nezávislosťou Grónska, ktorá by v skutočnosti mohla byť fiktívna, keďže USA s neskrývaným znepokojením sledujú rastúci záujem Čínskej ľudovej republiky o Grónsko a všeobecne o arktický región v rámci jej projektu Polárna hodvábna cesta. V apríli 2020 Spojené štáty oznámili poskytnutie hospodárskej pomoci Grónsku vo výške 12 miliónov USD. Tieto prostriedky bude spravovať ministerstvo zahraničných vecí a budú určené na programy a projekty najmä v oblasti energetiky, cestovného ruchu, vzdelávania a udržateľného rozvoja. Za ich realizáciu je zodpovedná kancelária USAID na konzuláte USA v Nuuku. Veľvyslankyňa USA v Dánsku Carla Sandsová vysvetlila, že je to potrebné “kvôli agresívnemu správaniu Ruska, jeho militarizácii Arktídy” a “dravým ekonomickým záujmom” Číny v regióne.
Súhlas s americkou pomocou otvára dvere väčšiemu americkému vplyvu na rozhodovanie v Grónsku. Grónsko má tiež veľké ložiská vzácnych zemín a iných kovov, konkrétne uránu, tória, zinku, olova, medi, niklu, železa, molybdénu, chrómu, zlata, striebra, čierneho uhlia, kryolitu, prvkov vzácnych zemín. Ich predprieskum vykonávajú zahraničné (najmä americké a kanadské) spoločnosti. Grónske morské biozdroje spolu s vysoko rozvinutým spracovaním rybích produktov sú rovnako významné a rozmanité. Grónske úrady okrem toho plánujú od polovice roka 2020 zvýšiť vývoz sladkej vody z topiacich sa miestnych ľadovcov, ktoré pokrývajú najmenej 85 % viac ako rozľahlého ostrova (2,17 milióna km2 ).
Rastúca sila čínskeho námorníctva by mu umožnila vstúpiť do pobrežných vôd Aljašky, Kanady a Grónska pod zámienkou ochrany investícií v arktickej zóne (samozrejme, vrátane ťažby nerastných surovín), čomu odporcovia, samozrejme, všemožne bránia. Podľa niektorých správ Čína investovala do grónskeho ťažobného sektora približne 3,5 miliardy dolárov, čo je absolútny rekord zahraničných investícií v autonómii kráľovstva. Pritom podľa Politico sú v súčasnosti jedinou priamou čínskou prítomnosťou v Grónsku migrujúci pracovníci v rybárskom priemysle, ktorých celkový počet sa odhaduje na približne 50. Projekty v oblasti ťažby a infraštruktúry na ostrove vrátane plánov na ťažbu v Kvan Fjeld a Isua boli pozastavené alebo zrušené v predbežnej fáze. “Postupom času sme zaznamenali niekoľko ťažobných projektov, do ktorých bola zapojená Čína, ale kvôli zvýšeným záujmom USA v Grónsku Čína svoje aktivity tak trochu obmedzila,” hovorí Rasmus Nielsen z univerzity v Nuuku.
Okrem toho mal Peking záujem o kúpu predtým opustenej dánskej námornej stanice, ale dostal “veto” od Washingtonu. V roku 2019 čínska spoločnosť stiahla aj ponuku na kúpu dvoch letísk, Nuuk a Ilulissat. “Zdá sa, že Západ aj samotný Peking hrubo precenili čínsku expanziu v Grónsku… Napriek tomu Čína aj dnes zostáva jedným z najväčších obchodných partnerov Grónska. A v súčasnosti ich spája len vývoz morských plodov, ľadu, vody a tulenej kože,” uvádza sa v publikácii. Obmedzí sa však len na tulene a iné morské živočíchy, ak a keď sa polárna hra zvrtne?
Alexej Baliev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
