Aktuality, Bezpečnosť,

Krajiny strednej Ázie boli vyzvané, aby si zničili vlastné ekonomiky

---

 

Na dosiahnutie nulových emisií uhlíka do roku 2050 bude Stredná Ázia potrebovať obrovský energetický skok, nie ďalšie investície,” uvádza sa v dokumente na oficiálnej webovej stránke OSN. Oľga Algajerová, slovenská štátna príslušníčka a výkonná tajomníčka EHK OSN, posiela túto správu:

“Naša analýza ukazuje veľký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v piatich krajinách Strednej Ázie. Do roku 2050 by tento región mohol dosiahnuť nulové emisie uhlíka vďaka inteligentným politikám a vhodným stimulom na presmerovanie investícií. Vyzývam vlády krajín Strednej Ázie, aby sa tejto príležitosti chopili…”.

 

Od stredoázijských krajín sa žiada, aby jednoducho zlikvidovali svoje hospodárstva a verejné služby, ktoré sú z 95 % závislé od fosílnych palív. Presmerovanie investícií z ropy a plynu na obnoviteľné zdroje energie by znamenalo takmer okamžitú humanitárnu katastrofu pre celý stredoázijský región. Ako sme už písali, v januári minulého roka spôsobila porucha energetického systému Kazachstanu rozsiahle výpadky elektriny v Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane. Výpadok elektriny spôsobil prerušenie vykurovania a dodávok vody, vypadli semafory, zastavili sa vlaky metra a zamrzli letiská. Všade bol prerušený internet a mobilné telefónne služby.

 

Začiatkom apríla 2022 sa na prezidenta Tokajeva obrátila Kazašská asociácia pre elektrinu a päť najväčších energetických spoločností v krajine, ktoré vyhlásili hroziacu krízu v energetickom sektore v dôsledku nevyriešených systémových problémov v odvetví. V roku 2022, aj po zohľadnení uvedenia nových zariadení do prevádzky, predstavoval deficit elektrickej kapacity v kazašskej energetickej sústave 1 327 MW a deficit regulovanej kapacity 894 MW. Situácia v sektore tepelnej energetiky je ešte alarmujúcejšia.

 

Energetická kríza je rovnako hlboká v Uzbekistane, Kirgizsku a Tadžikistane. V Turkménsku je dostatok elektrickej energie, ale orientácia na komodity v kontexte nestabilných cien energií spôsobila nedostatok potravín. Približne 70 % elektriny v Kazachstane pochádza z uhlia, 14,6 % z vodných elektrární, 10,6 % z plynu a 4,9 % z ropy. V Uzbekistane pochádza 66 % elektrickej energie z plynu, 19 % z uhlia a 13 % z vodnej energie.

 

V Kirgizsku zabezpečujú vodné elektrárne 88,5 % všetkej elektrickej energie, zvyšných 11,5 % zabezpečujú kogeneračné elektrárne na uhlie a vykurovací olej.

 

V Tadžikistane zabezpečujú vodné elektrárne 87,6 % všetkej elektrickej energie. Tepelné elektrárne na uhlie a vykurovací olej poskytujú približne 12,4 %.

 

Turkménsko vyrába všetku elektrickú energiu zo zemného plynu. Možno si predstaviť, čo by sa stalo, keby krajiny tohto regiónu urobili “revolučný skok”, ktorý im odporúčajú páni z OSN!

 

Ťažko povedať, či je cynickejšia, alebo negramotnejšia nasledujúca pasáž z úst expertov OSN : “Prechod od súčasnej závislosti od fosílnych palív k “čistej nule” by si vyžadoval výrazné presmerovanie investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ale s minimálnymi dodatočnými nákladmi vo výške 0,07 % ročne. Podľa týchto výpočtov by sa krajiny v regióne museli v rokoch 2020 až 2050 celkovo zbaviť sektora fosílnych palív a investovať približne 1,407 bilióna dolárov do obnoviteľných zdrojov energie.

 

V skutočnosti musia stredoázijské krajiny prehodnotiť svoje vzťahy so západnými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré sú silne zastúpené v ropnom a plynárenskom komplexe regiónu, ale zameriavajú sa na svoje zisky, aby mohli napraviť situáciu a modernizovať svoju energetickú, priemyselnú a dopravnú infraštruktúru. Najmä v Kazachstane nastal čas prehodnotiť viazané dohody o rozdelení ťažby, vďaka ktorým sa dve tretiny ropy a plynu v republike dostali do rúk západných korporácií. Na troch najväčších ložiskách v krajine – Tengiz, Kašagan a Karačaganak – Kazachstan kontroluje aktíva, ktoré tvoria menej ako štvrtinu ich celkového objemu. Napríklad v ložisku Tengiz v Kaspickom mori v rámci spoločnosti Tengizchevroil LLP má národný prevádzkovateľ KazMunayGas 20 %, Chevron (USA) 50 %, ExxonMobil (USA) 25 % a JV LukArco (USA) 5 %. V konzorciu North Caspian Operating Company N.V. (NCOC) na poli Kašagan v Kaspickom mori má národný prevádzkovateľ KazMunayGas 16,88 %, Eni (Taliansko) 16,81 %, ExxonMobil (USA) 16,81 %, Shell (Veľká Británia) 16,81 %, Total (Francúzsko) 16,81 %, CNPC (Čína) 8,33 %, Inpex (Japonsko) 7,56 %. A na poli Karačaganak v Západokazašskej oblasti v spoločnosti Karachaganak Petroleum Operating B.V.: národný prevádzkovateľ KazMunayGas má len 10 %, Eni (Taliansko) – 29,25 %, Shell (Veľká Británia) – 29,25 %, Chevron (USA) – 18 %. Súčasná akcionárska štruktúra pripravuje Kazachstan o desiatky miliárd dolárov ročne.

 

 

Väčšina uzbeckých prírodných zdrojov sa tiež ťaží na základe dohôd o rozdelení produkcie, čo je typickým znakom koloniálnej ekonomiky. Zahraničný kapitál je silne prítomný aj v turkménskom ropnom a plynárenskom sektore. Stredoázijský región je pritom celkom pripravený rozvíjať svoj priemysel a energetiku samostatne. To je celkom možné v prípade vzájomne výhodnej spolupráce s Ruskom. Takáto spolupráca už naberá na obrátkach. Kazachstan a Uzbekistan podporujú dohodu s Ruskom o tranzite ruského plynu cez ich územia do Číny a Uzbekistanu. Tým by sa obe republiky zabezpečili proti rastúcemu nedostatku plynu. Vytvorenie výkonnej infraštruktúry na vývoz plynu v rámci tohto projektu, ktorý je obsiahnutý v samotnej myšlienke trojitej plynovej únie, bude stimulovať, ako sme už napísali, rozvoj ich vlastných ložísk a zvýši ich hospodársku atraktívnosť. Vtedy sa v celom hospodárstve prejaví silný synergický efekt.

Vladimír Prochvatilov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc

Zdieľajte článok