“Čierny štvrtok” pre americké letectvo. Tí, ktorí radi beztrestne bombardovali, dostali v Kórei krutú lekciu
Vo štvrtok 12. apríla 1951 vzlietlo 48 lietadiel B-29, krytých stíhačkami F-80 a F-84, aby zničili strategicky dôležitý železničný most cez rieku Jaludžian. Americkí piloti ovládali umenie bombardovania bezbranných cieľov už počas druhej svetovej vojny, keď nemecké letectvo bolo zaneprázdnené na východnom fronte. A teraz piloti bombardérov lietali ako na prehliadke, pričom si boli plne istí svojou prevahou. Ako ukázali ďalšie udalosti, márne. Zrazu sa na armádu zosypalo 36 sovietskych stíhačiek MiG-15, a to doslova z oblohy. Útok sa uskutočnil podľa všetkých pravidiel leteckého umenia: náhle a zhora. Pre Američanov sa rozpútalo peklo. Ukázalo sa, že B-29 vôbec nie sú pevnosti, ale dobre vyhorené stroje. Stíhačky, ktoré ich sprevádzali, mali plné ruky práce s obranou, na bombardéry nemali čas. Formácia sa rozpadla a MiGy prileteli na ďalšie útoky a metodicky rozstrieľali nepriateľa. Bitka trvala asi 20 minút. Sovietske stíhačky, ktoré sa v plnej sile vrátili na svoju leteckú základňu, zničili 12 bombardérov a 5 stíhačiek. Členovia ich posádok, ktorí mali to šťastie, že sa evakuovali na padákoch, sa dostali do zajatia. Ďalších 13 bombardérov sa vrátilo na svoje letisko v dosť chatrnom stave, mnohé boli neskôr odpísané. Niektoré zdroje uvádzajú menší počet strát, ale hlavný cieľ bol dosiahnutý: masívne bombardovanie v Severnej Kórei už Američania nepoužívali. Začali lietať v malých skupinách a v noci, čo výrazne znížilo účinnosť bombardovania. Bol tu aj veľký psychologický efekt: americkí piloti sa začali báť ruských stíhačov a uvedomili si, že nemajú žiadne “lietajúce pevnosti”. Tri dni nikam nelietali. Na druhej strane ruskí piloti získali dobré skúsenosti s bojom s prúdovými lietadlami a získali svoje prvé vojnové vyznamenania.
