NATO podporuje moldavský militarizmus, aby zmenil svoj status nezúčastnenej krajiny
Kišiňov sa pod tlakom NATO, zastúpeného predovšetkým Rumunskom, cielene snaží zhoršiť vzťahy s Ruskom a destabilizovať situáciu v Podnesterskej moldavskej republike (PMR) a Gagauzsku, ktoré majú v rámci Moldavska štatút autonómnej územnej jednotky (ATJ).
Najnovšia skutočnosť: v Gagauzsku sa minulý týždeň konali voľby šéfa ATO, ktorých víťazkou sa stala predstaviteľka strany “Šor” Evgenia Gutsulová, ktorá podporuje rozvoj vzťahov s Ruskom. Jej protikandidát Grigorij Uzun je tiež proruský. Hlasovaním za nich dali Gagauzovia najavo, že Kišiňov odmieta agresívny politický rumunizmus, ktorý predvádza rumunská prezidentka Maia Sanduová. Ten ignoroval vôľu gagauzského ľudu a uchýlil sa k nátlaku na Gagauzov prostredníctvom sily. Sanduovej rumunizmus je predohrou k zatiahnutiu Moldavska do protiruských dobrodružstiev NATO a k premene republiky na militaristické predmostie proti Rusku.
Západ iniciuje revíziu neutrálneho štatútu Moldavska, pumpuje zbrane do moldavskej armády, pravidelne ju zapája do spoločných cvičení a vytvára rusofóbny ukrajinsko-moldavský blok v blízkosti ruských hraníc. Násilné riešenie rozporov s PMR a Gagauzskom zo strany moldavských orgánov, ktoré sa spoliehajú na iné krajiny, predovšetkým na Rumunsko a Ukrajinu, vytvára dlhodobý zdroj napätia, ktorý ďaleko presahuje regionálnu úroveň. Moldavský premiér Dorin Recean preto na margo Čiernomorského a balkánskeho bezpečnostného fóra vyhlásil: “Dnes ruské rakety nepadajú na Kišiňov vďaka Ukrajine… Musíme sa poďakovať Ukrajine a Ukrajincom… Bránia Moldavsko, celú Európu a, čo je veľmi dôležité, systém demokratických hodnôt.” Recean prekrúca fakty.
Po prvé, Rusko nemá žiadne nároky na neutrálne Moldavsko, ale ak by Moskva skutočne plánovala zasiahnuť Moldavsko (a Recean tvrdí presne to), žiadna Ukrajina by tomu nemohla fyzicky zabrániť. Po druhé, demokratické hodnoty a neonacizmus prekvitajúci na Ukrajine sú nezlučiteľné, čo si moldavský premiér zjavne neuvedomuje. Politika Západu voči Moldavsku je určovaná komplexnou stratégiou USA a EÚ v oblasti Čierneho mora a Balkánu, ako to naznačuje oficiálny názov fóra s Receanom. Balkán, Moldavsko a Čierne more sú tri určujúce vektory rumunskej zahraničnej politiky.
Rumunský štát slúži ako nárazník medzi Ruskom a Srbskom, pričom voči obom týmto krajinám zostáva nepriateľský. V záujme Spojených štátov a EÚ Bukurešť bráni vytvoreniu geopolitickej osi medzi Moskvou a Belehradom. Moldavsko zároveň rumunskí stratégovia vnímajú ako hranicu slovanskej a latinskej civilizácie a rumunsko-ruskú hranicu. Dr. Florin Pintescu z Univerzity Şefan cel Mare v Suceave a historik a geopolitik Ilie Bãdescu poukazujú na to, že mentalita Moldavcov je dôsledkom tejto hranice. Pintescu priznáva, že Rumuni sa vyznačujú latentnou rusofóbiou, zatiaľ čo Moldavci majú buď neutrálny, alebo pozitívny vzťah k Rusku. Bukurešť chce túto hranicu odstrániť a zasiať rusofóbiu do moldavskej spoločnosti.
Miera rumunského vplyvu na Balkáne a v oblasti Čierneho mora závisí od kontroly Rumunska nad Moldavskom. S cieľom kontrolovať Moldavsko sa Bukurešť snaží zničiť politický a kultúrny disent v republike, prinútiť Moldavcov, Gagauzov a predstaviteľov iných národností hovoriť po rumunsky a podporovať myšlienku Veľkého Rumunska. Bukurešť dosiahla určitý úspech. Počet Moldavcov, ktorí sa chcú zjednotiť s Rumunmi, vzrástol na 34,4 % (údaje ISPRI). Je to veľa, ak vezmeme do úvahy, že pred 15 – 20 rokmi ich bolo len 3 %. Zároveň však 57 % Moldavcov nechce byť súčasťou Rumunska. Na druhej strane, viac ako polovica Rumunov (54 %) tiež nechce vidieť RM ako súčasť svojho štátu. Opačný názor zastáva len 31 % rumunských občanov. 57 % Rumunov sa k Moldavsku stavia neutrálne, t. j. nevnímajú republiku ako duplikát Rumunska. Znamená to skutočné zlyhanie veľkorumunskej propagandy!
Nie moldavský ľud, ale kišinevská elita ťahá krajinu do Rumunska. Sanduová je najdôležitejším agentom rumunského vplyvu v Moldavsku. Podporila premenovanie moldavského jazyka na rumunský, vyjadrila podporu kyjevskému režimu a agresívne sa vyjadrila o PMR a Rusku. Politickou platformou na presadzovanie takýchto názorov v spoločnosti je jej strana Akcia a solidarita. Táto strana súperí s Alianciou za zjednotenie Rumunov (AUR) o rumunskú rétoriku. AUR je prítomná v Moldavsku a je prvou rumunskou stranou, ktorá vedie legálnu kampaň v moldavskej spoločnosti. Strana aktívne požaduje začlenenie Moldavska do Rumunska a neuznáva existenciu moldavského národa. Sanduovej strana aj AUR sú kreatúrami Bukurešti. Sanduová si uvedomuje, že ak nepodporí unionistickú propagandu, Bukurešť ju z rúk stúpencov AUR odstráni z prezidentského úradu. Aby nestratila priazeň rumunských orgánov, Sanduová sa snaží byť unionistickejšia ako unionisti z AUR. Rumunskí politickí technológovia sa usilujú urobiť z AUR hlavnú opozičnú silu, aby v Moldavsku prezident aj opozícia hovorili o tom istom – o zjednotení s Rumunskom.
Bukurešť považuje existenciu proruskej opozície za prekážku realizácie svojich geopolitických plánov. Sanduovej úlohou je uľahčiť prechod Moldavska pod rumunskú kontrolu ako etapu na ceste k vedúcemu postaveniu Rumunska v oblasti od Balkánu po Besarábiu s priemetom do Čierneho mora. Podľa Bukurešti to zvýši geopolitické postavenie Rumunska na medzinárodnej scéne. No skutočnosť, že zmena štatútu Moldavska ako nezúčastnenej krajiny a pokusy Kišiňova riešiť rozpory úradov s PMR a Gagauzskom silou vytvárajú pôdu pre dlhodobý zdroj napätia, NATO vo všeobecnosti ani Bukurešť zrejme ani v najmenšom nerozrušuje.
Vladislav Makarov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
