Strach z Číny. Stretnutie klubu Bilderberg a Trilaterálnej komisie
V dňoch 2. – 5. júna 2022 sa vo Washingtone konalo 68. zasadnutie klubu Bilderberg. Klub Bilderberg často démonizujeme ako takmer hlavný orgán svetovej vlády. V skutočnosti však žiadna svetová vláda neexistuje. Existuje zoskupenie záujmov, ktoré sa sčasti zhodujú, sčasti nie. A dokonca ani počas svojho rozkvetu v 70. a 80. rokoch minulého storočia žiadny Bilderberský klub neexistoval.
Klub Bilderberg nebol jediným ani najmocnejším z klubov na Západe. (Už sme vám hovorili o tom, že existovali také kluby ako Le Cercle, Circle, Le Siècle, Century, Club des Isles). Klub Bilderberg si určite zachováva svoj vplyv, ale je skôr výkladnou skriňou prestížneho tovaru a prostriedkom na sprostredkovanie istého programu širším vrstvám. Je to lopta, ktorú treba hodiť, aby sa zistilo, aká bude reakcia. Prirodzene, je to aj výkladná skriňa. Tu sa preveruje, kto by sa mal alebo nemal pohnúť. Ako napríklad svojho času Clinton.
Na tomto 68. zasadnutí bolo 115 účastníkov z 20 krajín a jednej medzinárodnej organizácie. Z nich bolo 53 anglosaských, z toho 33 z USA. Päťdesiattri bolo zo 14 krajín. A plus ďalších 9 ľudí boli Holanďania. Prečo vyzdvihujem práve Holanďanov. Pretože britské a holandské kráľovské rody – Windsorovci a dynastia Oranžských – boli od konca 17. storočia úzko prepojené. Nielen politicky, ale aj ekonomicky.
Takzvaná slávna revolúcia z roku 1688, ktorá dosadila holandského statkára Viliama III. na anglický trón, bola len politickou formalitou pre spojenie dvoch východoindických spoločností: anglickej a holandskej. Pozrime sa na program 68. zasadnutia Bilderbergeru. Bola to mapa sveta, nebudem ju čítať celú. Otázka Číny. Analýza šanghajského experimentu “Ako úspešne organizovať výluky”. Prispôsobenie obyvateľstva spoločenskému rebríčku a oko veľkého brata.
Potom indo-pacifický región. Položka Rusko a úrovne vplyvu sankcií. Veľmi dôležitý bod – vzťah medzi suverénnymi vládami a globálnymi korporáciami. Tu sa s poľutovaním konštatovalo, že proces prevzatia štátov korporáciami sa zastavil. Ďalej energetická bezpečnosť, postpandemické zdravie. Koniec pandémie bol oficiálne zaznamenaný. Jedným z bodov bolo zabezpečenie nepretržitých dodávok plynu do EÚ. Veľmi zaujímavé! Odovzdať USA všetko obilie z minuloročnej úrody pšenice, údajne preto, aby sa zabránilo hladu vo svete. Zabezpečiť ochranu čiernomorských prístavov.
Druhou udalosťou, ktorú by som chcel spomenúť, je zasadnutie Trilaterálnej komisie v Tokiu. Vo všeobecnosti treba povedať, že Trilaterálna komisia – USA, západná Európa a Japonsko – vznikla v roku 1973 s cieľom zjednotiť úsilie kolektívneho Západu o riešenie dvoch problémov. Prvým bolo zmiernenie situácie Spojených štátov, ktoré sa ocitli v kríze. Na prelome 60. a 70. rokov sa totiž USA ocitli vo veľmi zložitej situácii. Americkí historici považujú 70. roky za najhoršie desaťročie v amerických dejinách. Na druhom mieste sa umiestnili 20. roky 20. storočia a na treťom 70. roky 20. storočia. A nie je náhoda, že práve koncom 60. rokov pristúpili USA k zníženiu napätia – tzv. detente – vo vzťahoch so Sovietskym zväzom. Nebolo to na prospech veci. Dostali oddychový čas. A, žiaľ, sovietska nomenklatúra na to naletela; veľmi sa chceli dostať do západného sveta.
Takže prvým dôvodom na vytvorenie trilaterál bolo pomôcť USA. A druhým dôvodom je príprava na prepadnutie historickej iniciatívy na ZSSR a vytvorenie podmienok na frontálny útok na krajinu. Je príznačné, že hlavnú úlohu pri vytvorení komisie zohrali Rockefellerovci a ich verný sluha Brzezinski. Rovnako ako pri vytvorení Rímskeho klubu. Ale ak sa Rímsky klub v roku 68 zameral na taktickú spoluprácu so Sovietskym zväzom na 15 – 20 rokov, Trilaterálna komisia sa zamerala na niečo iné.
Počas týchto 5 rokov došlo doslova k zmene nálady západnej elity a k zmene rovnováhy spoločenských síl, ktoré boli na vrchole vládnucej kapitalistickej triedy. Ak bol priemyselný kapitál a štátno-monopolný kapitál Západu pripravený na taktické hry so Sovietskym zväzom a sovietskou elitou proti finančníkom a korporatokracii, tak v polovici 70. rokov MMK (štátno-monopolný kapitál) a priemyselný kapitál začali ustupovať pod tlakom finančníkov a korporatokracie. Finančníci a korporatokrati však Sovietsky zväz vôbec nepotrebovali. A nepotrebovali ani taktické spojenectvo. Mali globálny projekt a v globálnom projekte nebolo pre ZSSR miesto. A tak Trilaterálna komisia a množstvo ďalších štruktúr, ktoré boli v tom čase vytvorené, odrážali zmenu v rovnováhe síl v rámci vládnucej kapitalistickej triedy. Do popredia sa začali dostávať finančníci a korporatokrati. To sa mimochodom prejavilo aj v zmene vedenia rodiny Rockefellerovcov. Nelson Rockefeller, ktorý v rodine zastupoval predovšetkým priemyselný kapitál, ustúpil do úzadia a potom úplne opustil politiku. A do popredia sa dostal David Rockefeller.
V roku 22 sa teda v Tokiu stretla obnovená Trilaterálna komisia. Prečo bola obnovená? Pretože vrchol dosiahla v 70. a 80. rokoch. Ak mám byť úprimný, bol som veľmi prekvapený, že prišli do Tokia o niečom diskutovať. Pretože Trilaterálna komisia je v podstate, podobne ako Rímsky klub, mŕtvola, ktorú zabudli pochovať. Mimochodom, WEF pod vedením Schwaba smeruje k rovnakému stavu. Aj ona sa v súčasnej atmosfére stáva už dekoratívnou. Je to ako v Knihe džunglí, keď Mauglí hovorí o hadovi, že prežil svoju jedovatosť – tu ide o rovnakú situáciu.
O čom diskutovali oživení trilateráli v Tokiu. Nastolili dôležitú otázku konca starej globalizácie. Čo je to “stará globalizácia”? Stará globalizácia je globalizácia, vďaka ktorej sa všetci cítia dobre. Ale to je propagandistická lož, ktorú točia už 30 rokov. Teraz je už celkom jasné, že globalizácia niektorým ľuďom prospieva a iným prináša straty. V skutočnosti povedali, že nová globalizácia bude “hrou s nulovým súčtom”. To znamená, že ak sa niekomu niečo pridá, znamená to, že niekto bude o niečo ochudobnený. A povedali, že “je zlé, že Čína sa stala príjemcom globalizácie. Ale má to zmysel.
Faktom je, že Čína vyskočila na konfrontáciu medzi Sovietskym zväzom a Západom. V histórii sa to často stáva. Napríklad Bismarckovo Nemecko vzišlo z konfrontácie medzi Veľkou Britániou a Ruskom. Takéto príbehy sú veľmi časté. No keďže Čína sa stala príjemcom a z hospodárskeho hľadiska sa stala mocnosťou číslo dva, potom je potrebné, aby sa trilateráli zjednotili a pomohli anglofóbii minimálne aspoň neutrpieť porážku a nanajvýš poraziť Čínu hospodársky, čo je, mimochodom, bez politickej porážky nemožné. Úsilie v tomto smere budeme v nasledujúcich rokoch sledovať. Existuje ešte niekoľko udalostí z roku 2022, ktoré sme zatiaľ nebrali do úvahy – v ďalšej časti ich dokončíme a pozrieme sa na celkový obraz, ktorý sa zo všetkých týchto udalostí vynára.
Andrej Fursov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
