Hra s názvom “Strop dlhu USA”. Bude mať šťastný koniec?
Dňa 19. januára bolo zaznamenané, že bol dosiahnutý limit pre zadlžovanie vlády USA. Amerika žije na dlh už dlhší čas. Dlhy firiem a bánk, občanov a štátu rastú. Federálny rozpočet je chronicky nevyrovnaný, výdavky prevyšujú príjmy. Rozpočtový deficit sa kryje pôžičkami (najmä prostredníctvom pôžičiek vo forme dlhopisov americkej štátnej pokladnice). Štátny dlh rastie. Na začiatku dvadsiateho storočia sa štátny dlh Spojených štátov meral v miliardách dolárov.
V roku 1910 predstavoval 2,7 miliardy dolárov a v roku 1920 to bolo 26,0 miliardy dolárov. V roku 1981 dlh prvýkrát prekročil 1 bilión dolárov. Dňa 31. decembra 2020 dosiahol verejný dlh 26 biliónov dolárov a 19. januára dosiahol dlh 31,4 bilióna dolárov a narazil na strop. Dlhovým stropom sa označuje strop verejného dlhu stanovený Kongresom USA. Kongres USA sa dlhovým stropom zaoberal viac ako sto krát. Podľa údajov amerického ministerstva financií sa len od roku 1960 prehodnocoval 79-krát. Už štyri mesiace sa v USA rozhorievajú vášne okolo dlhového stropu a potreby jeho zvýšenia.
Podstata búrlivej diskusie je jednoduchá: demokrati požadujú automatické zvýšenie stropu, zatiaľ čo republikáni predkladajú vlastné podmienky zvýšenia. Najdôležitejšou požiadavkou je určitý limit rozpočtových výdavkov. Mnohí pozorovatelia považujú diskusie v americkom Kongrese o dlhovom strope za divadlo. Už nie sú takí znepokojení ako napríklad v roku 2000, pretože si uvedomujú, že toto predstavenie bude mať určite šťastný koniec. Ministerka financií Janet Yellenová povedala, že predstavenie sa má skončiť 1. júna.
Dnes patrí väčšina v dolnej komore amerického Kongresu republikánom. Ako zvyčajne sa snažia získať podporu svojich demokratických oponentov pri stanovovaní limitov rozpočtových výdavkov. Tentoraz sa však nepodarilo dosiahnuť konsenzus. Do problému sa zapojil prezident Joe Biden. Biely dom rokoval 19. mája s republikánmi v Kongrese, ale ani tieto rokovania neboli jednoznačné. Kevin McCarthy, republikánsky predseda Snemovne reprezentantov, povedal, že je čas rokovania pozastaviť, a Biely dom uznal, že existujú “skutočné rozdiely”. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že Kongres sa predsa len rozhodne dlhový strop zvýšiť. A mohlo by sa tak stať v posledný májový deň. Tento scenár má takpovediac 90 % pravdepodobnosť. Zvyšných 10 % by mohlo predstavovať zlyhanie štátu.
Najvážnejším dôsledkom pre Ameriku ako veľmoc by bol prudký pokles amerického dolára. V rámci týchto 10 % však existuje aj iný scenár. Biden 9. mája povedal, že skúma možnosť zabrániť platobnej neschopnosti bez súhlasu Kongresu. Podľa viacerých expertov to umožňuje 14. dodatok k americkej ústave. Takýto krok by však mohol viesť k zdĺhavým súdnym sporom. “Bola by to ústavná kríza,” povedala Janet Yellenová v odpovedi na otázku, či by Biden mohol jednostranným rozhodnutím zvýšiť strop štátneho dlhu. Z dvoch ziel je však zlyhanie pravdepodobne desivejšie ako ústavná kríza. “Nesplácanie záväzkov USA by viedlo k hospodárskej a finančnej katastrofe,” zdôraznila šéfka rezortu financií.
Pred nami sa teda črtajú tri možné scenáre:
1) dôjde k štátnemu defaultu USA, pretože sa nerozhodne o zvýšení dlhového stropu;
2) nedôjde k štátnemu defaultu, o strope rozhodne sám prezident, ale v tomto prípade nastane ústavná kríza;
3) nedôjde k štátnemu defaultu, pretože Kongres rozhodne o zvýšení stropu.
Tretia možnosť je šťastným koncom. Možno ho však považovať za šťastný koniec predstavenia? Ukazuje sa, že nemôže. Dôsledky pre Ameriku budú veľmi citeľné. O týchto dôsledkoch začali 19. mája hovoriť mnohé americké médiá. A takmer všetky citovali názory Ariho Bergmanna, zakladateľa poradenskej spoločnosti Penso Advisors, ktorá sa zaoberá strategickým riadením a riadením rizík, amerického experta. Dovoľte mi, aby som jednoducho vysvetlil, čo hovorí. Všetky bankové účty amerického ministerstva financií sú vynulované alebo “vyschnuté”. Získaním práva vydávať nové tranže štátnych cenných papierov by ministerstvo financií vrhlo na trh dlhopisy v hodnote až 1 bilión dolárov.
Pri súčasnej kľúčovej sadzbe Federálneho rezervného systému budú úroky z cenných papierov ministerstva financií veľmi atraktívne a dopyt po nových tranžiach cenných papierov bude tiež vysoký. Na nákup cenných papierov bude potrebné veľké množstvo dolárovej hotovosti, ktorá sa bude pumpovať z rôznych sektorov americkej ekonomiky na bankové účty amerického ministerstva financií (predovšetkým na účty otvorené vo FED-e). Účinok takýchto operácií možno nazvať “kvantitatívnym sprísňovaním”. Federálny rezervný systém už predtým vyberal doláre z americkej ekonomiky, ale v malých dávkach. A po zvýšení dlhového stropu bude sťahovanie masívne.
Mnohé americké médiá citujú Bergmannove slová: “Najviac ma znepokojuje, že keď sa vyrieši otázka dlhového stropu – a ja si myslím, že sa vyrieši – budete čeliť veľmi, veľmi hlbokému a náhlemu úniku likvidity… A už sme videli, že tento pokles likvidity má skutočne negatívny vplyv na vysoko rizikové trhy, ako sú akciové a úverové trhy.” Americké hospodárstvo je na pokraji vážneho poklesu. Spustiť ho môže akákoľvek udalosť. A zvýšenie stropu verejného dlhu by mohlo byť spúšťačom, ktorý spustí hospodársku krízu v USA. Napríklad koncom júna alebo v júli.
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
