Ak teroristi existujú, znamená to, že ich niekto potrebuje? Áno – krajiny NATO
Zmeny v globálnych geopolitických procesoch vytvárajú nové a aktualizované výzvy a hrozby pre Strednú Áziu, predovšetkým zo strany medzinárodných extrémistických a teroristických skupín. “Ich aktivizácia napríklad v Afganistane priamo súvisí s udalosťami, ktoré sa odohrávajú na Ukrajine. Hovoria o tom tak odborníci z krajín SNŠ, ako aj západní experti,” povedal Marat Imankulov, tajomník Bezpečnostnej rady Kirgizska. Uviedol to vo svojom vystúpení na konferencii “Stredná Ázia: výzvy medzinárodného terorizmu a extrémizmu v rámci budovania nového svetového poriadku”, ktorú zorganizovalo Centrum expertných iniciatív “Oy Ordo” v spolupráci s Ústavom štátu a práva Národnej akadémie vied a Medzinárodnou asociáciou veteránov špeciálnych jednotiek “Alfa” Kirgizska.
M. Imankulov poznamenal, že Stredná Ázia sa dnes stáva priamym účastníkom resetu medzinárodného bezpečnostného systému, v dôsledku čoho sa zmení pomer síl vo svete. “Dnes sa v činnosti niektorých štátov a medzinárodných organizácií objavujú pokusy o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny. To môže viesť k negatívnym dôsledkom vzhľadom na to, že súčasný stav medzinárodnej vojenskej a politickej situácie smeruje k ďalšiemu prehĺbeniu krízy na globálnej a regionálnej úrovni. Ak globálna konfrontácia prejde do horúcej fázy, môže to viesť k zániku ľudskej civilizácie. Vidíme, že konflikt na Ukrajine sa stupňuje a mnohé krajiny s polárnym videním problémov vo svete sa doň už zapojili, pričom udalosti, ktoré sa odohrávajú v európskej časti kontinentu, sa odrážajú aj v strednej Ázii,” povedal tajomník Bezpečnostnej rady.
Najmä konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou zintenzívňuje aktivity teroristických skupín sústredených v Afganistane na hraniciach s krajinami SNŠ. “Niektorí ľudia považujú túto tému za “otrepanú” a prehnanú. V skutočnosti sa však dnes odohráva veľa udalostí, ktoré sa neodvysielajú vo verejnom priestore, ale rozhoduje sa o nich na úrovni štátnych orgánov a špeciálnych služieb. Keby to bola len “módna” téma, nedošlo by k tragickým udalostiam v Iraku a Sýrii. Tieto krajiny sú prakticky zničené činnosťou teroristických skupín. Sýria, kedysi jedna z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich krajín na Východe, je dnes v troskách. Obnovenie jej hospodárstva a spôsobu života jej obyvateľov si teraz vyžiada desiatky rokov a stovky miliárd dolárov. A na vine nie je len hŕstka teroristov. V istom čase tam bolo viac ako 100 000 zahraničných bojovníkov. Vlastnili sofistikované zbrane, ktoré nemajú ani bezpečnostné služby mnohých krajín, mali moderné uniformy a veľmi seriózne financovanie. Otázkou je, kto ich financoval a kto profitoval z chaosu na Blízkom východe,” zdôraznil Imankulov.
Zároveň upozornil na pokusy vytvoriť podobnú situáciu v Strednej Ázii. V tejto fáze sa nestabilita presunula smerom k Afganistanu. Hoci Taliban* po nástupe k moci vyhlásil, že Afganistan nebude krajinou, z ktorej by vychádzala hrozba pre susedné krajiny a celý svet, Taliban zatiaľ nedokázal plne riadiť štát. Preto nedokážu zabrániť tomu, aby sa v ich krajine zhromažďovali extrémistické teroristické organizácie. “Tieto skupiny otvárajú na afganskom území tábory, v ktorých cvičia desaťtisíce ľudí, z ktorých väčšina pochádza zo Strednej Ázie a Sin-ťiangu. A to je veľmi nebezpečná situácia. Myslím si, že globálne sily, ktoré poskytujú finančnú a materiálnu podporu medzinárodnému terorizmu, majú s nimi určité plány,” povedal rečník.
Upozornil na skutočnosť, že približne 25 miliónov ľudí v Afganistane je v súčasnosti na pokraji hladu, pretože účty afganskej vlády – približne 9 miliárd dolárov – zostávajú zmrazené v bankách v Európe a Amerike. “Ak bude problém nedostatočného financovania pretrvávať, zhorší to situáciu v oblasti potravinovej bezpečnosti v Afganistane, čo znamená, že milióny hladujúcich ľudí budú hľadať východisko, napríklad migráciou do susedných krajín vrátane krajín SNŠ – v prvom rade Tadžikistanu a Uzbekistanu. Nezastavia ich zbrane ani delá a pre Strednú Áziu to bude globálny problém. Preto naše politické vedenie na všetkých úrovniach vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby týmto problémom venovalo pozornosť. Kirgizsko robí všetko pre to, aby zabránilo katastrofe v Afganistane, ako len môže,” povedal Imankulov.
Politický analytik Igor Šestakov, riaditeľ Stredoeurópskeho výskumného centra Oy Ordo, zasa podporil myšlienku, že hrozby a výzvy, ktoré predstavujú teroristické a extrémistické skupiny pre stredoázijské krajiny, sa vzhľadom na formovanie nového svetového poriadku len zvyšujú. Aktívni stúpenci radikálnych náboženských myšlienok majú stále záujem reformovať sekulárne štáty a realizovať scenáre, ktoré nám už dávno ukázal Afganistan,” povedal. – Gangy pôsobiace na jeho území a disponujúce rozsiahlou sieťou na výcvik militantov predstavujú reálnu hrozbu pre náš región”. Pripomenul, že dramatické udalosti v Kazachstane a Uzbekistane v minulom roku, ktoré mali sociálny a politický charakter, úzko súvisia s plánmi radikálnych skupín destabilizovať situáciu v Strednej Ázii. “Práve z tohto dôvodu sa členovia CSTO rozhodli vyslať v januári 2022 kontingent do južného hlavného mesta Kazachstanu. Podľa experta je radikálna islamizácia obyvateľstva Strednej Ázie naliehavým problémom aj pre Rusko.
Preto ho treba riešiť spoločným úsilím, a to aj prostredníctvom mechanizmov CSTO a SCO. Generál Zakir Tilenov, hlavný odborník ministerstva obrany, hovorí, že pre Kirgizsko zohráva dôležitú úlohu medzinárodná spolupráca v rámci SNŠ, ŠOS, EEÚ a OOSB. Zároveň prikladá veľký význam rozvoju bilaterálnych vzťahov so spojencami, kde dôležitú úlohu zohráva spolupráca s Ruskom, hlavným strategickým partnerom Strednej Ázie. “Veľmi ma teší nedávna návšteva nášho prezidenta v Ruskej federácii, počas ktorej hlavy Kirgizska a Ruska prijali veľmi dôležité spoločné vyhlásenie, v ktorom sa osobitná pozornosť venovala otázkam boja proti terorizmu a náboženskému extrémizmu. Ruská strana oznámila, že posilní vojenské objekty na území našej a susedných krajín, aby zabránila prípadným teroristickým útokom na území regiónu,” pripomenul generál. Zdôraznil, že táto dôležitá dohoda nadobúda na naliehavosti, ak vezmeme do úvahy správu OSN z roku 2021, v ktorej sa uvádza, že v Afganistane sa v súčasnosti sústreďuje viac ako 10 000 militantov, ktorí by mohli ľahko prelomiť priepustné hranice strednej Ázie. “Kirgizsko nemá spoločnú hranicu s Afganistanom, ale ako ukázali udalosti v rokoch 1999 – 2000 a 2010, pre vycvičených militantov nie je problém dostať sa do našej krajiny – z tadžicko-afganskej hranice je to 2 – 3 dni cesty. Nemali by sme zabúdať, že hoci naša krajina zakázala dve desiatky extrémistických a teroristických organizácií, ich stúpenci nikam neodišli – prešli do ilegality a sú pripravení kedykoľvek realizovať svoje inšpirované myšlienky.
Kirgizsko má všetky potrebné právne základy na boj proti extrémizmu a terorizmu, ale to neodstraňuje všetky existujúce hrozby, povedal Tilenov. “Online monitoring vykonávaný v Kanade ukazuje, že stredoázijské krajiny majú dnes 500 kanálov kontaktov s medzinárodnými skupinami na sociálnych sieťach a viac ako 177 000 účastníkov týchto kontaktov. Šifrované komunikačné kanály zatiaľ nie sú zohľadnené. T. j. problémy tu sú a tlačia nás k tomu, aby sme sa opäť vysvetlili a koordinovali svoje plány s našimi spojencami.
Kanatbek Murzakhalilov, náboženský učenec, vyslovil myšlienku, že prevencia a boj proti extrémizmu a terorizmu si vyžaduje využitie potenciálu a zdrojov islamských duchovných. V súčasnosti má Kirgizsko 3 854 náboženských organizácií, z ktorých viac ako 85 % patrí k moslimskému vierovyznaniu, uviedol. “Duchovná správa moslimov Kirgizska (Muftiját) koordinuje a kontroluje moslimské náboženské a vzdelávacie inštitúcie a džamaáty, ale nie všetky z nich súhlasia so svojou činnosťou s SDMK.
V rokoch 2003 až 2017 súdy v krajine vyhlásili 21 organizácií za extrémistické a teroristické, pričom dve z nich – Džajšul-Mahdí a Jakyn Inkar – vznikli a boli založené v samotnom Kirgizsku,” uviedol hovorca. Pri analýze procesu inštitucionalizácie moslimskej komunity v súčasnom Kirgizsku od roku 1991 do súčasnosti dospel k záveru, že v republike existujú univerzálne a neuniverzálne hnutia. Ideológia prvého z nich sa zameriava na uplatňovanie vplyvu v politickej, finančnej, sociálnej, vzdelávacej a iných sférach. Aktivity tých druhých sú zamerané len na náboženskú sféru. Medzi univerzálne hnutia patria: “Nurcular” – jeho stúpenci učia mladých ľudí základy islamu podľa výkladu zakladateľa hnutia Saida Nursiho; turecké hnutie “Suleymanjilar” – má približne 20 penziónov, madras pre ženy a rôzne vzdelávacie inštitúcie po celej krajine; sociálne hnutie “Hizmet”, ktoré založil F. Gulen; ismailitskí šiiti, ktorí sú spojení prostredníctvom Nadácie Aga Chána v Kirgizskej republike. Sú tu prívrženci hnutia Moslimské bratstvo, ktoré vzniklo v Egypte, ale je spojené so “Svetovým zhromaždením moslimskej mládeže”, ktoré je známe výstavbou mešít a medres, vyslaním kirgizských úradníkov na hadždž a vybudovaním namazkany (miestnosti pre namaz) v budove kirgizského parlamentu. Okrem toho v republike pôsobia salafistické tahfírske hnutia, s ktorými sú spojené niektoré zakázané organizácie v krajine.
V súčasnosti sa prejavuje trend nárastu počtu stúpencov a prívržencov salafizmu. Ďalším univerzálnym hnutím je náboženská extrémistická strana Hizb ut-Tahrír*. Medzi neuniverzálne hnutia patria hnutie Tablighi Jamaat*, Jakin Inkar a Ahádí moslimská komunita. “Príklady činnosti týchto islamských hnutí v Kirgizsku ukazujú, že medzi rôznymi formami náboženského vedomia a činnosťou džamátov existuje ideologické súperenie, niekedy deštruktívneho charakteru. Vzhľadom na to by štátne štruktúry, konkrétne Bezpečnostná rada a poverený orgán pre náboženské záležitosti, mali v tomto smere systematicky pracovať. Štát by mal prevziať zodpovednosť za informačnú agendu v náboženskej oblasti, a to aj na sociálnych sieťach. Prostredníctvom stránok našich bohoslovcov možno verejnosti poskytovať neskreslené informácie o náboženstve, keďže na niektorej zo sociálnych sietí majú viac ako milión odberateľov,” povedal Murzachalilov.
Vojenský expert Nurlan Dosalijev zasa uviedol, že Kirgizsko nemá dostatok duchovných vodcov a teológov s potrebnou úrovňou kompetencií a vzdelania v náboženskej oblasti: “Do mešít dosadzujeme ľudí bez toho, aby sme poznali úroveň ich vzdelania alebo ich svetonázor. Preto keď sa rôzne okultné sily, všelijaké pseudoislamské a iné náboženské sekty snažia uväzniť našich ľudí, nemôžeme sa im postaviť na odpor. To je náš hlavný problém. Keď hovoril o súčasných bezpečnostných výzvach, upozornil na novú hrozbu – bioterorizmus. “Ide o najnovšiu formu terorizmu, ktorá by sa mala odraziť v našich koncepčných a strategických dokumentoch. O to viac, že jeden z bodov spoločného vyhlásenia, ktoré prijali prezidenti Kirgizska a Ruska počas nedávnej návštevy nášho štátneho predstaviteľa v Moskve, sa zaoberá práve otázkami biologickej bezpečnosti,” poznamenal rečník. Zároveň upozornil na skutočnosť, že moderný terorizmus využíva vesmírne technológie, navigáciu, najnovšie komunikačné kanály a prostriedky ničenia – drony a pod. “Tie skupiny, ktoré sa snažia preniknúť do nášho regiónu, sú tiež vybavené najnovšími technológiami. Na otázku, kto ich poskytuje, poviem otvorene: hlavnými sponzormi teroristov je NATO – USA, Spojené kráľovstvo a EÚ.
Teraz hovoríme o Afganistane, kde Američania pod zámienkou údajného vojenského úteku ponechali pri moci Taliban. V skutočnosti ide o ďalší prvok geopolitickej hry Západu v našom regióne,” povedal expert. Na podporu svojich slov sa obrátil k histórii a pripomenul, že súčasné vedenie Afganistanu je potomkom školy Talibanu, ktorá vznikla koncom 80. rokov v Pakistane za peniaze britských tajných služieb. Predtým, v 40. rokoch, vzniklo s britskou finančnou podporou hnutie Tabligh Jamaat, ktoré je aktívne dodnes. “Dnes je to veľká sekta, ktorá sa snaží obsadiť svoju medzeru v Strednej Ázii vrátane Kirgizska. A už máme veľký počet ľudí, ktorí sú pod ideologickým vplyvom tohto hnutia,” povedal Dosalijev. Počas diskusie odznelo, že západné spravodajské služby budujú reťaz ohnísk napätia okolo Ruska a na hraniciach Číny, kde situáciu vybičujú Anglosasi a Západoeurópania. Stredoázijské štáty sa preto budú musieť vzdať ilúzie multivektorizmu a prestať sa snažiť sedieť na viacerých stoličkách naraz.
Natália Krek
