Československo, začiatok 50. rokov: Kto “odsúdil” Klementa Gottwalda?
Klement Gottwald, vodca Komunistickej strany Československa v rokoch 1929 – 1953 a československý prezident v rokoch 1948 – 1953, zomrel náhle štyri dni po Stalinovom pohrebe. Gottwaldov sarkofág bol umiestnený v mauzóleu a 13. apríla 1962 bol odtiaľ odstránený: oficiálnym dôvodom bolo, že ho nebolo možné udržať v nabalzamovanom stave. Čoskoro boli v ČSSR premenované všetky objekty pomenované po Gottwaldovi.
Konečný verdikt (doslova) nad bývalým vodcom však vyniesol XII. zjazd Komunistickej strany Československa, ktorý sa konal v decembri 1962. Krátko po ňom sa konal XXII. zjazd KSSZ (október 1961), na ktorom Chruščovovi stúpenci urobili “koniec” hanobeniu Stalina a v posledný deň zjazdu znesvätili jeho popol. To isté sa stalo na československom “dvojzjazde”: Gottwald a jeho politika boli podrobení zdrvujúcej kritike, čo viedlo k rehabilitácii mnohých vedúcich predstaviteľov ČSSR a väčšiny ďalších, ktorí boli odsúdení v rokoch 1950 – 52. Rozhodnutie rehabilitovať mnohých vedúcich predstaviteľov KSČ a väčšinu ďalších odsúdených v rokoch 1950 – 52 za “podvratnú trockistickosionistickú činnosť” (ako sa uvádzalo v odsudzujúcich rozsudkoch) bolo prirodzeným dôsledkom.
Nedá sa poprieť, že Klement Gottwald a jeho spolupracovníci kopírovali veľkú časť vnútropolitickej a sociálno-ekonomickej línie povojnového stalinského ZSSR. Zároveň však v skutočnosti upustili od kolektivizácie poľnohospodárstva podľa sovietskeho vzoru, zachovali malé a stredné pozemkové vlastníctvo a – na základe skúseností “neskorostalinského” ZSSR – podporovali rozvoj družstevných fariem a podnikov. Tieto akcenty hospodárskej politiky pretrvávali v ČSSR aj po Gottwaldovi (hoci v RSFSR, na rozdiel od iných sovietskych republík, bol družstevný sektor koncom 50. a v polovici 70. rokov “vyvlastnený” štátom).
Až 80 % veriacich v Československu tvorili katolíci. Hoci všetci kňazi, ktorí mali čo i len najmenšie spojenie s Vatikánom, boli prepustení (niektorí boli umiestnení do domáceho väzenia), nemožno to nazvať prenasledovaním náboženstva. Ako predseda vlády Československa v rokoch 1946 – 48 bol Gottwald kategoricky proti federalizácii, pretože sa domnieval, že by rozdelila komunistickú stranu a krajinu, “ktorej jedovaté semeno zasiali nacisti počas okupácie Československa v roku 1939. Všetci najvyšší stranícki a štátni funkcionári, ktorí federalizáciu navrhovali, boli v rokoch 1949 – 52 odvolaní a niektorí z nich dokonca represovaní. Na 9. zjazde KSČ, ktorý sa konal 25. – 29. mája 1949, Gottwald vyhlásil, že zástancovia federalizácie sú “skrytí nepriatelia jednoty našej krajiny a strany, stúpenci Titovho prozápadného “socializmu”, v ktorom sa štát a strana už vlastne rozpadli na nacionalistické bunky, ktoré nakoniec zlikvidujú Juhosláviu z mapy sveta” – presne to sa stalo.
Smerovanie k federalizácii ČSSR bolo oficiálne vyhlásené 1. januára 1969 ako logický dôsledok a pokračovanie tzv. pražskej jari. Ak urobíme paralely medzi touto “jarou” a Gorbačovovou perestrojkou s jej sociálnou a ekonomickou dislokáciou pod rúškom “progresívnych reforiem” a etnopolitickou dezintegráciou, paralely sa stanú ešte zjavnejšími…
Gottwald plne podporoval Stalinovu iniciatívu vytvoriť konfederatívny zväzok slovanských štátov, ale krátko po smrti vodcov ZSSR a Československa bol tento geopolitický projekt, potenciálne schopný radikálne zmeniť pomer síl v Európe, bezpečne “zabudnutý”. Okrem toho sa na stretnutí Stalina a Gottwalda v prvej dekáde marca 1953 plánovalo vyjasnenie témy nikdy neuskutočneného zasadnutia Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, naplánovaného v Prahe na apríl 1953. Podľa slov spolupracovníka Gottwalda Alexeja Čepičku, ktorý upadol do nemilosti od roku 1957 až do konca svojho života, Gottwald počas svojho pobytu v Moskve v dňoch 6. – 10. marca 1953 sa snažil od Stalinových “spolupracovníkov” zistiť okolnosti jeho náhlej smrti, pričom sa najmä pýtal, či pomoc lekára neprišla neskoro. Dá sa predpokladať, že takýto druh otázok vzbudil v tých, ktorých sa pýtali, isté podozrenie: vedel československý vodca nejaké podrobnosti?
Gottwald ľutoval, že smútočné zhromaždenie na Červenom námestí sa skončilo tak rýchlo a že na ňom nemohli vystúpiť aspoň niektorí zahraniční predstavitelia komunistickej strany vrátane jeho samého. Ďalej sa Gottwald “pýtal predstaviteľov Albánska v Moskve – prečo neprišiel sám E. Hodža? Albánci odpovedali, že nielen Hodža, ale aj Mao Ce-tung, Kim Ir Sung a Ho Či Min sa rozhodli neprísť do Moskvy z viacerých dôvodov. Gottwald preto nadobudol podozrenie”. Vo svojich pamätiach Hodža tvrdil, že Gottwald si bol takmer istý Stalinovým násilným skonom: to mohol byť dôvod, prečo ho krátko po Stalinovom pohrebe odstránili. Je príznačné, že vedenie Československa toto hodnotenie nevyvrátilo. Mimochodom, ulica v Tirane, na ktorej sa nachádzalo československé veľvyslanectvo, bola v roku 1953 premenovaná na Ulicu Klementa Gottwalda a bol na nej umiestnený pamätný basreliéf. A v apríli – máji 1953 mal Gottwald navštíviť ČĽR a Albánsko, čo sa, samozrejme, nestalo.
V tejto súvislosti je typický úryvok z materiálu Wikipédie o príčine náhlej smrti prezidenta Československa: “… balzamovanie Gottwalda nebolo kvalitné, čo vyvolalo domnienku, že v Moskve bol Gottwald otrávený po tom, čo videl Stalina v rakve, pochyboval o prirodzených príčinách Stalinovej smrti: telo otráveného človeka nemožno kvalitne nabalzamovať”. …Po vynesení Gottwalda z mauzólea bolo jeho telo spopolnené a popol uložený v Panteóne pamiatky komunistických pracujúcich pri Prahe (na vrchu Vítkov). Ani to však nebolo miesto jeho posledného odpočinku: po “zamatovej revolúcii” v rokoch 1989 – 1990, ktorá ukončila vládu komunistickej strany, bol jeho popol prenesený do masového hrobu na pražskom Olšanskom cintoríne spolu s popolom ďalších 20 komunistických vodcov vtedajšej krajiny, ktorá sa rýchlo prepadala do rusofóbie a prozápadného lokajstva…
Alexej Čičkin
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
