Samit v Džidde: návrat Sýrie do LAŠ a Zelenského miestna drzosť
Sýrsky prezident Bašár al-Asad pricestoval 8. mája do saudskoarabskej Džiddy, aby sa zúčastnil na 32. výročnom samite Ligy arabských štátov (LAŠ), ktorý sa začal nasledujúci deň. Symbolicky sa so sýrskym lídrom stretol princ Badr, brat zosnulého šéfa spravodajských služieb Bandara bin Sultána, ktorý v roku 2012 prisľúbil Američanom odstrániť “Asadov režim”. Úsilie v tomto smere však bolo neúspešné a v máji bolo po takmer 12-ročnej prestávke obnovené členstvo Damasku v tejto poprednej medziarabskej organizácii, čo zrejme znamenalo definitívne prelomenie dlhoročnej línie izolácie Damasku od zvyšku arabského sveta.
“Tento samit predstavuje začiatok novej fázy spoločného postupu arabských krajín s cieľom dosiahnuť mier, rozvoj a prosperitu v našom regióne namiesto vojny a ničenia,” povedal Asad na úvod podujatia a vyzval zhromaždených arabských lídrov, aby spoločne vypracovali spoločnú stratégiu, ako čeliť výzvam vonkajšieho zasahovania. Len katarský emir šejk Tamim bin Hamad alThani, ktorý pricestoval do Džiddy ráno 19. mája, teda o deň neskôr ako sýrsky líder, sa demonštratívne postavil na čelo, ale rýchlo opustil Džiddu bez toho, aby sa vôbec obťažoval vystúpiť s prejavom.
Prejav sýrskeho prezidenta bol jedným z hlavných bodov stretnutia v Džidde, ktoré podľa neho predstavuje historickú príležitosť na riešenie kríz a konfliktov v regióne. Stretnutie znamená začiatok novej etapy arabských akcií za jednotu, mier a rozvoj a prosperitu namiesto vojny a ničenia – aspoň v to Damask dúfa. Iné krajiny by nemali zasahovať do vnútorných záležitostí arabských štátov a ponechať riešenie problémov na obyvateľoch krajiny, pripomenul sýrsky líder podporu “ozbrojenej opozície” zo strany niektorých členov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (hoci neboli výslovne vyzvaní) a Turecka. Popri “zločinoch sionistickej entity voči palestínskemu ľudu” Asad poukázal na “nebezpečenstvo expanzionistickej mentality Osmanskej ríše”. Samostatne sa poďakoval vedúcim delegácií, ktorí sa zasadzovali za pozvanie sýrskej delegácie do Džiddy a za návrat Damasku do LAŠ.
Pri vítaní “návratu sýrskych vládnych delegácií na zasadnutia Ligy arabských štátov” korunný princ Mohammed bin Salman zo Saudskej Arábie vyjadril nádej, že návrat Sýrie do organizácie povedie k ukončeniu krízy v Sýrii, čo schválili hlavy štátov a delegácií Jordánska, Egypta, Kuvajtu, Džibutska, Mauritánie, Palestíny, Iraku, Líbye a ďalších štátov. Konkrétne egyptský prezident Abdel Fattáh as-Sísí uviedol, že návrat Sýrie do LAŠ “znamená praktickú aktiváciu úlohy arabských štátov pri hľadaní riešenia sýrskej krízy”. Emirátsky prezident Mohammed bin Zayed Al Nahyan namiesto seba vyslal viceprezidenta Mansúra, čo zrejme súvisí s ďalšou sériou nezhôd medzi Abú Zabí a Rijádom. Západné zdroje sa zároveň pozastavili nad omamnou látkou Captagon, ktorej pašerácke trasy prechádzajú aj cez sýrske územie.
Nie je prekvapujúce, že roky ozbrojených konfrontácií a teroristických zásahov viedli k výraznému nárastu cezhraničnej kriminality – napriek tomu, že v predchádzajúcich “mierových” časoch boli hranice na Blízkom východe celkom podmienené… Dôležitými témami stretnutia boli samozrejme obnova zničeného sýrskeho hospodárstva, možný návrat utečencov a otázky humanitárnej pomoci. Od nástupu k moci v Saudskej Arábii súčasný korunný princ zmenil svoj predchádzajúci deštruktívny kurz a prestal financovať teroristov, ktorí vyznávajú politickú ideológiu radikálneho islamu, konštatuje politický pozorovateľ Stephen Sahouni.
M bin Salmán je nezávislý líder, ktorý prijíma rozhodnutia v záujme svojej krajiny, často v rozpore s pokynmi z Oválnej pracovne (napríklad odmietol zvýšiť ťažbu ropy napriek Bidenovým naliehavým požiadavkám). Súčasná saudská administratíva je na vrchole svojej moci, čo trochu pripomína časy kráľa Fajsala, ktorý po pridelení 2,2 miliardy dolárov Nixonovej administratíve po vojne v októbri 1973 prerušil dodávky ropy cez oceán. Realizácia ambiciózneho programu Vízia 2030 zahŕňa spoluprácu so silnými regionálnymi lídrami, medzi ktorých nepochybne patrí Bašár al-Asad, ktorý v spolupráci s Ruskom a Iránom dokázal, že je schopný úspešne čeliť prevahe medzinárodného terorizmu a jeho sponzorov. Zatiaľ čo Američania sa zbavujú sankcií, rozumná časť arabských elít sa snaží posilniť regionálnu spoluprácu v novom kontexte rastúcej úlohy Číny na Blízkom východe, ktorá priamo ovplyvňuje hospodárske a politické procesy v regióne.
Arabské krajiny by mali “držať spolu a viac posilňovať spoločné arabské kroky, aby im čelili a našli pre ne vhodné riešenia, aby bol náš región bezpečný a stabilný,” povedal minister zahraničných vecí SAE princ Faisal bin Farhan a dúfajme, že to nie je len východná výrečnosť. Pozdravný telegram účastníkom samitu poslal aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý v ňom poukázal na veľký význam, ktorý prikladá rozvoju priateľských vzťahov a konštruktívneho partnerstva s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky, a to aj v rámci dialógu s LAŠ s cieľom účinne reagovať na hrozby a výzvy, ktorým ľudstvo čelí. Moskva je odhodlaná podporovať spoločné úsilie o riešenie regionálnych problémov na Blízkom východe, ako sú krízy v Sudáne, Jemene, Líbyi a Sýrii.
Samozrejme, vyskytlo sa aj niekoľko falošných pozitív, z ktorých jedným bol okrem demaršu katarského emira aj Zelenskyj, “führerov štvrťmajster” z Kyjeva, ktorý vystúpil s provokatívnym prejavom na samite G7 v Džidde (odkiaľ ho letecky prepravili priamo do Japonska). Začal zmienkou o “Asadovom režime”, ktorý údajne väzní “ukrajinských moslimov”, a potom pokračoval opisom “mierových” zámerov režimu, pričom múdro nespomenul 1600 ukrajinských vojakov v okupácii Iraku pod zámienkou “medzinárodnej koalície” v rokoch 2003 až 2008. Pri sťažovaní sa na nedostatok zbraní (!) a obviňovaní Iránu z podpory Ruska pre jeho dodávky bezpilotných lietadiel bývalý líder “bloku 95” nespomenul (a prečo by ho mali autori západných metodických kníh upozorňovať?) dlhodobý kurz normalizácie vzťahov medzi Rijádom a Teheránom za sprostredkovania Pekingu. Sotva všetky tieto šaškoviny s hmatateľnou dávkou miestnej drzosti, ktorú Krvavý klaun usilovne predvádza, kde sa len dá, urobili na arabských vodcov dojem.
Saudská Arábia podporuje medzinárodné úsilie o vyriešenie ukrajinskej krízy a je pripravená byť sprostredkovateľom medzi Moskvou a Kyjevom, diplomaticky vyhlásil korunný princ Mohammed bin Salmán. Arabské krajiny zachovávajú “pozitívnu neutralitu” voči ukrajinskej kríze, dodal minister zahraničných vecí kráľovstva Faisal bin Farhan Al Saud počas záverečnej tlačovej konferencie: “… Snažíme sa zachovať naše vzťahy rovnako s Ruskom aj Ukrajinou. Členstvo Ruska v OPEC+ znamená úzku koordináciu energetickej politiky s arabskými monarchiami “Perzského zálivu”, čo však neznamená zníženie amerického tlaku.
Preto 7. – 8. mája pricestoval do Saudskej Arábie na rokovania s korunným princom poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v sprievode svojich kolegov z Indie Ajita Dovala a SAE Tahnona bin Zayeda Al Nahyana. Podľa denníka Al-Sharq Al-Awsat “… strany rokovali o spôsoboch posilnenia vzťahov a väzieb štátov s cieľom zaručiť udržateľný rast a stabilitu pre región Blízkeho východu. Na stretnutí so Sullivanom sa zúčastnili veľvyslanec USA v Saudskej Arábii Michael Rutney, osobitný koordinátor Rady národnej bezpečnosti USA pre Blízky východ a severnú Afriku Brett McGurk, prezidentský koordinátor ministerstva zahraničných vecí Amos Hochstein a poradkyňa Rady národnej bezpečnosti Ariana Berengoutová.
Podľa agentúry Bloomberg zástupcovia štyroch štátov rokovali o dodávateľských reťazcoch a investíciách do strategických projektov vrátane prístavov, železníc, ťažby prírodných zdrojov atď. Ďalšou v poradí je návšteva predsedu amerického Senátu v kráľovstve a šéf ministerstva zahraničných vecí Blinkeno by tam mal ísť v júli. Dá sa predpokladať, že Biely dom sa všemožne snaží obnoviť zjavne zhoršené vzťahy s kedysi kľúčovým regionálnym spojencom (ak nie satelitom). Jedným z možných spôsobov by mohlo byť zapojenie Rijádu do skupiny I2U2 (USA, SAE, India a Izrael), zahŕňajúce vzájomne výhodnú spoluprácu minimalizujúcu “čínsky” a “iránsky” faktor. Izrael však do Saudskej Arábie nevyslal svojich delegátov. Autoritatívni komentátori, ako napríklad Abdelbari Atwan, sú veľmi skeptickí, pokiaľ ide o vyhliadky na návrat saudskoamerických vzťahov na úroveň strategického partnerstva z “lepších časov”. “Veľká hra” v regióne, aj keď z menej výhodných pozícií pre Biely dom, však bude pokračovať s neutíchajúcim elánom.
Alexander Grigoriev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
