Pochopenie amerického Federálneho rezervného systému je čoraz neprístupnejšie pre bežných ľudí
Už dlho sa stretávam s tým, že ľudia majú čoraz väčšie problémy porozumieť mnohým textom, najmä tým, ktoré sa týkajú finančných záležitostí. Niektorí tento jav vysvetľujú tým, že úroveň čitateľskej a poslucháčskej verejnosti klesá. S tým sa nedá polemizovať. Dochádza aj k zhoršovaniu slova, ľudia čoraz častejšie hovoria novým žargónom.
Najnepriepustnejšia bariéra medzi textom vytvoreným na vyšších poschodiach spoločnosti a jeho osvojením ľuďmi na nižších poschodiach bola cielene postavená v USA. Tam sú dnes mimoriadne žiadané nástroje na posúdenie prístupnosti informácií prichádzajúcich zhora pre bežných ľudí. Sú to “Flesch Readability Index” a “Flesch-Kincaid Quality Index”; oba indexy sa určujú na základe špeciálnych testov čitateľov (konzumentov) textov. Flesch test jednoduchosti čítania vytvára skóre od 1 do 100, ktoré približne zodpovedá tomu, ako ľahko alebo ťažko sa text číta. Čím vyššie je skóre, tým ľahšie sa obsah číta. Čím nižšie je skóre, tým ťažšie je ho čítať.
“Flesch-Kincaidov index kvality odráža úroveň vzdelania, ktorú čitateľ potrebuje na prečítanie textu. Meria sa počtom rokov vzdelania potrebného na pochopenie textu. A tu sú výsledky dosiahnuté v USA pre niektoré typy textov (počet rokov štúdia):
Projekt reformy zdravotníctva (plán, ktorý bol vypracovaný a predstavený v čase prezidenta Baracka Obamu) – 13
Akademická práca o čítaní – 11,5
Diela Joanne Rowlingovej (autorky kníh o Harrym Potterovi) – 5,5
Diela Stephena Kinga – 6.1.
Teraz prejdem ku konkrétnejšej otázke. O dostupnosti informácií centrálnej banky pre verejnosť. Do 90. rokov 20. storočia centrálne banky zverejňovali minimum informácií, boli uzavretými inštitúciami, “vecou samou o sebe”. Existuje známy aforizmus: “Držte banku ďalej od tlače a tlač ďalej od banky” (hovorí sa, že takto inštruoval riaditeľ Bank of England úradníka, ktorý sa v 40. rokoch 20. storočia stal prvým tlačovým tajomníkom Bank of England).
Allan Greenspan (1987 – 2006), šéf amerického Federálneho rezervného systému, sa k tejto téme vyjadril ešte otvorenejšie:
“Ak ste si mysleli, že som sa vyjadril dostatočne jasne, asi ste ma nepochopili.” Od konca minulého storočia sa museli postupne odhaľovať, stať sa, ako sami hovoria, “transparentnejšími”. Mal by som len podotknúť, že v roku 1998 Medzinárodný menový fond prijal Kódex dobrej praxe v oblasti transparentnosti menovej a finančnej politiky. V roku 2019 Výkonná rada MMF schválila návrh nahradiť Kódex transparentnosti menovej a finančnej politiky z roku 1999 novým Kódexom transparentnosti centrálnych bánk, ktorý vraj “lepšie odráža novú realitu centrálnej banky… zameraný na presadzovanie jeho cieľov na podporu účinnosti politík a riešenie makroekonomických rizík”.
Vo väčšine centrálnych bánk vznikajú silné štrukturálne útvary zodpovedné za vzťahy s verejnosťou (PR služby). Niektoré centrálne banky začali vytvárať stratégie informačnej politiky (alternatívne: komunikačné stratégie). To všetko je však len zdanlivá transparentnosť a prístupnosť. Jonathan Fullwood z Bank of England publikoval knihu A cat, a hat and a simple measure of gobbledygook: How readable is your writing? Poukazuje na to, že dnešné texty centrálnych bánk sú zbytočne zložité. Vypočítal, že na pochopenie väčšiny mediálnych článkov a beletristických textov veľkých spisovateľov nie je potrebné viac ako desať rokov vzdelávania. Dokonca aj pochopenie prejavu nositeľa Nobelovej ceny za fyziku Richarda Feynmana, ktorý vysvetľuje Heisenbergov princíp neurčitosti, si vyžaduje len osem rokov vzdelávania. Ale porozumieť textom centrálnej banky si vyžaduje v priemere 14 (!) rokov vzdelávania.
Tieto odhady urobil Fulwood pomocou klasického Flesch-Kincaidovho indexu čitateľnosti (ktorý sa okrem iného používa v kancelárskom balíku Microsoft Office na kontrolu čitateľnosti). V poslednom desaťročí už mnohí začali používať Flesch-Kincaidov index na hodnotenie informácií pochádzajúcich z centrálnych bánk. Napríklad v roku 2014 ekonómovia z Federálnej rezervnej banky v St. Louis analyzovali vyhlásenia amerického Federálneho výboru pre operácie na voľnom trhu (FOMC) pomocou Flesch-Kincaidovho indexu. Zistili, že s tým, ako sa vyhlásenia FOMC stávali podrobnejšími, stávali sa aj menej čitateľnými. Na konci predsedníctva Alana Greenspana v januári 2006 mali vyhlásenia FOMC v priemere 210 slov a na ich pochopenie bolo potrebné 14 rokov štúdia.
V nasledujúcich rokoch, v súvislosti s globálnou finančnou krízou, sa rozsah a zložitosť textov dramaticky zvýšili: počas predsedníctva Bena Bernankeho do januára 2009 dosiahol priemerný rozsah vyhlásenia 400 slov a za Janet Yellenovej (ktorá predsedala Fedu v rokoch 2014 – 2018) presiahol 800 slov, pričom na pochopenie týchto textov bolo potrebných 16, resp. 18 až 19 rokov štúdia. Inými slovami, vyhláseniam Výboru pre voľný trh amerického Federálneho rezervného systému nerozumejú dobre ani absolventi vysokých škôl. A s každým novým šéfom Fedu sa bariéra pochopenia zvyšuje, pochopenie je čoraz neprístupnejšie.
Valentin Katasonov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc
https://www.armadnymagazin.sk/2023/04/24/fed-je-kandidatom-na-bankrot-co-sa-deje-v-menovom-financnom-sektore-usa-nema-obdobu/
Fed je kandidátom na bankrot. To, čo sa deje v menovom a finančnom sektore USA, nemá obdobu
