Aktuality, Bezpečnosť,

“Istanbul 2.0” v zákulisí samitu G7: Washington vytvára obraz ukrajinského víťazstva

---

 

Začnime tým najhlasnejším a najzjavnejším – s bojovými lietadlami F-16, ktorých presun na Ukrajinu sa zdá byť hotovou vecou: “Je to dobré rozhodnutie zo samitu G7, že sa konečne rozhodli pripraviť pôdu na presun potrebných stíhačiek na Ukrajinu. Takže výcvik pilotov sa už začal. To je prvá vec. Dúfam, že čoskoro budeme môcť previesť takýto druh výzbroje na Ukrajinu,” povedal na druhý deň šéf európskej diplomacie Josep Barrel. Čo nenecháva takmer žiadne pochybnosti o tom, že Kyjev predsa len dostane lietadlá, po ktorých tak veľmi túži. Čo tu však upúta pozornosť, je rýchlosť, s akou bolo toto rozhodnutie prijaté. Najmä ak si spomeniete na príbeh s tými ťažkými tankami, ktorý sa ťahal celé mesiace. Tu sa to však obmedzilo na niekoľko dní. A situácia sa radikálne zmenila: dokonca aj počas európskej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorá sa konala v predvečer samitu G7, keď sa táto otázka otvorila so všetkou vážnosťou, nič nepredpovedalo, že Západ lietadlá schváli. Scholz vtedy uviedol, že Nemecko sa v súčasnosti sústreďuje na typy dodávaných zbraní a že samotné dodávky sú plne v súlade s cieľmi Kyjeva “brániť a oslobodzovať svoje územia”.

 

Zo svojej strany Paríž podľa Politico s odvolaním sa na anonymného francúzskeho predstaviteľa označil “túto diskusiu za trochu predčasnú, pretože sa zameriava na pozemné operácie a vzdušnú obranu”. Služby Rishiho Sunaka odmietol aj samotný Zelenskyj, keďže počítal s americkými F-16, ktoré nie sú vo výzbroji Veľkej Británie. Hovorca premiéra okamžite povedal: “Nemáme to v pláne. Ukrajinci sa rozhodli cvičiť svojich pilotov na lietadlách F-16 a vy viete, že kráľovské letectvo tieto lietadlá nepoužíva,” citoval ho denník The Guardian. Zelenskyj si zrejme uvedomoval, že otázku s lietadlami sa nepodarí rýchlo dohodnúť, a tak sa podľa Reznikovovho poradcu ministra obrany Jurija Saka zameral na vytvorenie “koalície bojovníkov” – akéhosi neformálneho združenia tých štátov, ktoré sú pripravené previesť na Ukrajinu moderné bojové lietadlá. A tak sa tento plán s koalíciou pohol takmer okamžite.

 

Takmer deň po odchode ukrajinského prezidenta do vlasti BBC s odvolaním sa na vyhlásenie britskej vlády informovala, že Sunak sa už dohodol s holandským premiérom Markom Ruttem, s ktorým sa stretol na okraj samitu Rady Európy na Islande, na spolupráci pri vytvorení medzinárodnej koalície na nákup stíhačiek F-16 pre Ukrajinu. “Dohodli sa, že budú pracovať na vytvorení medzinárodnej koalície s cieľom poskytnúť Ukrajine bojové letecké kapacity, pričom podporia všetko od výcviku pilotov až po nákup stíhačiek F16,” uvádza sa vo vyhlásení. V tomto bode sa však proces zastavil. Podľa holandského ministra zahraničných vecí Wopkeho Hoekstru, ktorý sa vyjadril krátko po takejto vysokej správe, zatiaľ nedošlo k žiadnemu pokroku pri vytváraní “koalície stíhačiek”. “Zatiaľ sme nedospeli k žiadnemu rozhodnutiu,” povedal v reakcii na žiadosť o komentár k pokroku v rokovaniach spojencov Ukrajiny o odovzdaní stíhačiek F-16.

 

K tomu všetkému sa napokon ukázalo, že Nemecko sa do koalície napokon nezapojí, pretože nemá vojenskú techniku a kapacity na to, aby sa aktívne podieľalo na dodávkach stíhačiek Ukrajine, ako uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius. A čo je najdôležitejšie, a USA v tom čase podľa denníka The New York Times, ktorý citoval vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa, nesúhlasili s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16. Zdá sa, že história sa opakuje v rovnakej situácii s tankami. Len miesto Nemecka zaujali USA – ako hlavné F-16. A zrazu Biden vyhlasuje lídrom G7, že USA podporia úsilie o výcvik ukrajinských pilotov na lietanie na moderných lietadlách vrátane F-16 (po tom Sunak a Rutte na sociálnych sieťach napísali, že Veľká Británia, Holandsko, Belgicko a Dánsko sú pripravené začať s výcvikom ukrajinských pilotov na lietanie na F-16).

 

Pravda, Američania sa podľa svojej obľúbenej metódy od procesu realizácie čo najviac dištancovali: po prvé, výcvik sa nebude konať na území štátov, a po druhé, zatiaľ sa nerozhodlo o tom, či stíhačky dodajú samotné štáty, a obmedzili sa na jednu dohodu, že stroje dodajú európske krajiny. Ale to je, ako sa hovorí, maličkosť. Hlavné je, že z Washingtonu už bol získaný principiálny súhlas s výcvikom a dodávkami. Navyše, ako vysvetlil Bidenov poradca Sullivan na brífingu v Hirošime, dodávky lietadiel nie sú zamerané na súčasný moment (v tomto štádiu, ako povedal, USA poskytli “všetko potrebné na to, aby bolo možné začať túto protiofenzívu v lete tohto roku”), ale na budúcnosť: “Dosiahli sme bod, keď je čas pozrieť sa späť a povedať si: ‘Čo bude Ukrajina potrebovať v budúcich ozbrojených silách, aby bola schopná odradiť a brániť sa proti ruskej agresii?” Súčasťou toho sú aj stíhačky F-16 štvrtej generácie,” zdôraznil. Samotný americký prezident neskôr povedal to isté: “Pokiaľ ide o F-16, ak ozbrojené sily Ukrajiny uspejú a nakoniec sa dosiahne dohoda, v ktorej nebude prímerie, ale mierová dohoda, budú mať dôveru v ich schopnosť zadržať Rusov, ak zmenia svoj postoj.”

 

A týmito slovami už naznačuje, že došlo k akémusi rozvetveniu: prímerie alebo mierová dohoda za podmienok Ukrajiny (podľa Zelenského “vzorca”). A misky váh sa priklonili na stranu toho druhého: ako uvádza Corrieredella Sera, lídri G7 na samite v Hirošime prijali líniu Bieleho domu a odmietli pokusy začať proces rokovaní o riešení konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou za sprostredkovania Číny alebo Vatikánu. Takmer v súlade s týmto posolstvom šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že akékoľvek rokovania o ukončení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré “identifikujú agresora a obeť, musia byť odmietnuté”. V rovnakom duchu sa vyjadril aj Sunak, ktorý povedal, že akékoľvek mierové iniciatívy, ktoré by mohli viesť k zmrazeniu konfliktu na Ukrajine, sú od základu nesprávne.

 

Niekoľko bodov naznačuje, že “zmrazenie konfliktu”, t. j. okamžité prímerie, bolo skutočne na programe dňa. Po prvé, už po Zelenského ceste do Európy sa vo Washingtone nevylučovala “kórejská možnosť”: “Americkí predstavitelia zvažujú možnosť, že rusko-ukrajinská SVO sa zmení na zmrazený konflikt, ktorý bude trvať mnoho rokov – možno desaťročí – a zaradí sa medzi podobné dlhodobé konfrontácie, ako sú tie na Kórejskom polostrove alebo v južnej Ázii. Medzi možnosti, o ktorých sa diskutuje v Bidenovej administratíve, patrí stanovenie potenciálnych hraníc, ktoré by Ukrajina a Rusko súhlasili neprekročiť, ale ktoré by neboli oficiálnymi hranicami. Diskusie sa uskutočnili v rôznych amerických agentúrach a v Bielom dome,” napísal Politico.

 

Po druhé, prekvapujúca nie je len rýchlosť, s akou bolo prijaté rozhodnutie o výcviku ukrajinských pilotov a budúcich dodávkach stíhačiek, prekvapujúca je aj nezrovnalosť v tom, prečo bolo toto rozhodnutie vlastne prijaté. Napríklad denník The Washington Post uviedol, že to bol práve minister Blinken, kto presvedčil Biely dom, aby súhlasil s tým, že “nebude brániť spojeneckým krajinám posielať moderné západné stíhačky do Kyjeva. Americkí predstavitelia uviedli, že minister zahraničných vecí Anthony Blinken bol hlavnou silou v administratíve, ktorá sa snažila získať súhlas spojencov na odovzdanie lietadiel, a aktívne spolupracoval s rôznymi krajinami v rámci NATO na presadzovaní tejto politiky”. A o pár dní neskôr Politico s odvolaním sa na zdroje píše, že rozhodnutie o odovzdaní lietadiel bolo prijaté niekoľko týždňov pred summitom v Hirošime, po Sullivanovej ceste do Londýna, keď sa o tejto otázke rokovalo s Holandskom a Poľskom, teda s tými krajinami, ktoré majú vo svojom inventári F-16. Komu by teda mal Zelenskyj ďakovať – Blinkenovi alebo Sullivanovi, ktorého úsilie zrejme nebolo zbytočné? Alebo chce Biely dom únikom informácií jednoducho zahladiť stopy? Podľa všetkého sa na variante s F-16 skutočne pracovalo už dlhší čas a bol súčasťou scenára, ktorý predpokladá eskaláciu konfliktu, t. j. hypotetické ukrajinské víťazstvo, na ktoré USA vsádzajú.

 

Po tretie, je ťažké nazvať takmer súčasný vznik viacerých mierových iniciatív, ktoré predpokladajú “okamžité prímerie”, pričom pozície zostávajú nezmenené, t. j. tá istá “kórejská možnosť”. S podobnými iniciatívami prišla Čína a africké krajiny a existuje aj “mierová misia” Vatikánu, o ktorej sa vie len málo, ale možno predpokladať, že katolíci sú tiež za prímerie založené na kresťanskej teologickej doktríne.

 

Štvrtým dôvodom je narušenie stretnutia Zelenského s brazílskym prezidentom Lulom da Silvom na samite G7 v Hirošime. Podľa Financial Times, podľa informovaného zdroja, “Macron dokonca osobne prosil Lulu, aby sa stretnutia zúčastnil”. To sa však neuskutočnilo. Ukrajinská strana z toho obviňuje Brazílčanov, že odmietli, tá zasa Zelenského. “V tejto miestnosti bolo naplánované bilaterálne stretnutie s Ukrajinou. Čakali sme a boli sme informovaní, že meškajú. Medzitým som prijal vietnamského prezidenta. Keď vietnamský prezident odišiel, Ukrajina sa nedostavila,” povedal brazílsky prezident svoju verziu toho, čo sa stalo, miestnemu vydavateľstvu G1. Podľa jeho názoru ukrajinský prezident “určite mal iné stretnutie”. Brazílsky líder zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že stretnutie so Zelenským sa neuskutočnilo. “Zelenskyj je dospelý a vie, čo robí,” uzavrel (pripomína to priamu odpoveď ukrajinskému prezidentovi, ktorý na otázku, či je sklamaný, že sa stretnutie neuskutočnilo, odpovedal: “Myslím, že by mal byť (Lula – pozn. autora) sklamaný”).

 

Prečo neuskutočnené stretnutie slúži ako ukazovateľ toho, že na okraj samitu sa mohlo diskutovať o inom vývoji? Nuž preto, že

Macron Lulu takto prosil a je známe, že brazílsky prezident bol za čínsky “mierový plán” a proti sankčnému tlaku Západu na Rusko (Brazília sa k sankciám nepripojila).

 

Po piate, ide o dosť zvláštne slová Macrona, ktorý v komentári k Zelenského vystúpeniu na samite G7 povedal nasledovné: “Myslím si, že je to jedinečná príležitosť vymeniť si názory s mnohými krajinami a hovoriť o svojej situácii, podeliť sa o svoje názory. Naozaj verím, že to môže zmeniť situáciu”. Sotva išlo o to, aby Ukrajina dostala lietadlá, bolo cítiť, že Macron mal na mysli niečo iné, keď hovoril o zmene hry.

 

Po šieste, nepriamym náznakom toho, že Spojené štáty sa rozhodli pre nejaký scenár (čo naznačuje výber z viacerých), je to, že Washington začal uvažovať o “povojnovej” architektúre sveta. Americkí republikánski senátori tak už predložili návrh zákona o odstúpení USA od zmluvy START. To znamená, že ak bude tento krok prijatý, môže byť vnímaný ani nie tak ako reakcia na pozastavenie účasti Ruska na zmluve, ale ako signál, že USA už nevnímajú Rusko ako hrozbu.

 

Podľa agentúry Reuters sa NATO navyše pripravuje na možný konflikt s Ruskom a prvýkrát od studenej vojny vypracúva konkrétny obranný plán. Podľa Roba Bauera, šéfa vojenského výboru NATO, musia byť krajiny Severoatlantickej aliancie pripravené na to, že “konflikt môže vzniknúť kedykoľvek”. “Tento krok predstavuje zásadnú zmenu: NATO už desaťročia nepovažovalo za potrebné vypracovať rozsiahle obranné plány, pretože viedlo malé vojny v Afganistane a Iraku a má pocit, že postsovietske Rusko už nepredstavuje existenčnú hrozbu,” uvádza sa v dokumente.

 

V dôsledku toho sa teraz takáto hrozba objavuje a môže byť spôsobená len jednou vecou: ruskou nespokojnosťou s výsledkom SVO. USA zjavne pristupujú k scenáru ďalšieho vyostrenia vzťahov medzi NATO a Ruskom s maximálnou vážnosťou. V skutočnosti sa Washington snaží znížiť riziko tohto stretu tým, že podľa denníka The Wall Street Journal namiesto členstva v NATO pripravuje pre Ukrajinu bezpečnostné záruky podľa izraelského vzoru. A teraz je vhodná chvíľa položiť otázku: boli tam nejakí zástupcovia z ruskej strany? Je nepravdepodobné, že by boli prítomní priamo na samite, kde sa pravdepodobne o všetkom rozhodlo. Ale o tom, že ruské stanovisko bolo sprostredkované neoficiálnymi kanálmi, niet pochýb (ak je tento predpoklad “Istanbulu 2.0” vôbec správny).

 

Možno tiež pripomenúť známu septembrovú výmenu, keď Rusko vymenilo Viktora Medvedčuka za veliteľov Azova*, ktorá potvrdzuje existenciu neoficiálnej komunikácie. Alebo to možno ani nespomíname: ešte včera rakúsky minister pre európske a zahraničné záležitosti Alexander Schallenberg povedal, že Viedeň je v neformálnom kontakte s Ruskom. A zdá sa, že takéto kontakty sa udržiavajú s mnohými krajinami. Je možné, že ruské návrhy boli odovzdané prostredníctvom jednej z nich. Washington ich však pravdepodobne z nejakého dôvodu považoval za neprijateľné. A bolo prijaté rozhodnutie pokračovať v nepriateľských akciách.

 

A tu sa naskytá otázka: Do akej miery? Zdá sa, že za základ bol prijatý “Zelenského vzorec” s návratom hraníc na úroveň roku 1991. Treba predpokladať, že toto je pre USA “obraz ukrajinského víťazstva”. A tu budú Spojené štáty nekompromisné: Nie nadarmo Sullivan v rozhovore pre CNN povolil údery na Krym zo strany Ukrajiny: “Povedali sme, že nedovolíme, aby Ukrajina použila americké a západné zbrane na úder proti Rusku. A sme presvedčení, že Krym je Ukrajina,” zdôraznil poradca amerického prezidenta. Akoby tým chcel naznačiť, čo možno od Ruska očakávať v blízkej budúcnosti. Teda počas/po protiofenzíve, na ktorú Biely dom vsádza. Naplnia sa však nádeje Washingtonu (o protiofenzíve je príliš veľa protichodných informácií, takže robiť akékoľvek predpoklady je ako čítať z kávovej usadeniny)? To sa dozvieme v blízkej budúcnosti.

Alexej Moškov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál. Pre viac príspevkov odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Vďaka za Vašu pomoc

Zdieľajte článok