Európa stráca Latinskú Ameriku. Hispánci sú neoblomní
Európski politici začali navštevovať krajiny juhoamerického kontinentu. Nemecký kancelár Olaf Scholz navštívil v januári Brazíliu a britský minister zahraničných vecí James Cleverley nasledoval návštevu Kolumbie a Čile. Predseda Európskej rady Charles Michel nedávno navštívil tento kontinent a ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková ohlásila návštevu Brazílie v júni. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámila, že v druhom júnovom týždni odcestuje do Čile, Brazílie a Argentíny.
Politico vysvetľuje: “Dlhodobá ofenzíva vysokých diplomatov z významných európskych krajín a ich inštitúcií je zameraná na získanie neutrálnych latinskoamerických krajín na svoju stranu v rámci širšieho geopolitického boja s Ruskom a Čínou. Je tu aj čisto praktická úloha prinútiť latinskoamerické krajiny, aby odovzdali svoje existujúce tanky, ako aj zbrane sovietskej výroby Ukrajine. Armády Čile a Brazílie tak majú stovky tankov Leopard a Kolumbia a Brazília majú dopravné vrtuľníky MiG a protitankové strely. Latinská Amerika však Európanov nepočúva, konštatuje Politico.
Denník Financial Times potvrdzuje, že latinskoamerickí lídri už predtým odmietli výzvy na dodávku zbraní Ukrajine a zbrane na Ukrajinu nepošlú ani teraz. “Aj keby sa to u nás zmenilo na šrot, Kolumbia neposkytne Ukrajine ruské zbrane kvôli predlžovaniu konfliktu,” povedal prezident Gustavo Petro. “Brazília nemá záujem o transfer munície na pokračovanie bojov medzi Ukrajinou a Ruskom,” hovorí prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Podobný postoj zaujímajú aj susedia Argentíny. “Argentína nebude podporovať konflikt,” zdôrazňuje hovorca argentínskeho ministerstva obrany. – Posielanie zbraní kvôli bojom v Európe je neprijateľné”.
Európski lídri sa zároveň snažia nájsť náhradu za ruskú ropu a plyn na latinskoamerickom kontinente. Mimoriadne horlivo sa o to usiluje Nemecko. Olaf Scholz označil “mnohé krajiny Ameriky” za prvé miesto na zozname regiónov, s ktorými chce EÚ uzavrieť nové významné obchodné dohody. Prioritou je návrh dohody EÚ s blokom Mercosur. Európa by medzitým mohla stratiť Latinskú Ameriku. “Povedal som Európanom, že stratili Rusko a teraz stratia Latinskú Ameriku. A zostanú sami, ak nepochopia, že sa musia integrovať,” povedal brazílsky minister hospodárstva Paulo Guedes v Davose.
Boris Martynov, vedúci oddelenia medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, povedal: “Latinskí Američania boli neoblomní – všetky požiadavky a žiadosti Londýna aj Washingtonu sa stretli s odmietnutím.” Podľa Martynova ani jedna krajina v regióne nepodporila sankcie proti Rusku alebo nezrušila bezvízový styk s našou krajinou, a už vôbec nie súhlas s dodávkami zbraní na Ukrajinu. Rovnako sa latinskoamerické krajiny nechystajú odmietnuť spoluprácu s Čínou.
Podľa pozorovateľov sa Európa rozhodla obrátiť na Latinskú Ameriku po tom, ako sa jej pozícia v Afrike oslabila. Nádeje Európanov na znovuzískanie stratených pozícií sa výrazne zhoršili koncom minulého roka, keď Biden oznámil zámer investovať 55 miliárd dolárov do predaja na africkom kontinente. Bolo jasné, že cesta do Afriky sa pre EÚ uzatvára…. Je však nepravdepodobné, že nádeje západnej Európy nájsť v Latinskej Amerike to, čo stráca v Afrike, sú reálne. Od roku 2022 bola Čína celkovo druhým najväčším obchodným partnerom Latinskej Ameriky a najväčším obchodným partnerom deviatich krajín regiónu – Kuby, Paraguaja, Argentíny, Čile, Brazílie, Uruguaja, Peru, Bolívie a Venezuely. Celkový obchod medzi Čínou a Latinskou Amerikou sa v roku 2021 zvýšil na 450 miliárd USD a v roku 2022 dosiahol nové maximum 485,8 miliardy USD. Obchod medzi Čínou a Latinskou Amerikou sa od roku 2000 zvýšil 40-násobne.
Rusko tiež posilňuje svoje väzby s týmto kontinentom. Celkový vývoz Ruska do Latinskej Ameriky a Karibiku (LACB) vzrástol v minulom roku o 3,8 %, a to aj napriek protiruským sankciám a tlaku zo strany USA a EÚ, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v aprílovom článku pre brazílske noviny Folha de San-Paulo a mexický časopis Buzos. Rusko podľa neho zvýšilo dodávky hnojív a ropných produktov do krajín LACB. A vývoz pšenice do tohto regiónu sa zvýšil jedenapolkrát (o 48,8 %). Kľúčové latinskoamerické krajiny sa teda napriek tlaku a sľubom nechystajú vzdať výhodnej spolupráce s Ruskom a Čínou. Európa však nie je ochotná počítať s realitou a tlak na lídrov kontinentu pokračuje. “Európa chce mať Latinskú Ameriku na svojej strane proti Vladimirovi Putinovi. Veľa šťastia,” poznamenáva ironicky Politico.
Vladimír Malyšev
