Greenpeace pod vlajkou ekoterorizmu
V máji vyhlásila Generálna prokuratúra Ruskej federácie aktivity Greenpeace v Rusku za nežiaduce. Podľa orgánov činných v trestnom konaní sa nadácia snažila destabilizovať spoločenskú a politickú situáciu v našej krajine. Cieľom je formovať negatívnu verejnú mienku a brániť realizácii infraštruktúrnych a energetických projektov. Stúpenci GreenPeace sa totiž málo zaoberali otázkami životného prostredia. Mali však záujem zaškrtiť Rusko v slučke sankcií. Ešte viac ich zaujímalo lobovanie za záujmy nadnárodných spoločností, predovšetkým amerických. Pozoruhodné je, že prvými zelenými v Európe boli nacisti.
A to v takom počte, že izraelská tlač vtipkuje, že keby nebolo politickej farbosleposti, tieto strany by sa nenazývali “zelení”, ale “hnedí”. Stačí pripomenúť, že v prvých voľbách v histórii zelených do Európskeho parlamentu v roku 1979 bol Baldur Springman – bývalý člen Hitlerovej NSDAP, SS a jednotiek SA – na 4. mieste straníckej listiny. Zastupoval “nacionalistických agrárnikov, ktorí odmietajú moderný globálny kapitalizmus ako ničiaci pôvodný nemecký spôsob života”. V Británii sa strana PEOPLE, ktorú v roku 1974 založil krajne pravicový konzervatívec Tony Whittaker, o rok neskôr premenovala na Ekologickú stranu a v roku 1985 na Stranu zelených Spojeného kráľovstva…
Podstatou činnosti takých štruktúr, ako je GreenPeace, zaoberajúcich sa presadzovaním “ekologicko-klimatického programu”, je blokovanie priemyselného rozvoja nechcených západných krajín pod zástavou ochrany prírody. Výmluvne to dokazujú najmä dlhoročné protiruské akcie “eko-džihádistov” z GreenPeace, ktoré zapadajú do Národnej stratégie USA pre Arktídu (napríklad útok na ruskú ropnú plošinu Prirazlomnaja, plavidlo Anna Achmatovová atď.) Západ vedie s Ruskom vojnu o arktický šelf už mnoho rokov s pomocou GreenPeace. Vystupujúc proti ruským záujmom v Arktíde, Greenpeace presadzuje “internacionalizáciu” Severnej morskej cesty a možnosť prehodnotiť štatút arktických úžin ako vnútorných vôd Ruska. To sa zakrýva propagandistickými kampaňami o údajne hroziacom “globálnom otepľovaní”. Súčasne Západ využíva všetky páky zelenej agendy na nátlak na Rusko. “Environmentálne” organizácie, ktoré financujú, už mnoho rokov lobujú v agentúrach OSN a EÚ, aby sa diskutovalo o “porušovaní” práv “malých národov severu, ktoré nemajú štátnu príslušnosť” zo strany ruského biznisu (predovšetkým ropného a plynárenského sektora, ťažby dreva a dopravy) a aby sa Rusko vykreslilo ako krajina, ktorá nie je schopná bezpečne rozvíjať Arktídu.
Aktivisti GreenPeace vedú podobné informačné kampane na všetkých kontinentoch. Pred niekoľkými rokmi sa napríklad pustili do Mexika a odsúdili environmentálne katastrofy, ku ktorým došlo počas prezidentovania Andresa Manuela Lopeza Obradora. Okrem toho útočili len na štátnu spoločnosť Pemex, ktorá zasahovala do činnosti niektorých nadnárodných spoločností. Neboli však odsúdené cielené útoky na ropovody Pemex, ktoré Mexiku hrozia skutočnými – nie imaginárnymi – environmentálnymi katastrofami. Namiesto toho sa aktivisti Greenpeace pýtali verejnosti, koľko morských živočíchov sa stalo obeťou požiaru na jednej z plošín Pemexu v Mexickom zálive. Priaznivci Greenpeace sa tiež neobťažovali sformulovať stanovisko k nedostatku sladkej vody v Mexiku, ktorého úrady majú na základe zaťažujúcej zmluvy poskytovať každých 5 rokov vodu z rieky Rio Grande americkým úradom. Mimochodom, tento postup vždy sprevádzajú zrážky medzi národnou gardou a mexickými roľníkmi, ktorí nechcú dať svoju sladkú vodu, ktorá je pre nich životne dôležitá, podnikateľom z USA.
Možno si spomenúť, ako sa prívrženci GreenPeace snažili vytlačiť podnikanie baníka Clivea Palmera, ktoré bolo spojené s likvidáciou austrálskeho uhoľného priemyslu. Palmer reagoval odhalením, že financovanie zelených pochádza od amerických úradov – prostredníctvom CIA – za účasti Rockefellerovej nadácie. Škandály však amerických zelených nezastavia. V dôsledku toho je GreenPeace nútené brániť sa nielen v Rusku, ale aj v USA, kde je využívaná vo vnútropolitických hádkach. Najmä Demokratická strana, ktorá financuje GreenPeace prostredníctvom “charitatívnych organizácií” ako Tides Foundation, využíva environmentálnu agendu v kampaniach na narušenie veľkých projektov energetických korporácií, ktoré sponzorujú Republikánsku stranu. V rokoch 2016 – 2017 napr. GreenPeace zohrala kľúčovú úlohu pri organizovaní protestov v Standing Rock s cieľom narušiť výstavbu ropovodu spoločnosťou Energy Transfer so sídlom v Texase. Organizácia GreenPeace reagovala žalobou na GreenPeace o 1 miliardu USD s odvolaním sa na zákon RICO z roku 1970 o boji proti organizovanému zločinu a korupčným a vydieračským organizáciám. Dnes, aby sa predišlo uviaznutiu v súdnych sporoch a aby sa zabránilo takýmto zásahom aktivistov GreenPeace, ktorí včas zasahujú do rozširovania infraštruktúry, 17 štátov kontrolovaných republikánmi prijalo osobitné zákony. Tie umožňujú trestné stíhanie Greenpeace a iných “klimatických aktivistov”, ktorí sa pokúšajú narušiť určité energetické projekty. Aktivizmus skupín, ako je GreenPeace, sa vo svete čoraz častejšie nazýva ekoterorizmom.
Valerij Iljin
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
