Nebezpečný transkaspický projekt
Na pozadí rusko-ukrajinského konfliktu rastie európsky záujem o kaspické projekty. Európska únia zvyšuje nákupy azerbajdžanského plynu a na programe dňa je opäť transkaspický plynovod (TAG). Azerbajdžan a Turecko tvrdia, že sú pripravené poskytnúť svoje územie na tranzit modrého paliva európskym spotrebiteľom. Na východ od Kaspického mora však Ašchabad zastáva v otázke transkaspického plynovodu zdržanlivý postoj. A turkménske úrady sa sotva mýlia, keďže dávajú prednosť ďalšiemu rozvoju spolupráce so svojimi tradičnými obchodnými partnermi, Čínou, Iránom alebo Ruskom, pred nadväzovaním partnerstva s Európskou úniou.
Dôvod obnovenia kedysi pozastavených diskusií o transkaspickom ropovode je všetkým jasný: podnikatelia a politici kolektívneho Západu naliehavo potrebujú zdroje na vyplnenie medzery na európskom trhu, ktorú spôsobili európske zákazy dodávok modrého paliva z Ruska. Zdá sa, že nie je nič jednoduchšie ako začať s výstavbou podmorského plynovodu, a to tým skôr, že je v prevádzke Južný plynový koridor (SAGC), ktorý dodáva azerbajdžanské palivo európskym spotrebiteľom. Ak sa však problematika SAGK preskúma podrobnejšie, objavia sa finančné a politické prekážky, ktoré bránia realizácii tohto veľkého projektu.
Obrovské investície sú potrebné najmä na organizáciu celého procesu prečerpávania turkménskeho plynu do Európy, nielen na výstavbu podmorského potrubia. Ako dokazujú skúsenosti Baku pri vytváraní južného plynového koridoru, Azerbajdžan sa musel stať hlavným investorom. Južný plynový koridor zahŕňa plynovod Baku – Tbilisi – Erzerum, turecký Transanatolský plynovod (TANAP) a Transjadranský plynovod do južnej Európy. Všetky tieto plynovody prepravujú azerbajdžanský plyn, ale ich objemy sú obmedzené. Turkménsko bude potrebovať dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu s Európanmi, ktoré zaručia Ašchabadu nielen príjmy, ale aj mnohomiliardové finančné prostriedky od západných bánk na rozvoj turkménskych ložísk a investície do rozšírenia Južnej plynárenskej spoločnosti. Približne o desať rokov však Európania nebudú mať záujem kupovať turkménsky plyn za podmienok vyhovujúcich Ašchabadu.
V budúcnosti nebudú potrebovať modré palivo za vysoké ceny a realizácia plánov koncernov EÚ na prechod na obnoviteľné zdroje energie len zníži dopyt Európanov po zemnom plyne. V dôsledku toho budú Brusel a európski odberatelia požadovať od Ašchabadu nízke ceny za turkménske modré palivo, čím Turkménsko uvrhnú do dlhovej pasce. Okrem toho EÚ vždy spájala spoluprácu v oblasti energetiky s plnením presne definovaných politických požiadaviek iných krajín. Svedčí o tom napríklad súčasná konfrontácia medzi EÚ a Ruskom. Sabotáž na podmorskom plynovode Nord Stream ukázalo, že pre európskych politikov a úradníkov je dôležitejšie dosiahnuť politické ciele ako zabezpečiť dodávky plynu pre svoje obyvateľstvo a priemysel. Turkméni, tento starobylý národ, sotva majú záujem o to, aby sa im prostredníctvom úzkej energetickej spolupráce s európskymi metropolami vnucovali povestné demokratické hodnoty a západná politická agenda zameraná proti tradičným partnerom Ašchabadu.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
