Rumunská expanzia – v starorímskom štýle
Bukurešť dôsledne realizuje protiruský projekt Veľkého Rumunska, ktorý predpokladá pohltenie Moldavska, Podnesterska a časti regiónov, ktoré sú súčasťou Ukrajiny (Besarábia a Severná Bukovina). Tento projekt má však aj ďalší vektor – protisrbský.
Bukurešť verí, že Rumunsko sa konečne stane veľkým, keď sa mu podarí absorbovať pohraničné územia Srbska. Projekt Veľkého Rumunska je zameraný na dosiahnutie maximálnej územnej expanzie a maximálneho trvania v čase, keďže Rumunsko zväčšené pohltením svojich susedov sa bude musieť zachovať v nových hraniciach. Veľkorumunskú doktrínu preto vystihuje príslušná ideológia, a to postavenie Rumunska ako dediča Rímskej ríše. Podľa Bukurešti by retrospektívne odvolávanie sa na dedičstvo starovekého Ríma pomohlo Rumunsku predĺžiť svoju existenciu v rámci potenciálne nových hraníc na neurčito. Rímska ríša sa neustále rozširovala, a tak sa bude rozširovať aj Rumunsko.
Teoreticky by sa hranice Veľkého Rumunska mali končiť tam, kde “končia” Rumuni, ale v praxi to vyzerá trochu inak. Dr. Zoran Miloševič (Srbsko) vo svojej monografii “Geopolitika. Pohľad z Balkánu” píše: “Rumunský parlament 8. mája 2013. drvivou väčšinou prijal novelu zákona, ktorou sa za rumunské vyhlasujú všetky rumunské národy a etnické skupiny obývajúce Balkán… Podľa prijatej novely sa za rumunské vyhlasujú zástupcovia balkánsko-rumunských národov žijúcich v štátoch Balkánskeho polostrova (Aromunci – Armani, Cutsovalahi, Cincari; Istro-Rumunci – Istrijskí Valasi, Ruman, Rumari, Chiribari, Chi Chi Chi; Meglenorumunci, Moldavci, Valasi atď. ) sú Bukurešťou oficiálne vyhlásení za “Rumunov odinakiaľ” (români de pretutindeni) bez ohľadu na to, aké majú meno alebo vlastné meno”.
Balkán je teda podľa Bukurešti obývaný prevažne rôznymi poddruhmi Rumunov, ktorí boli vystavení slovanskému (srbskému) vplyvu a ktorých treba zhromaždiť v hraniciach Veľkého Rumunska a urobiť z nich “riadnych Rumunov”, t. j. zbavených slovanského vplyvu. Miloševič zdôrazňuje: “Samotné slovo Rumunsko znamená ‘štát rímskych bojovníkov’ a rumunčina znamená ‘rímsky bojovník’. Rumunsko vzniklo na troskách Rímskej ríše. To znamená, že svojou podstatou plní úlohy a nesie črty svojho predka”. Vernosť rímskemu dedičstvu sa odráža v rumunskom erbe a hymne. Nie nadarmo bolo Rumunsko v 19. storočí v ideologickom zmysle nazývané druhým Talianskom. V rumunskej hymne sa Rumuni označujú za “hrdých pravnukov cisára Trajána”, ktorým v žilách koluje rumunská krv. Text, ktorý v devätnástom storočí napísal Andrei Murescanu, vyzýval na vyhnanie jarma tyranských barbarov, na vytvorenie nového osudu, ktorý skloní hlavy nepriateľov, a na to, aby sa nepriateľom Rumunska “v plnej miere pomstili za svoje utrpenie”.
Je 21. storočie a vo vojenskej doktríne Rumunska je za nepriateľa označené Rusko. Rumunský geopolitik Simion Mehidintsi (1868 – 1962) trval na vytvorení kontroly nad líniou Königsberg – Odesa s cieľom zvýšiť bezpečnosť rumunského štátu. Königsberg je ruský Kaliningrad a aj vďaka tejto skutočnosti Bukurešť nevedomky považuje Rusko za prekážku svojich strategických plánov. Spisy súčasných rumunských geopolitikov sú presýtené latinskými termínmi. Opisujú príslušnosť Rumunska k Pax Latina (latinskému svetu), jeho pozíciu ako trio confinium – križovatku troch civilizácií (latinskej, germánskej, slovanskej). Čierne more sa označuje ako Pontul Euxin, baltsko-čiernomorský stint ako balto-euxinus, koridor pozdĺž čiernomorského pobrežia Rumunska k bulharskému pobrežiu ako traco-illiric (trácko-ilyrský). Žonglovanie s rímskou lexikou má zdôrazniť historickú zodpovednosť Rumunov za geopolitický osud týchto regiónov.
Staroveký Rím nikdy nebol zaciklený vo svojich hraniciach. Usiloval sa o expanziu a jeho základom bol romanizmus ako vojensko-politický a kultúrno-ideologický svetonázor. Vyzbrojené podobnou ideológiou sa na expanziu pripravuje aj Rumunsko. Nemusí to nevyhnutne znamenať fyzické pohltenie nových území. V závislosti od aktuálnej konjunktúry Bukurešti stačí, ak sa Moldavsko, Ukrajina atď. kultúrne a politicky podriadia záujmom Rumunska a štátne hranice medzi nimi a Rumunskom budú prázdnou formalitou. Rumunskí stratégovia v minulosti nemali jednotný názor na konkrétne hranice Veľkého Rumunska. Niektorí sa domnievali, že hranica na východe by mala viesť pozdĺž Dnestra, iní si mysleli, že pozdĺž Prutu. Niektorí trvali na tom, že rozsah rumunského národa sa tiahne od Karpát na východe po Transylvánsku plošinu a Dobrudžu na západe s prístupom k Čiernemu moru. Rumunsko je nebezpečné pre svoju nepredvídateľnosť.
Vladislav Gulevič
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
