Peter Veľký a prozápadný front
“Môj postoj k Petrovi Veľkému sa líši od “mainstreamovej” formulácie “okno do Európy”. Mám iný názor, ktorý odráža našu súčasnú realitu. Po prvé, Moskva mala ešte pred Petrom celkom európske mravy. Po druhé, v Moskve vždy existoval prozápadný front. Počas veľkých nepokojov bola takmer celá moskovská elita na strane Poliakov a Peter si to uvedomoval. Symbolom tohto frontu, hoci neskoršieho vo vzťahu k Petrovej ére, je Paškov dom, ktorý dobre opísal Michail Bulgakov v Majstrovi a Margaréte. Takže Paškov dom oproti Borovickej bráne Kremľa je večným symbolom prozápadného frontu. Krásne o ňom hovorí Rustam Rachmatullin vo svojej knihe Dve Moskvy, alebo metafyzika hlavného mesta. Budova je otočená do Starovagankovského uličky a, pardon, “dozadu” smerom ku Kremľu – demonštratívne. Hlavný vchod je na druhej strane Kremľa, v uličke. Ale zadná časť – nech je krásna, ale predsa len “zadná strana” – je otočená ku Kremľu. Videli sme ťa v hrobe”. Nie je to len tak, treba to pochopiť. Peter I. si bol dobre vedomý prítomnosti týchto frontov a toho, čoho sú schopné. A čo urobí ako prvé? V tom čase “najzápadnejší Západ” – Francúzsko a Anglicko – ešte neboli vo “veľkej hre” proti Rusku. Peter teda chápe, že krajina potrebuje modernizáciu, a tak sa vydáva na tento “najzápadnejší Západ”, verbuje tam odborníkov a obklopuje sa nimi. A samotnou prítomnosťou “západného Západu” tomuto frontu zatvára ústa. A tento Západ sa stáva najpatriotickejším – jeho potomkovia a oni sami sa stávajú jednými z najoddanejších Rusku. Náš “západný Západ” – samotný “prapôvodný” Západ – sa ukázal byť oveľa vlasteneckejší než tento front, ktorý je vždy epigónsky a vždy predstavuje totalitnú sektu “Svedkov Európy”. A Peter im jednoducho natrel nos! Všetko ostatné tomuto frontu ukázal tým, že na západ od Moskvy položil symbol ruskej Európy – mesto Petrohrad.” – Karine Alexandrovna Gevorgyan