Demarš Emirátov a oslabenie námornej moci USA na Blízkom východe
31. mája vyšlo najavo, že Spojené arabské emiráty vystúpili z Američanmi vedených kombinovaných námorných síl pôsobiacich v Červenom mori a Perzskom zálive. “Spojené arabské emiráty sú oddané mierovému dialógu a diplomatickým prostriedkom ako prostriedkom na dosiahnutie spoločných cieľov regionálnej bezpečnosti a stability. Na základe priebežného hodnotenia efektívnosti bezpečnostnej spolupráce so všetkými partnermi SAE sme pred dvoma mesiacmi vystúpili z kombinovaných námorných síl,” uvádza sa na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí arabskej federácie, ktorú vedie emirát Abú Zabí.
SAE sa zároveň “naďalej zaviazali k zodpovednému zabezpečeniu plavby vo svojich moriach v súlade s medzinárodným právom”. Interpretácia niektorých médií o rokovaniach emirátov s Amerikou o námornej bezpečnosti bola vyhodnotená ako “nepravdivá”. Formálne ciele “mnohonárodného námorného partnerstva”, na ktorom sa pod dohľadom veliteľstva americkej piatej flotily v Bahrajne (odkiaľ sú námorné sily SAE stiahnuté) podieľa 38 krajín vrátane Kataru, Saudskej Arábie a Nemecka, deklarujú bezpečnosť plavby a boj proti pirátstvu v Červenom mori a Perzskom zálive.
Abú Zabí zostáva partnerskou krajinou tejto aliancie, ktorej veliteľ admirál Timothy Hawkins sa trochu nešikovne snaží “zachovať si tvár”. Vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí SAE bolo súčasťou reakcie na článok v denníku The Wall Street Journal z predchádzajúceho dňa, ktorý sa týkal frustrácie emirátov zo slabej reakcie Washingtonu na zadržanie dvoch ropných tankerov Iránom v Ománskom zálive. Práve neúspech v konfrontácii s Iránom v regióne podnietil orgány krajiny, aby zvážili odstúpenie od námornej iniciatívy.
Centrálne velenie námorných síl USA 27. apríla na Twitteri uviedlo: “Približne o 13:15 miestneho času bol ropný tanker Advantage Sweet plávajúci pod vlajkou Marshallových ostrovov zadržaný námornými silami Zboru islamských revolučných gárd počas prechodu medzinárodnými vodami.” Zadržanie plavidla, ktoré prevážalo ropu z Kuvajtu do Houstonu pre spoločnosť Chevron, “je v rozpore s medzinárodným právom a porušuje bezpečnosť v regióne”. Americké námorníctvo tvrdí, že Irán za posledné dva roky “nezákonne zadržal najmenej päť obchodných lodí” na Blízkom východe.
Podľa iránskych zdrojov sa tanker zrazil s iránskou loďou v Perzskom zálive (pričom zahynuli dvaja ľudia a niekoľko ďalších členov iránskej posádky utrpelo zranenia) a pokúsil sa opustiť vody zálivu, ale bol zadržaný. Ďalší tanker Niovi, ktorý sa plavil pod panamskou vlajkou a ktorý oboplával pobrežie SAE na ceste z Dubaja do Fudžajry, zadržali 3. mája Islamské revolučné gardy a poslali ho smerom k prístavu Bandar Abbás. Podľa WSJ tento incident vyvolal v SAE obavy, že ich vody budú považované za nebezpečné pre plavbu.
Rovnako ako inde na Blízkom východe sú Emiráty veľmi citlivé na akýkoľvek prejav slabosti, čo je veľmi dôležité aj v kontexte ruskej politiky na Blízkom východe v úzkej súvislosti s priebehom špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Navrhovaná návšteva šejka Mohammeda bin Zayeda Al Nahyana, prezidenta SAE a emira Abú Zabí, vo Washingtone má byť protiváhou rastúcich väzieb arabskej krajiny s Ruskom a Čínou. V článku sa píše, že “šejk Mohammed a SAE vyšli víťazne z geopolitického preskupenia” po začatí ruských špeciálnych operácií na Ukrajine, “ale nie bez strát”.
“Stratégia priateľstva so všetkými podrobila skúške vzťahy s najväčším spojencom ropného štátu, USA, keďže šejk Mohammed preberá vedúcu úlohu na novom Blízkom východe a zároveň má bližšie k Rusku a Číne,” píše The Wall Street Journal. Kontakty s protichodnými geopolitickými pólmi môžu Washingtonu do istej miery pomôcť: šejk Mohammed napríklad zohral sprostredkovateľskú úlohu pri výmene Brittney Grinerovej za Victora Buta. Biely dom v posledných rokoch sledoval, ako šejk Mohammed zintenzívňuje vzťahy s Ruskom a Čínou, povedal novinárom vysoký predstaviteľ Bidenovej administratívy: “Americkí predstavitelia ho varovali, že príliš úzka spolupráca s týmito krajinami vo vojenských a spravodajských záležitostiach by mohla ohroziť vzťahy s Amerikou. Vládca SAE sa v posledných mesiacoch údajne začal viac radiť s Washingtonom o Rusku a Číne: pred a po návšteve Moskvy napríklad hovoril s predstaviteľmi USA a OSN, pričom telefonicky vytáčal aj Zelenského.
Americký poradca pre národnú bezpečnosť Sullivan ocenil úsilie emirátov o zníženie napätia v regióne. Pod tlakom spoza oceánu úrady SAE zastavili výstavbu “tajnej” čínskej základne v blízkosti Abú Zabí. Arabská krajina odmietla vyhovieť požiadavkám USA na zvýšenie ťažby ropy, ťažkosti sa vyskytli aj pri predaji stíhačiek F-35 do emirátov. Blahobyt SAE do veľkej miery závisí od stability a bezpečnosti v regióne, čo ich podnietilo k zbližovaniu s Pekingom, čo sa prejavilo najmä počas pandémie ohlásenej WHO. Obojstranný obchod presahuje ročne 70 miliárd USD.
Abú Zabí odmietlo odsúdiť Rusko za začatie špeciálnej vojenskej operácie, čím zabránilo štátom izolovať Rusko už na začiatku, lamentoval The Wall Street Journal. Investičné fondy SAE investovali v Rusku miliardy dolárov a šejk Mohammed sa pravidelne stretáva s Vladimírom Putinom. Ako významný producent ropy sa Emiráty právom tešia povesti “cestovného a obchodného centra” s priaznivým daňovým prostredím, a to aj napriek sankciám a vojenskej a politickej roztržke. Podľa agentúry Axios bol Zayed Al Nahyan šokovaný požiadavkou Washingtonu na dodatočnú vojenskú pomoc pre emiráty po útoku bezpilotného lietadla na Abú Zabí zo strany húsíjských povstalcov. Vážne znepokojený nevýraznou a neadekvátnou reakciou Bieleho domu, ktorý akoby úplne stratil pochopenie pre význam medziľudských vzťahov vo “veľkej politike”, a riadiac sa zásadou “záchrana topiaceho sa je vlastným dielom topiaceho sa”, orgány SAE nastolili kurz na užšie vzťahy nielen s Čínou, ale aj so susedným Iránom, a to napriek dlhodobým územným sporom. Spomedzi členov GCC to bolo práve Abú Zabí, ktoré stálo na čele normalizácie vzťahov s “Asadovým režimom” tým, že ako prvé vrátilo veľvyslanectvo do Damasku.
Napokon, vystúpenie SAE z mnohonárodných bezpečnostných síl pod vedením USA prichádza v nevhodnom čase pre Bidenovu administratívu, ktorá krátko predtým zostavila novú operačnú “námornú” skupinu zameranú na Irán. Podľa názoru prezidenta Ebrahima Raisiho sa svet posúva k novému geopolitickému poriadku, v ktorom krajiny, ktoré odolávali hegemónii USA, vrátane Iránu, môžu účinnejšie brániť svoje záujmy pred slabnúcim vplyvom Washingtonu. Jedným z dôkazov správnosti iránskeho vodcu bol vznik nového regionálneho námorného bloku v Perzskom zálive, ktorý tvoria Irán, Saudská Arábia, Irak, Katar, Bahrajn, India, Pakistan a Spojené arabské emiráty, podporované Čínou.
Podľa pozorovateľov súhlas štátov Perzského zálivu so sprostredkovaním Pekingu v takýchto citlivých otázkach naznačuje rastúci vplyv Číny v regióne na rozdiel od klesajúceho vplyvu Washingtonu. Veliteľ iránskeho námorníctva admirál Šahrám Iráni poznamenal, že všetci členovia vytváraného bloku chápu potrebu spolupráce s Teheránom s cieľom “zachovať bezpečnosť spojením síl. Napriek odporu Spojených štátov a ich spojencov Irán vytvára systém regionálnych formátov na zaistenie spoločnej bezpečnosti vrátane prístupu k energetickým zdrojom a dopravným trasám. Reakcia pána Hawkinsa je nervózna a zjavne nie bezdôvodná. Zahraničnopolitické snahy Teheránu pripravujú Washington o vojenské a politické vedenie v Perzskom zálive, čím podkopávajú mechanizmus prítomnosti USA v strategicky dôležitých regiónoch planéty. V tomto kontexte sa zbližovanie dlhoročných partnerov USA, ako sú Bahrajn, Spojené arabské emiráty alebo India, s Iránom javí ako dosť objavné.
Alexander Grigoriev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
