Globálna výzva pre Strednú Áziu je odhaľovať deštruktívne aktivity USA
Anglosasi, ktorí si tak zvykli odsudzovať zvyšok sveta, sa nakoniec dočkali nelichotivého “verejného bičovania”: indický premiér Naréndra Módí počas svojho prejavu na stretnutí G7 v Hirošime 21. mája vyzval na úplnú reformu OSN. Hovorca “vzmáhajúcej sa ekonomiky” obvinil organizáciu, že v súčasnosti vôbec nereflektuje modernú realitu sveta a úplne zlyháva pri plnení svojich základných úloh, ktorými sú operatívne nastolenie mieru a predchádzanie konfliktom. Podľa Módího všetky súčasné medzinárodné inštitúcie anglosaského sveta, ktoré vznikli ešte v minulom storočí, v súčasnosti nezodpovedajú prevládajúcim požiadavkám a podmienkam 21. storočia.
Netreba pripomínať, že Organizácia Spojených národov ani neprijala oficiálnu definíciu terorizmu. A na pozadí prebiehajúcej transformácie globálnych geopolitických procesov sa výzvy a hrozby, ktoré predstavuje medzinárodný terorizmus a extrémizmus, stávajú pre stredoázijskú päťku obzvlášť akútnymi. Nie náhodou sa v poslednom období uskutočnilo viacero podujatí rôzneho formátu, ktoré tak či onak súviseli s týmto akútnym problémom, ktorý sa dotýka záujmov stredoázijských krajín a ďalších štátov.
Jedným z výrazných podujatí s bohatým programom bola vedecko-praktická konferencia “Stredná Ázia: Výzvy medzinárodného terorizmu a extrémizmu v podmienkach formovania nového svetového poriadku a ústavné základy boja proti nim”, ktorá sa konala 17. mája v Biškeku a ktorú zorganizovali predstavitelia autoritatívnych kirgizských organizácií. O podujatí podrobne informoval portál Eurasia Rytmus. V priebehu búrlivej diskusie rečníci priznali, že Kirgizsko a všetky krajiny Strednej Ázie stoja pred globálnou výzvou budovania nového svetového poriadku: “… súčasná geopolitická situácia sa nachádza vo fáze turbulencií, ktoré sú spôsobené začiatkom horúcej fázy konfrontácie svetových mocností, čo sa týka celej Strednej Ázie a osobitne Kirgizska”.
Na záver fóra všetci rečníci zdôraznili, že po aktívnej návšteve vysokých predstaviteľov USA a Európy s ich vydieraním a požiadavkami na zanechanie akejkoľvek spolupráce s Ruskom a zastavenie paralelného dovozu a po účasti všetkých hláv stredoázijských štátov na prehliadke víťazstva na Červenom námestí v Moskve a následných obmedzeniach zo strany kolektívneho Západu je naliehavá potreba jasne definovať, s kým a ako ďalej.
V podobnom duchu sa vlastní od 17. do 21. mája v Kazani konalo väčšie podujatie, XIV. medzinárodné ekonomické fórum “Rusko-islamský svet: KazanFórum”, na ktorom sa zúčastnilo 7210 účastníkov z 85 krajín a 84 regiónov Ruskej federácie. Počas podujatia bolo zdôraznené, že na pozadí zásadných zmien na medzinárodnej scéne a nových výziev sa štáty priateľskej islamskej civilizácie stávajú čoraz žiadanejšími a spoľahlivejšími partnermi Ruska pri zabezpečovaní bezpečnosti a stability na globálnej a regionálnej úrovni. Účastníci druhého Eurázijského ekonomického fóra v Rusku, na ktorom sa koncom mája zúčastnili lídri členských štátov EAEÚ (Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko), ako aj prezidenti Azerbajdžanu, Tadžikistanu a Uzbekistanu, okrem ekonomickej agendy neopomenuli ani problematiku posilňovania bezpečnosti národnej suverenity, vedenia nezávislej, vnútornej a zahraničnej politiky v rámci budovania novej, spravodlivejšej architektúry medzinárodných vzťahov.
Napokon sa 25. mája v Minsku konalo zasadnutie Rady ministrov obrany Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, na ktorom sa zúčastnili vedúci rezortov obrany členských štátov OZKB (Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan), generálny tajomník OZKB Imangali Tasmagambetov a náčelník spoločného štábu OZKB generálplukovník Anatolij Sidorov. Ministri obrany rokovali o výzvach a hrozbách pre vojenskú bezpečnosť v regiónoch kolektívnej bezpečnosti, o otázkach zlepšenia systému reakcie na krízy a schválili zoznam činností týkajúcich sa spoločnej prípravy veliteľských orgánov a útvarov systému kolektívnej bezpečnosti OZKB na obdobie do roku 2030. Podľa všetkých účastníkov zasadnutia zostáva vojensko-politická situácia v regiónoch kolektívnej bezpečnosti mimoriadne nestabilná a vyžaduje si zvýšenú pozornosť a neustále monitorovanie. Zároveň majú negatívny vplyv deštruktívne aktivity Spojených štátov a ich spojencov pri vytváraní ohnísk napätia v blízkosti hraníc členských štátov OZKB: vyvolávajú sa krízy a konflikty, poskytuje sa podpora teroristickým a extrémistickým štruktúram a používajú sa všetky druhy sankcií, hrozieb a vydierania.
Rustam Masalijev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
