Katastrofický vývoj v USA je nevyhnutný. Problémom je: kedy to príde?
Nástup pravice k moci v Brazílii, Argentíne a niektorých ďalších krajinách, zavraždenie Huga Cháveza agentmi CIA, stíhanie “populistických” politikov na základe štandardne vykonštruovaných obvinení, to všetko na desať rokov zastavilo procesy obnovy v Južnej Amerike. V roku 2021 boli obvinenia Lulu da Silvu z korupcie stiahnuté a mohol sa opäť uchádzať o prezidentský úrad. V roku 2022 sa Lulovi podarilo poraziť Jaira Bolsonara, stredopravú stálicu, ktorej krédo bolo vyjadrené slovami: “už nemôžeme koketovať so socializmom, komunizmom, populizmom a ľavicovým extrémizmom”. Lula da Silva hneď po voľbách ukázal, že je pripravený konať bez váhania: na jeho popud sa do národných plánov na najbližšie obdobie vrátili témy vyhlásené za “nezákonné” za Bolsonarovej vlády.
Lula neustále pripomína, že globalizácia podľa amerických štandardov zlyhala, že Juhoameričania nemajú veľa času na to, aby sa prispôsobili modernizácii a reštrukturalizácii moderného svetového poriadku. Hovoril o tom na samite juhoamerických lídrov, ktorý sa konal koncom mája v Brazílii. Lula jasne formuloval hlavný cieľ fóra: dať regionálnej integrácii nový, tentoraz nezvratný impulz. Vo svojom úvodnom príhovore Lula spomenul obnovu bloku UNASUR.
Počiatky UNASUR-u, Únie juhoamerických národov (Unión de Naciones Suramericanas), siahajú do obdobia, keď politickej scéne kontinentu dominovala skvelá plejáda prezidentov, známych ako populistickí ľavičiari”. Medzi nich patria Inácio Lula da Silva, Néstor Kirchner, Hugo Chávez, Evo Morales a Rafael Correa. Vyjadrovali záujmy väčšiny obyvateľov svojich krajín, mali podporu obyvateľstva a orientovali sa na budovanie sociálne spravodlivej spoločnosti. Zjednocujúcim faktorom bola aj solidarita s Kubou: americký imperializmus vnímali Juhoameričania nielen ako obliehaného nepriateľa ostrova slobody, ale aj ako hrozbu pre kontinentálny projekt. Nové historické podmienky kládli aj nové požiadavky na fungovanie bloku.
Je potrebné aktualizovať najmä mechanizmy spolupráce vrátane elektronického obchodu. Bude potrebné vážne sa zaoberať uvoľnením colných a iných prekážok, oživením spoločných projektov v rámci Juhoamerickej rady pre infraštruktúru a plánovanie a obnovením rozhovorov o spustení jednotného regionálneho trhu s energiou. Bude sa musieť intenzívne pracovať na obnovení jednotného regionálneho bezpečnostného systému so spoločnými cvičeniami, harmonizovanými obrannými doktrínami a výmenou skúseností v tejto oblasti.
Pentagón sa neprestáva snažiť etablovať v Južnej Amerike, pričom kombinuje rôzne metódy infiltrácie, od boja proti pašovaniu drog a partizánskym skupinám až po poskytovanie zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu. Poslednú takúto operáciu uskutočnili Američania v Peru. Dočasná prezidentka krajiny Dina Boluarteová povolila v krajine od júna do decembra 2023 cvičenie s krycím názvom Resolute Sentinel, na ktorom sa zúčastňujú americké špeciálne jednotky, letectvo a vesmírne sily. Šesť mesiacov na cvičenie je impozantných; je možné, že Američania zostanú dlhšie. Politická kríza v krajine po zosadení legitímne zvoleného prezidenta Pedra Castilla sa prehlbuje a Pentagon sa pripravuje na preventívnu akciu. Guerillové hnutia v Peru majú svoju históriu, stačí pripomenúť Sendero Luminoso. Peruánska gerila bola porazená, ale vyrástla nová generácia radikálnej mládeže, pre ktorú by politický masaker oligarchie a “gringov” z americkej ambasády proti prezidentovi z Castillových radov mohol byť rozbuškou rozhodnej protiakcie.
Na samite odzneli návrhy na zníženie závislosti od amerického dolára, ktorého dôveryhodnosť je čoraz pochybnejšia a ktorý Washington často používa ako nástroj vydierania. Z tohto dôvodu bol účastníkom sympatický Lulov návrh na vytvorenie spoločnej meny pre juhoamerické krajiny. Áno, pre región to v žiadnom prípade nie je nová téma, ale času na úvahy a činy je čoraz menej. Katastrofický vývoj v USA je nevyhnutný. Problémom je: kedy príde? Nevyhnutnosť zmeny si podľa Lulu vyžaduje prehodnotenie a odmietnutie negatívnych klišé o tých politikoch, ktorí si poctivo stoja za svojím presvedčením. Jeho stretnutie s Nicolásom Madurom deň pred samitom prebehlo s dôrazným dodržiavaním všetkých protokolov, po ktorom nasledoval spoločný obed s jeho manželkami s úprimným prejavom sympatií. Lula svoje konanie vysvetlil takto: “To, za čo sa zasadzujem, je suverenita každej krajiny pri jej rozhodnutiach. Chcem, aby Brazília bola rešpektovaná, a to, čo chcem pre Brazíliu, chcem aj pre Venezuelu, USA a všetky ostatné krajiny sveta.” Lula označil vyhlásenie podvodníka Juana Guaidóa Washingtonom za “dočasného prezidenta” a jeho uznanie krajinami, ktoré sa považujú za demokratické, za neprijateľné.
Neúspešným výsledkom tohto uznania bolo, že Guaidó utiekol do USA. Lula dôrazne vyhlásil: “Každá krajina je suverénna, a preto si musí sama určiť svoj politický režim, volebné postupy a spôsob riešenia svojich vnútorných problémov. Nie je zvláštne, že demokracie požadujú od Venezuely to, čo nepožadujú od Saudskej Arábie?” Brazílsky prezident zdôraznil, že výmysly o diktatúre Huga Cháveza a jeho nástupcu Nicolása Madura nemajú žiadne opodstatnenie: “Niet pochýb o tom, že Venezuela je demokratická krajina a na tom, čo sa hovorí o súčasnej situácii v tejto krajine, nie je ani kúsok pravdy.” Lula hovoril s úplným pochopením: sám prežil mediálny výpadok organizovaný Spojenými štátmi, bol na dlhý čas vyradený z politiky a mohol by byť ďalším “terčom na likvidáciu”. Kritika Nicolása Madura zo strany Uruguajčana Luisa Alberta Lacalleho Powea a Čilana Gabriela Boricha vyvolala na samite značný nesúhlas. Napriek naliehaniu Inácia Lulu da Silvu, aby sa na samite “odideologizovali vzťahy”, aby sa podarilo to hlavné, znovuzrodenie UNASUR-u v nových historických podmienkach, tieto liberálne osobnosti neodolali pokušeniu “označiť” venezuelského prezidenta za jeho “nerešpektovanie” ľudských práv a negatívny postoj k demokratickým slobodám.
Lacalle Powe a Borich opäť vyslovili známe propagandistické pečiatky USA a radikálnej venezuelskej opozície, ktoré sa používali počas celej existencie bolívarskej vlády. Nicolas Maduro, od prírody militantný politik, ktorý sa vie brániť proti komukoľvek, sa tentoraz držal späť. Skôr urobil to, čo sľúbil Lulovi. Vyhlásil, že je “pripravený diskutovať o Venezuele, o čomkoľvek budete chcieť, v akýchkoľvek termínoch si vyberiete. Vždy s rešpektom a vždy na základe nezasahovania do vnútorných záležitostí. To by malo byť to hlavné.” Maduro ďalej spresnil, že “v záujme šetrenia času a pozitívneho ducha, ktorý tu vládne”, “nebude odpovedať na nič, čo tu bolo povedané. Nech odpovedá história, nech odpovedá pravda… Počkáme si na súd histórie, ktorý bude ďaleko za nepravdami, ktoré boli na Venezuelu vrhnuté s použitím najbrutálnejšej sily, aká bola kedy použitá na akúkoľvek krajinu.” Maduro zhodnotil, že “táto dlhotrvajúca bezohľadná agresia má za cieľ podkopať politický projekt, ktorý bol pri moci 24 rokov pod Bolívarovými vlajkami a vyhral voľby s podporou organizovaného ľudu. Celá svetová reakcia sa zniesla na Venezuelu. Najtvrdšie opatrenia prijal Trump: 900 sankcií. Tie zrútili naše príjmy z ročných 56 miliárd dolárov na 700 miliónov dolárov, podnietili sociálny výbuch, vnútorné násilie. K tomu sa pridali pokusy o moje zabitie, hrozby vojenským zásahom a využívanie politických a diplomatických štruktúr na našu izoláciu od vonkajšieho sveta. Maduro zhodne s Lulom da Silvom zhodnotil summit optimisticky: “Dnes máme príležitosť otvoriť novú etapu. Zdá sa, že existuje vedomie, duchovná sila a vôľa urobiť to trpezlivo, s rešpektom a v neustálom dialógu
