Rusi pozvoľna nasadzujú námorné kalibre
Rusko, 12.jún 2023 (AM) – Z ukrajinského bojiska prišla v sobotu 10.6.2023 správa o ďalšej improvizácii na báze univerzálneho pásového obrneného vozidla MT-LB. Tentokrát získajú ruské jednotky reaktívny plameňomet, alebo raketomet A-22 „Ogoň”. Túto zbraň teraz popíšeme, aj keď by sa pre ňu našlo miesto aj pokračovaní série článkov o ruských plameňometoch. Je to vlastne výsledok vývoja reaktívnych plameňometov v Rusku, ktorý sa dostal v druhej polovici 80. rokov minulého storočia do výzbroje obrích výsadkových vznášadiel triedy Zubr. Tieto majú plný výtlak 555 ton a dĺžku 57 metrov. Dokážu sa vznášať rýchlosťou až 63 uzlov, čo je asi 117 km/h. Ich posádku tvorí 31 ľudí a odvezú až 500 námorných pešiakov, prípadne tri tanky alebo rôzne kombinácie obrnenej techniky a živej sily. Vyzbrojené sú primárne dvoma plameňometmi A-22, ktoré je možné zameniť za 122mm raketomety. Ľudia si často myslia, že sú demontované, keď ich nevidia nad palubou, v skutočnosti sa pred streľbou vysúvajú zo vznášadla.
Za nimi sú inštalované dva šesťhlavňové rotačné kanóny AK-630 kalibru 30x165mm, s rýchlosťou streľby 6000 rán za minútu každý. Okrem toho sú na vznášadle aj stanovištia pre prenosné protilietadlové strely kategórie MANPADS a prípadne sa dá použiť aj ako mínonoska s kapacitou od 20 do 80 mín podľa typu.
Systém A-22 „Ogoň” je primárne reaktívny plameňomet, ktorý má umlčať odpor v priestore vysadenia vojsk námornej pechoty. Jeho kaliber je 140,3 mm a má 22 hlavní. Plameňomet má označenie MS-227 a jeho zameriavač sa volá DVU-3BS. Systém doplňuje munícia troch typov. Je to trieštivotrhavá OF-45, zápalná ZŽ-45 a trieštivotrhavá ďalekonosná OFD-45 s účinnejšou predfragmentovanou bojovou hlavicou.
OF-45 má dĺžku 1125 mm a váhu 27,5 kg, na výbušninu pripadá 5,65 kg. Dostrel je od 800 do 4500 metrov.
ZŽ-45 má dĺžku 1350 mm, hmotnosť 26,8 kg a hmotnosť zápalnej náplne 4,8 kg.
OFD-45 má maximálny dostrel predĺžený na 9500 metrov a hmotnosť 42,5 kg, z čoho 6 kg pripadá na výbušninu. Hlavica je predfragmentovaná, počet elementov je 2900. Maximálne uhly odmeru plameňometu sú -160° to +160° , uhly námeru -10° to +65°.
Reakčný čas systému od zistenia cieľa na pobreží do začiatku streľby je maximálne 8 sekúnd.
Ruské vojská získajú jeho inštaláciou na MT-LB cenné bojové jednotky, ktoré sú použiteľné aj ako reaktívne delostrelectvo a zároveň reaktívny plameňomet. Jeho hmotnosť je 2600 kg takže motoliga sa dostáva na hranicu svojich možností.
To by bol dôvod pre hľadanie silnejšieho (tankového) podvozku pod RBU-6000 systému RPK-8, raketový vrhač hlbinných bômb. Tento systém bez munície váži okolo 9 ton (ale vrátane nabíjania, ktoré by sa dalo prerobiť na ručné, raketová hlbinná bomba váži 112,5 kg, s čím sa dá v pohode pracovať, veď v posilňovni si viac nakladáme) a má 12 hlavní kalibru 212 mm. Stačilo by na jeho hlbinné bomby pridať nárazový detonátor alebo vyvinúť novú muníciu. Uvidíme, či sa Rusi vydajú aj touto cestou. Zatiaľ sa námorníctvo snaží poskytnúť zo svojich rezerv všetko, čo môže postrádať a väčšinou pritom ide o protilietadlové automatické kanóny a guľomety, resp. veže, do ktorých sú tieto integrované. Už koncom januára 2023 sa objavili správy o motoligách s guľometmi. Išlo vtedy o námorné veže 2M-7, čo je vertikálna spárka dvoch 14,5×114 mm guľometov KPV, krytá pancierových štítom s hrúbkou 10 mm, ktorý bude z 1000 m odolávať munícii do 12,7×99 mm. Začiatkom februára 2023 Rusi už jeden takto vyzbrojený transportér MT-LB stratili pri pokuse o útok na Vuhledar/Ugledar. Tiež sa objavili MT-LB s vežami 2M-1, čo je vertikálna spárka dvoch guľometov 12,7×108 mm, ktorá je krytá pancierom. Nakoniec MT-LB s jednoduchými podstavcami s guľometmi DŠK-M kalibru 12,7×108 mm.
S určitým výsmechom sa stretlo logické pokračovanie, začiatkom marca 2023 Rusi inštalovali na MT-LB veže 2M-3M. Ide opäť námornú vežu s dvoma vertikálne uloženými kanónmi kalibru 25×218,7 mm. Takýto ruský kaliber skutočne existuje (používalo ho aj pozemné protilietadlové delo vzor 1940), vežu mali mať na sebaobranu napríklad väčšie raketové a torpédové člny. Lenže napriek dĺžke nábojnice (oproti 25x137mm kanónu M242 z BVP Bradley) to na mori nestačilo, ak sa takto vyzbrojená loď stretla s nepriateľským plavidlo vyzbrojeným 40x311mmR delom Bofors alebo 76mm kanónom OTO MELARA.
Na zemi zase bude problém s tým, že vozidlo má vyššiu siluetu, ťažko sa bude kryť a ukrývať. Pancier veže je slabý. Pribudne logistický problém s dodávkou atypického streliva. Zásobník so 65 nábojmi váži cez 55 kg, takže do veže treba dať aspoň ako tak fyzicky zdatných vojakov. Riešenie MT-LB + 2M-3M sa už objavilo začiatkom 90. rokov počas vojny o Náhorný Karabach. Rusi to narýchlo prevzali, keďže napriek narastajúcej zbrojnej výrobe sa snažia využiť všetko, čo sa dá. A to aj z námorných skladov. Preto je opodstatnená otázka, kde sú delá kalibru 130 mm, tradičný sovietsky námorný kaliber určený pre torpédoborce, lídre a ako pomocná zbraň aj pre väčšie námorné jednotky.
Ak abstrahujeme od delostreleckých veží AK-130, ktoré obsahujú dva kanóny kalibru 130 mm a slúžia už len na krížnikoch triedy Orlan/Kirov a Atlant/Slava, prípadne veľkých protiponorkových lodiach/torpédoborcoch triedy Fregat/Udaloj II a torpédoborcoch Sarych/Sovremenny, tak Rusko oficiálne používa len okolo 36 samohybných diel pobrežnej obrany A-222 „Bereg”. Tieto sú na kolesových podvozkoch zvýšenej priechodnosti 8×8 MAZ-543M a vážia 43,8 tony. Dĺžka hlavne je 55 kalibrov a vezená zásoba streliva je 40. Uhly námeru sú od -5° to +50° a odmer je -120° to +120°. Dostrel má byť 23 (27?) kilometrov. Posádku tvorí až 8 ľudí. Objektívne treba povedať, že tieto delá by mali ostať na pobreží. Ich vysoká rýchlosť streľby a automatické režimy streľby a zameriavania sa uplatnia pri obrane aj pred rýchlymi člnmi s maximálnou rýchlosťou do 100 uzlov (185 km/h). Najvyššia pravdepodobnosť zničenia cieľa sa dosahuje nie v autonómnom režime streľby jedného palebného vozidla, ale paľbou batérie šiestich vozidiel navádzaných na cieľ veliteľským vozidlom. Ide o pomerne modernú a drahú zbraň, ktorá slúži v malom počte.
To sa celkom nedá povedať o ťahanom poľnom kanóne M-46. Dlhé roky od počas studenej vojny patril k delám s najdlhším dostrelom. V základe to bolo vyše 27 kilometrov s aktívno-reaktívnym (s pomocným pohonom) do 40 km. Bo vyvinutý z námorného kanónu B-36 kalibru 130 x 846 mm R. Uhly námeru sú od −2.5° to 45° a odmer -50° to +50°. Maximálna rýchlosť streľby je 8 rán za minútu. Kanón je pomerne ťažký, váži v pochodovej polohe až 8450 kg. Preto ho napríklad India umiestnila na podvozky vyradených tankov Vijayanta a vzniklo samohybné delo M-46 Catapult. Dá sa umiestniť aj na podvozky ťažších nákladných automobilov, tieto improvizované kolesové samohybné delá sa stavali počas občianskej vojny v Sýrii v bežných dielňach. Pointa je v tom, že Rusko by malo mať na sklade 650 týchto diel a nikto ich na ukrajinskom bojisku nevidel. Ak nerátame bývalé chorvátske kanóny M-46 bojujúce proti Rusku v počte asi 24 kusov. Rusi zrejme čakajú, až Fíni demontujú pancierové veže svojho systému pobrežnej obrany 130 53 TK a prevezú ich na ukrajinské bojisko, kde sa im medzitým vybudujú železobetónové pevnosti s podzemnými úkrytmi pre obsluhu a muníciu. Potom ich napadne, že by sa ich vlastné 130 mm delá dali tiež použiť.
V arménsko azerbajdžanskom konflikte v roku 2020 boli zrejme ešte v úlohe poľného delostrelectva použité ťažké protilietadlové delá KS-130, ktoré ale majú kaliber 130x1024mmR. Momentálne ich už asi má iba Alžírsko.
Sovietsky námorný kaliber bol aj 180mm a na súš sa dostal v podobe ťahaného dela S-23. Kanón mal dostrel vyše 30 kilometrov s bežnými triešivotrhavými granátmi a 43 kilometrov s aktívno-reaktívnymi granátmi. Momentálne ho používa len Sýria, kde si zabojoval v občianskej vojne.
Ak by sme chceli hľadať podobný príklad ako kanón M-46, tak Rusko nepoužíva divízne mínomety M-160 kalibru 160mm. Vyvinuli sa v roku 1949 z vojnových mínometov rovnakého kalibru vzor 1943. Keď ich sovietski vojaci prvýkrát použili, Nemci hlásili, že ich bombardujú neviditeľné lietadlá. Mína vážila 40,865 kg a z toho bolo 7,78 kg výbušniny. Vo výzbroji ich má už len Arménsko, Vietnam, Kambodža a KĽDR.
Tieto mínomety vzor 1943 sa po vojne zdokonalili na typ M-160, ktorého míny vážili 41,14 kg a obsahovali až 9 kg výbušniny. Dostrel bol vyše 8 km. Rusko deklarovalo ešte v roku 2016, že má 300 mínometov M-160 v skladoch, na ukrajinskom bojisku ich doteraz nikto nevidel. Iný mínomet kalibru 160 mm Rusi nemajú. Používajú kaliber 82 mm, 120 mm a 240 mm, prípadne koristné 81mm a 60mm mínomety.
MK
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
