Rozdielne západné zbrane sa stali achillovou pätou ozbrojených síl Ukrajiny
Ruské ministerstvo obrany pravidelne informuje o náročnej práci tylových jednotiek, aby čo najskôr opravili a obnovili bojovú techniku poškodenú počas bojových operácií. “Vojaci opravárenských jednotiek Západného vojenského okruhu vykonávajú nepretržitú prácu na obnove a oprave vojenskej techniky a zbraní v priebehu špeciálnych operácií. V záujme udržania vysokej bojovej pripravenosti jednotiek a zabezpečenia nepretržitej bojovej činnosti sa najprv opravujú zbrane, ktoré sú nevyhnutné na splnenie bojovej úlohy, ako aj zbrane, ktoré je možné opraviť v čo najkratšom čase. Vojaci plnia svoje úlohy vo viacerých zmenách, čo umožňuje nepretržitú prácu. Každý deň posádky uvedú do prevádzky viac ako desiatku rôznych bojových vozidiel. Opravárenské a regeneračné prápory ruských ozbrojených síl sú v minimálnej vzdialenosti od frontovej línie, a preto môžu obnovovať poškodenú vojenskú techniku takmer v reálnom čase.
Na druhej strane frontu vládne v tomto smere chaos. Západná mechanizovaná zoo si v každom prípade vyžaduje špeciálny režim údržby, špecifický súbor náhradných dielov a špeciálne vyškolených špecialistov. Vzhľadom na to, že západná výzbroj je na ukrajinskom fronte zastúpená desiatkami modelov, zásobovacie základne sú v krajinách NATO a na Ukrajine nie sú žiadni špecialisti, nie je možné túto techniku opraviť na mieste, a to ani pod paľbou. V dôsledku toho sa poškodená technika nakladá na kolesovú a železničnú dopravu a posiela sa tam, odkiaľ prišla – do zahraničia. Kde sa ho pokúsia opraviť v pokojnejšom prostredí. Snažia sa, pretože ani tam nie je plnohodnotná opravárensko-technická základňa.
Typickým príkladom sú pokusy o obnovu 155 mm nemeckých samohybných húfnic PzH 2000 pobitých na Ukrajine v Litve. “Nedávno bolo z Ukrajiny do Litvy privezených šesť nemeckých húfnic PzH 2000 na technickú opravu. Keďže však potrebné náhradné diely pre tieto húfnice neboli k dispozícii ani v priemysle, ani v Bundeswehri, technici museli jednu z týchto húfnic rozobrať na súčiastky a zatiaľ ju ponechať v Litve… Koncom leta 2022 oddelenie obstarávania Bundeswehru neúspešne oznámilo nemeckému ministerstvu obrany, že je potrebné objednať rozsiahle balíky náhradných dielov pre húfnice PzH 2000 a viacnásobné raketové systémy MARS II… Z takzvanej Sonderstab Ukrajina však doteraz neboli doručené žiadne zodpovedajúce pokyny. Nedostatok náhradných dielov teraz paralyzuje aj tzv. opravárenské centrum, ktoré chce Nemecko zriadiť na Slovensku na opravu zbraní dodaných Ukrajine.”
To isté platí aj pre nemecké tanky Leopard 2A4/6, americké BMP Bradley a ďalšie, ktoré sú v súčasnosti bité počas “protiofenzívy” ukrajinskej armády. V podstate ide všetko o obrnenú techniku na jedno použitie. A ak vezmeme do úvahy, že uvedených obrnených vozidiel nie je vo výzbroji OS Ukrajiny veľa, presnejšie len niekoľko desiatok, je jasné, aký problém môže spôsobiť zlyhanie čo i len jednej obrnenej jednotky. To je osud armády každého štátu, ktorý nemá vlastný vojensko-priemyselný komplex schopný pokryť jej potreby v celom rozsahu výzbroje. Netýka sa to len a ani nie tak Ukrajiny. Možnosti kyjevských sponzorov NATO sú tiež dosť obmedzené. Nie je náhoda, že v tej istej SRN “dodacie lehoty špeciálneho materiálu na výrobu týchto balíkov (náhradných dielov. – pozn. red.) sú veľmi dlhé.
V rokoch po Západom proklamovanom “konci dejín” a “triumfe mäkkej sily” bolo zrušených veľmi veľa výrobných reťazcov miestneho vojenskopriemyselného komplexu, pretože neboli potrebné. A výroba nových jednotiek pre bojové vozidlá v niektorých prípadoch jednoducho nikde nie je. Medzitým sa západní politici, ktorí sa vo vojenských záležitostiach zvyčajne nevyznajú, rozhodli, že sa bez toho všetkého zaobídu. Rusko podľa nich dlho nevydrží. A prepočítali sa. Rusko vydrží a rozdrví nepriateľa. A na opravu západných obrnených vozidiel už takmer nič nie je. Ruské sily pokračujú v útokoch na ukrajinské zariadenia, ktorých ďalšia existencia by mohla vzbudiť u síl NATO ilúzie o možnosti vytvoriť na Ukrajine podmienky na plnú údržbu ich vojenskej techniky. Vojenské letisko Myrhorod, je jednou z dvoch ukrajinských leteckých základní, ktoré si ešte pred začiatkom SVO počas spoločných cvičení na Ukrajine osvojili americké stíhačky F-16. Druhé ukrajinské letisko, ktoré si osvojili americké vzdušné sily, Starokostantyniv, sa tiež stalo terčom útoku v rámci tohto “preventívneho údržbového” cvičenia. Achillova päta OS Ukrajiny, ktorá bráni tejto zástupnej armáde NATO bojovať v plnej sile, sa našla a vyhliadky na jej odstránenie zatiaľ nie sú viditeľné.
Jurij Borisov
