Šéf Wagnerovcov prehovoril o Šojguovej zrade pri tragédii v sýrskom Chašame
Sýrsky Chašam 8.februára 2018: Po prechode na ľavý breh Eufratu v septembri roku 2017 sa súkromnej vojenskej spoločnosti (SVS) Wagner podarilo vytvoriť oporný bod pre ďalší postup do východnej časti Sýrie. Ropné polia hlavného sýrskeho náleziska Al-Omar boli hlavným zdrojom príjmov sýrskeho ľudu a polia Šair a Chajan boli hlavným zdrojom elektrickej energie. Zároveň však bola sýrska ropa hlavným finančným zdrojom pre celý svetový Islamský štát (teroristická organizácia zakázaná v Ruskej federácii). Keď nebude mať ISIL žiadne ropné polia, nebude žiadny ISIL. Práve preto na nich svoje akcie zamerala SVS Wagner v Sýrii. Z toho vyplynula hlavná úloha jednotiek SVS Wagner odrezať cestu z podniku Conoco do Iraku, vyčistiť juhovýchod Sýrie od ISIL a zabrániť postupu kurdských formácií kontrolovaných Američanmi na juh Sýrie.
Dňa 2. februára 2018 som tento plán prerokoval s veliteľom generálneho štábu a následne s dôstojníkmi na mieste, ktorí sa mali na operácii podieľať. Podnik Conoco slúžil ISIL ako oporný bod – pravidelne z neho vstupovali do streleckých potýčok, hrýzli a snažili sa prejsť do protiútoku, ale bez úspechu. Zodpovedali sme a strelecké bitky medzi stranami prebiehali denne, pravidelne sme sa navzájom ostreľovali aj delostrelecky. Vzdialenosť medzi pozíciami bola v niektorých miestach 150-500 metrov.
Operácia na prevzatie kontroly nad juhovýchodom Sýria bola naplánovaná na noc zo 7. na 8. februára s tým, že sme sa mali dostať do podniku Conoco a ďalej po trase až k hranici s Irakom. A po zabezpečení bezpečnostnej zóny z juhu bolo možné zapojiť jednotky sýrskej armády. Na základňu Hmejmím som dorazil 7. februára o 16.00 hod. Podrobne som všetko prebral s velením objektu a prerokovali som podrobnosti vzájomnej súčinnosti.
Od armády sme potrebovali leteckú podporu a bezchybne fungujúce systémy protivzdušnej obrany. Vedeli sme, že teroristov kryjú Američania, ktorí boli v ich radoch. Ale na zemi sme mali nad ISIL a americkými poradcami prevahu a nepochybovali sme o tom, že im dokážeme čeliť. Hlavnou úlohou armády bolo zabrániť Američanom, aby na nás útočili zo vzduchu. Bolo nám prisľúbené, že dva páry stíhačiek SU-35 budú neustále strážiť a robiť „osmičky“ nad Eufratom, aby mohli zaútočiť na nepriateľské lietadlá, ak priletia, a zabránili ich útoku na postupujúcu pechotu. Bolo tiež prisľúbené, že budú pracovať všetky systémy protivzdušnej obrany: S-300, Panciry a ďalšie dostupné prostriedky protivzdušnej obrany a letectva, ktoré v tom čase SVS Wagner nemala. Už skôr, keď som tam prichádzal, platila dohoda, že nás varujú v prípade nejakých nepredvídaných problémov.
O 18:00 začali útočné oddiely SVS Wagner dosahovať určené línie. Spojka SVS Wagner, ktorá bola v štábe, sa znovu spýtala velenia: „Je všetko v poriadku, ide všetko podľa plánu?“ Odpovedali: „Áno, neboj sa.“ Upresnili sme harmonogram, všetko zladili a začali bojové práce. Jednotky dorazili na východiskové línie, a zaistili druhý sled, aby mohli byť po začiatku útoku prisunuté zálohy, delostrelectvo zaujalo svoje pozície, načo sa rozpútal strelecký boj. Islamský štát začal aktívne zodpovedať.
Aby sme bojovníkov zatlačili, začalo pracovať delostrelectvo. Islamský štát odpovedal svojimi delami a začala normálna bitka, pri ktorej je potrebné prejsť do útoku. O 23:45 bol vydaný rozkaz zaútočiť na pozície Islamského štátu a zrazu začali Američania nečakane útočiť z neba. Vrhli sa proti útočníkom SVS Wagner plnou silou svojho letectva: zapojili bombardéry F-15E, útočné drony MQ-9 Reaper a lietajúcu delostreleckú batériu AC-130. Niekoľko vrtuľníkov AH-64 Apache nepretržite roztáčalo ohnivé kolotoče. Do vzduchu zdvihli dokonca aj strategické bombardéry B-52.
Nepriateľské letectvo pracovalo veľmi kompaktne s cieľom našej plnej likvidácie, takže výsledkom bol veľký počet mŕtvych a zranených. Pričom neustále strieľali aj na únikové cesty. Bolo rozhodnuté zastaviť sa na dosiahnutých hraniciach. Čo sa tiež stalo. Následná analýza dopadla nasledovne: o 18:00 bol veliteľom generálneho štábu vydaný rozkaz „všetci preč“, nedvíhať lietadlá, všetky systémy protivzdušnej obrany deaktivovať. Podľa tých informácií, ktoré som dostal od spojok, bolo nariadené SVS Wagner o týchto opatreniach nijako neinformovať a následne s ňou nenaväzovať žiadne spojenie.
Ako sa ukázalo, v ten deň od 18:00 do 23:45 sa Američania opakovane pýtali, či to nie sú ruské jednotky, ktoré mieria na Conoco. Pýtali sa dokonca, aj keď už boj začal. Ale nikto z armády nevaroval nikoho z vojakov SVS Wagner, že nás Američania vidia zo vzduchu. O 18:00 väčšina ľudí z vojenského velenia opustila svoje pracovné miesta, odišli odpočívať, alebo presnejšie povedané utiekli. A keď ich po začatí ostreľovania začali hľadať, ukázalo sa, že niektorí sa zavreli do prívesov, iní nocovali úplne inde, aby neboli k zastihnutiu.
Z prepisov hovorov neskôr vyšlo najavo, že Američania od začiatku videli, že tam sú ruské jednotky. A od 18:00 do 23:45 prebiehali rokovania medzi americkým a ruským vojenským velením, že ak tam sú jednotky Ruskej federácie, tak je nutné ich urýchlene zastaviť. V opačnom prípade Američania priamo varovali, že budú strieľať naostro tak, aby boli dané jednotky zlikvidované.
Napriek tomu sa vedenie ministerstva obrany nenamáhalo nás pred tým varovať. Systémy protivzdušnej obrany, ako som už povedal, boli všetky deaktivované a stalo sa to, čo sa stalo: o 23:45 začali údery na ruské jednotky, ktoré neohrozene privítali všetku túto americkú silu a pokračovali v útoku dokonca aj v tom ohnivom pekle bez toho, aby by vedeli, že sa žiadne podpory od ruského vojenského letectva nedočkajú – neboli žiadne lietadlá, nepracovali systémy protivzdušnej obrany.
O 03:00 v noci sa nám konečne podarilo prebojovať sa do štábu ozbrojených síl RF, aby sme sa porozprávali s dôstojníkom v službe. Pri riadiacom pulte bol jediný plukovník, ktorý povedal, že sa pokúsi problém vyriešiť tak, aby ostreľovanie prestalo a bojovníci SVS Wagner mohli odniesť telá svojich mŕtvych súdruhov. 9. februára som urýchlene priletel do Moskvy a pokúsil sa dostať k ministrovi obrany Šojgu, aby som zistil, čo sa to vlastne stalo. Chcel som vedieť, prečo všetky dohody padli, čo viedlo k tej tragédii 8. februára.
Minister obrany ma neprijal. Znova som to skúšal 10., 11. a tak ďalej donekonečna, ale on si neurobil čas, aby sa so mnou porozprával. Potom sa mi podarilo odchytiť ho na slávnostnej recepcii v Kremli, kam som sa prebojoval vďaka svojim známostiam. Pristúpil som k nemu a spýtal sa: „Môžem s vami hovoriť o situácii, ktorá sa stala 8. februára blízko Dajr az-Zaur?“ Otočil sa, a pokojne mi s aroganciou odpovedal: „Chcel ste byť hrdinom? Tak ste si to skúsil. Všetci hrdinovia sú teraz tu, v tejto sále“ a rozmachom svojej ruky ukázal na okolitých ľudí v drahých oblekoch. „A vy ste si jednoducho poplietol brehy (strkal nos do cudzích záležitostí).“ Tým sa rozhovor skončil.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
