Akademik Aleksandr Dynkin: začne sa vojna Číny s USA? To závisí od Ruska!
Prezident IMEMO E. M. Primakova Ruskej akadémie vied (Inštitút svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov) Aleksandr A. Dynkin diskutoval s rádiom Komsomoľskej pravdy o tom, ako sa mení svetový poriadok a aké miesto v novom systéme môže patriť Rusku.
Tvrdíte, že jednopolárny svet sa skončil 24. februára 2022.
– Nepochybujte o tom, že sa skončil, a to s konečnou platnosťou!
Existoval od roku 1991…
– Čiže od momentu rozpadu Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy.
A kto ho ustanovil?
– História! Po Druhej svetovej vojne sme žili v tzv. Jaltsko-postupimskom svetovom poriadku. Vytvorila ho trojica víťazov vojny – Sovietsky zväz, USA a V. Británia. Do pätice mocností, ktoré boli zakladateľmi nového svetového poriadku, bola zaradená aj Čína a Francúzsko.
Keď sa však začali dramatické udalosti v Sovietskom zväze a keď sme vyviedli vojská z Nemecka, a Američania nevyviedli, očividne zavládol iný – jednopolárny svetový poriadok. Mnohé veľké štáty žili vtedy v bludoch. Ruský blud bol ten, že sa môžeme pripojiť k inštitútom Západu so zachovaním si nezávislosti v otázkach obrany a bezpečnosti. Bludom USA bolo, že nastal koniec dejín, že Rusko navždy opustilo klub veľkých mocností a že ekonomické reformy v Číne nevyhnutne prerastú do politického pluralizmu v tomto štáte. Číňania žili v omyle, že fantastický hospodársky rast za ostatných 40 rokov ich bezbolestne zaradí na prvé miesto v rebríčku svetových mocností. Dnes však vidíme, že sa to nenaplnilo.
V ktorom momente začala ekonomika Ameriky padať?
– Chronologicky je tento bod ťažké určiť. Bol to však moment, keď si sami uvedomili, aký grandiózny je rast čínskej ekonomiky. Čína sa stala hlavným beneficiárom idey globalizácie, ktorú vniesli do celého sveta Američania.
A keď videli, že Čína nemieni meniť svoj politický systém, vtedy nastúpila predtucha zrážky dvoch supermocností.
Nie je však isté, že táto zrážka bude vojenská. Mimochodom, veď súboj ZSSR a USA sa skončil bez priameho konfliktu.
– To máte pravdu, no bolo to spojené s tým, že existovala strategická parita. Karibská kríza ukázala, že štáty si ani v najťažšej situácii neželajú jadrovú vojnu.
Ak by nebolo jadrových zbraní, zrejme by bola Tretia svetová vojna medzi ZSSR a USA nevyhnutná.
– Myslím si, že áno.
Na mieste ZSSR je teraz Čína. K čomu svet kráča? K Tretej svetovej alebo ku druhej studenej vojne?
– V mnohom to závisí od Ruska. My môžeme zaujať vyvažujúcu úlohu medzi Čínou a USA, ale aj plnohodnotne sa postaviť na stranu Číny. Číňania dnes, podľa mňa, nemôžu pripustiť zníženie úlohy Ruska. Oni sami dosiahnu jadrovú paritu s Američanmi až o desať rokov. Nepochybne dnes potrebujú pevné zázemie.
Nedávno si svet pripomenul 100. narodeniny Henry Kissingera, patriarchu americkej diplomacie, ktorý sa pomerne skepticky vyjadruje o amerických pokusoch vnucovania svojej vôle, nevstupujúc do diskusií s Ruskom. Vy súhlasíte s týmto jeho postojom?
– Henrymu Kissingerovi patrí medzi dnes žijúcimi expertmi svetovej triedy číslo „1“. Samozrejme, že vyjadruje záujmy Spojených štátov, je vlastenec svojej krajiny, ktorý sa s našimi vojakmi objímal ešte na Labe.
Jeho názor má, podľa mňa, autoritu. Treba ho počúvať s uvedomením si, že na prvé miesto kladie dlhodobé záujmy USA, ktoré mnohí ľudia v administrácii súčasného prezidenta USA nevidia. Kissinger je už na druhej strane dobra a zla, už nežije budúcimi voľbami, on má pred sebou večnosť. Práve preto má právo hovoriť to, čo si myslí.
Viete, ja som sa s Kissingerom čas od času vídal. Bol mimoriadne nespokojný s administráciou Obamu, nazýval ju „ponorkou“. Hovoril: „Ja im posielam svoje poznámky, ale nikdy nedostávam odpovede.“
V každom prípade nás čaká mnohopolárny svet alebo bipolárny, kde budú sféry vplyvu podelené medzi Čínou a USA? Podľa mňa sú to dva veľké rozdiely.
– Ak si vezmeme severnú polguľu, tak sa nachádzame v situácii tvrdej bipolarity. Fakticky sme dnes v stave hybridnej vojny, pri ktorej vládne logika: kto nie je s nami, ten je proti nám.
Myslím si však, že o desať rokov nastúpi polycentrický svet. Nemám rád slovo „multipolárny“, pretože póly môžu byť len dva.
Nedávno sa začal presadzovať ešte jeden pojem – globálny juh. Jeho lídrom je India. Možno sa ona stane tretím centrom sveta?
– Myslím si, že áno. Na juhu je to najsilnejšia mocnosť, ktorá sa v roku 2027 stane treťou podľa ekonomickej sily. Z hľadiska počtu obyvateľov je už na prvom mieste. Preto je prirodzené, že mnohé štáty si volia ako nasledovaniahodný model indickú zahraničnú politiku. Je to model nepripájania sa ku žiadnym pólom. India sa dnes chystá na technologický trhák. Uskutočňuje rekvalifikáciu takmer 300 miliónov ľudí. Ide o kolosálnu investíciu do ľudského kapitálu. Pre väčšinu Indov je anglický jazyk druhým rodným. India má vynikajúcu farmaceutiku. Teraz koncentruje sily na digitalizáciu všetkého, čo je pre nich mimoriadne dôležité, lebo infraštruktúra v Indii zatiaľ zaostáva. Čiže je to zaujímavý štát s veľkým potenciálom. Američania dnes robia všetko, aby sa India stala ich spojencom.
Mentalita, filozofia Číny a Indie – nie sú také agresívne, ako na Západe. Tieto štáty nebojovali vo svojich dejinách tak veľa, ako V. Británia a USA. Neobráti sa to nakoniec zlým proti lídrom Juhu a Východu?
– Čínska diplomacia sa teraz snaží zosilniť svoju agresivitu. Áno, V. Británia a Francúzsko boli kolonizátorskými mocnosťami a USA, aj keď nedobývali územia, expandujú svoje hodnoty, svoje zákony do okolitého sveta.
Číňanom to nie je vlastné. Číňania sa nesnažia vnucovať konfuciánstvo, povedzme, Kanade. Z tohto uhla pohľadu sú Čína i India menej agresívne a aj naladené menej expanzionisticky.
Hegemónia Západu na Zemi vládne iba ostatných 300 rokov. Dovtedy boli Čína, India a islamský rovnako hospodársky rozvité, nie menej zavádzali inovácií. Môže sa dnes centrum svetovej civilizácie opäť presunúť na Východ?
– Na vašu otázku odpoviem kladne, ak sa počas najbližších 10-15 rokov stane Čína jednoznačným svetovým lídrom v sfére technológií. Je na to rad predpokladov. Ale zatiaľ to tak nie je. Čína bola niekedy vo svojich dejinách inovačným lídrom. Spomeňte si na strelný prach, na papier, porcelán. Potom to akosi zmizlo. Také inovačné líderstvo je veľmi dôležité. Odráža sa vo vojenskej prevahe a mohutnosti.
Počas marcovej návštevy Moskvy Si Ťin-pching povedal Vladimírovi Putinovi: „Dnes prebiehajú zmeny, ktoré svet nepoznal sto rokov.“
– Existuje čínske príslovie: „Čo je pre historika zaujímavejšie, to je pre súčasníka žalostnejšie.“ Napriek tomu musíme žiť a kráčať vpred.
Akou má byť stratégia Ruska v podmienkach narastajúcej neurčitosti?
– Po prvé, v ukrajinskom konflikte Rusko môže len zvíťaziť. Otázka termínov tu vôbec nie je dôležitá. Tieto dejiny sledujú aj v Tbilisi, aj v Baku, aj v Jerevane. A dokonca aj v Minsku. Po druhé, ide o rast ekonomiky. Myslím si, že stres-testom pre našu ekonomiku bola pandémia. Ona bola piatou krízou v najnovších dejinách Ruska. Pandemickú krízu sme prekonali ľahšie, ako štyri predchádzajúce. Vyplýva z toho, že nám vyrástla aj kvalita štátnej regulácie, aj kontracyklické, antikrízové stratégie podnikania, aj ľudia si už zvykli žiť v podmienkach trhovej ekonomiky. Sme sebestační energiou, potravinami, surovinami. V porovnaní s inými štátmi máme vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Preto musíme sami seba vnímať ako sebestačnú severnú krajinu, vedomú si svojej sily.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
