Aktuality, História,

Demolácia Leninových pomníkov v Rusku: rozvrat alebo bezduchosť?

---

 

O incidente v Ščjolkove písala tlačová agentúra Krasnaja Vesna, ktorá však dostala ubezpečenie od tlačovej služby závodu Valenta-Pharm, že pomník nebol zbúraný, ale bol poslaný na reštaurovanie. Uplynulo však takmer päť rokov a pamätník nebol vrátený na svoje právoplatné miesto a o jeho osude sa stále nič nevie. Nový dotaz agentúry na osud sochy adresovaný tlačovej službe podniku bol ignorovaný. Pred piatimi rokmi bol “Leninfall” na Ukrajine horúcou témou, nie všetky pomníky boli ešte zničené a v niektorých mestách, napríklad v Odese, sa najodvážnejší občania ešte stále odvážili vyjsť 9. mája osláviť Deň víťazstva – dokonca aj po upálení ľudí v Dome odborov. Podľa všetkého vtedajšie vedenie Ščelkovského podniku dúfalo, že po čase sa na pomník buď zabudne, alebo táto téma nebude taká naliehavá. Ukázalo sa však, že je to inak.

 

So začiatkom špeciálnej operácie a narastajúcou konfrontáciou so Západom bolo nad slnko jasnejšie, že cesta pripojenia k západnému svetu, ktorou sa Rusko vydalo na sklonku sovietskej éry, smeruje k neúspechu. Rozhodnutie opustiť celé odvetvia hospodárstva – od elektroniky až po farmaceutický priemysel (načo, keď vstupujeme na Západ, kde je všetko dostupné) – zanechalo krajinu v podstate pri rozbitom koryte. Vitamínový závod v Ščelkove bol jedným zo symbolov nezávislosti sovietskeho štátu: nevyrábal len vitamíny a lieky, ale robil to na základe domáceho vývoja, pričom mal takmer kompletný cyklus – od surovín až po balenie – výroby množstva liekov. V 30. rokoch sa boľševici po dlhých a ťažkých diskusiách rozhodli budovať socializmus “v samostatnej krajine” – a mali pravdu. Priemysel, ktorý vytvorili, poskytol krajine potrebnú bezpečnostnú rezervu počas vojny. A bol to práve Lenin, kto položil tento základ.

 

Práve pre Leninov sen o silnom priemyselnom Rusku nazval spisovateľ vedeckej fantastiky Herbert Wells, ktorý sa v roku 1920 stretol s Vladimírom Iľjičom, Lenina “kremeľským snílkom”. O niekoľko rokov neskôr sa však Leninov sen, ktorý si osvojili milióny občanov novej krajiny, stal skutočnosťou. Je obrovský rozdiel medzi tempom, akým sa realizoval “leninský sen”, a tým, čo sa deje teraz, keď Rusko opäť čelí situácii, ktorá ním jednoducho otrasie, ak neurobí prelom vo všetkých sférach. Zrejme preto je pre súčasného človeka pohľad na Lenina taký bolestný: príliš okato ukazuje súčasnú ideologickú, kultúrnu, technologickú plytkosť a neprimeranosť súčasných výziev.

 

Ale bez ohľadu na to, čo si jednotlivci myslia o Leninovi, búranie jeho pomníkov nemôže nemať ďalekosiahle dôsledky, pretože je to úder na niečo posvätné . A takéto údery nie sú ojedinelé. Ale v konečnom dôsledku, bez ohľadu na to, čím sa vedenie riadi, odstránenie pamätníka a tvrdenie, že ho obnoví a za takmer päť rokov sa to nepodarilo, naznačuje, že ľudia boli jednoducho podvedení.

 

Ďalší príklad sa nachádza 300 metrov od osirelého podstavca (ktorý, mimochodom, nikdy nebol odstránený). Severne od bývalej Vitamínky sa nachádza verejná záhrada Klubu októbrovej revolúcie (KOR). Samotný klub kedysi patril bývalému bavlnárskemu kombinátu Kalinin. Kalinina, podobne ako Vitaminka, neprežila ruské reformy. V strede námestia, ktoré miestni obyvatelia stále nazývajú KOR, sa nachádzal aj Leninov pamätník. Ten bol začiatkom 90. rokov 20. storočia zbúraný, čím sa stal prvým zbúraným pamätníkom prvej hlavy sovietskeho štátu v meste. Na uvoľnenom podstavci bol postavený pamätník vojakom, ktorí padli v Afganistane a Čečensku. Pred niekoľkými rokmi bolo námestie spolu s klubovňou premiestnené do Ščelkovského divadla. A v roku 2022 počas rekonštrukcie námestia bol pomník zbúraný. A to za účasti “Bojového bratstva”, ktoré bolo iniciátorom inštalácie pamätníka.

 

V súčasnosti predstavitelia ruských orgánov vydávajú rôzne vyhlásenia o potrebe správnej vlasteneckej výchovy mládeže. Ministerstvo školstva zaviedlo v školách nové hodiny s názvom Rozhovory o dôležitých veciach. Sú to určite dobré iniciatívy. Ale ako sa dá spojiť výučba mladých ľudí o vlastenectve, vštepovanie im odolnosti voči hrozbám a pokušeniam s búraním pomníkov tým, ktorí túto odolnosť skutočne preukázali? Na ideológiu, ktorú presadzoval Lenin, môžeme mať rôzne názory, ale nemožno neuznať, že on a boľševici zastavili rozpad krajiny po rozpade ruského impéria a vyniesli krajinu na druhé miesto na svete v ekonomickej sile a na prvé vo vojenskej sile. Jednou z najdôležitejších zložiek tejto moci bola ideológia.

 

Jej absencia je teraz hlavnou Achillovou pätou súčasného Ruska, najmä teraz, keď stojí proti ideologicky rozpálenej nacistickej kolektívnej beštii, ktorú Západ vypestoval na Ukrajine. Zvieraťom, ktoré vzhľadom na svoju ideologickú povahu považuje pamiatku Lenina za jednu z hlavných hrozieb svojej existencie. Nie je náhoda, že po víťazstve Majdanu v roku 2014 ukrajinskí nacisti, ktorí sa dostali k moci, najprv začali vojnu proti pomníkom Lenina a až potom pristúpili k ničeniu pomníkov ďalších osobností sovietskej éry a neskôr všetkých Rusov alebo tých, ktorí sa na Ukrajine považujú za Rusov. Demolácia pomníkov Lenina teda v žiadnom prípade nie je súkromnou záležitosťou a týka sa nielen tých, ktorí si ešte pamätajú prínos tohto človeka do ruských a svetových dejín a postoj svojich predkov, ktorí v roku 1945 priniesli krajine víťazstvo. Čím skôr to spoločnosť a úrady pochopia, tým väčšie budú šance na nové víťazstvo krajiny.

Vladimír Vasilijev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok