Ako Stalin trestal generálov – provianťákov za hladujúcich vojakov
Po prečítaní tohto článku si mnohí z nás uvedomia, aké náročné je proviantné zabezpečenie vojakov v bojových podmienkach. A že na súčasnom ukrajinskom fronte ho musia riešiť tak ruskí, ako aj ukrajinskí provianťáci – čo naozaj nie je jednoduché. Presne pred 80 rokmi 31. mája 1943 Stalin vydal mimoriadne tvrdý rozkaz. Odstránil z funkcií a poslal pred tribunál generálov, ktorí zodpovedali za zásobovanie vojsk potravinami. Dôvodom bolo, že mnohé divízie, vrátane legendárnych Panfilovcov, fakticky hladovali.
Ako sa to mohlo stať?
Veď vláda ZSSR vyčleňovala Červenej armáde dostatok potravín, aby bojovníci na fronte mali normálnu a kompletnú stravu. Ukázalo sa však, že nie všetci velitelia dodržiavali suvorovský princíp: „„Svoj prídel zjedz a vojakov daj vojakovi!“, pričom tu išlo nielen o rozkrádanie potravín.
31. mája 1943, Stalin, ako ľudový komisár obrany (ĽKO), teda vydal rozkaz č. 0374, obsahujúci výsledok previerky Štátneho výboru obrany (ŠVO) o stave so stravovaním vojakov Kalininského frontu. Komisia fakticky odhalila neprístojnosti nielen v živote vojsk tohto, ale aj ďalších frontov kvôli nedbanlivosti tylových pracovníkov pri zásobovaní útvarov bojujúcej armády. Stalin musel kvôli tomu prijať tvrdé opatrenia, aby ochránil červenoarmejcov od vyčerpania hladom.
Ako oko v hlave
ZSSR musel v ťažkých časoch bojovať nielen s vonkajším nepriateľom, ale aj s vnútorným. 3. marca 1942 ŠVO ustanovil, že „krádež a plytvanie“ vojenského majetku podkopáva silu štátu a preto treba na ľudí, ktorí to páchajú, nazerať ako na „nepriateľov ľudu“. Krádeže zbraní, munície, potravín atď., ako aj ich úmyselné znehodnocovanie, sa vo vojnových časoch trestalo najvyšším trestom – zastrelením.
V rovnaký deň vyšiel rozkaz ĽKO č. 0169, v ktorom Stalin priznal existujúce fakty krádeží vojenského majetku na frontoch a v prifrontových oblastiach. Objasňujúc ich príčiny vyhlásil, že osoby, zodpovedné za zabezpečovanie vojsk nielenže nebojujú s rozkrádačmi, ba niekedy sú nimi aj sami. Vyzval ukončiť tieto poburujúce konania, a opierajúc sa o ŠVO nariadil, že „sme povinní chrániť predmety zásobovania nášho bojovníka pred zločincami ako oko v hlave“.
Aj keď Stalin požadoval od vojskových veliteľov a pracovníkov proviantnej služby predchádzať krádežiam, odhaľovať zlodejov a podvodníkov a trestať ich čo najprísnejšie, previerky ukázali, že krádeže a nedostatky potravín stále existovali.
Dôkazom toho je rozkaz č. 0369 z 20. mája 1943, podpísaný náčelníkom tyla Červenej armády generálom Andrejom Vasilievičom Chruľovom. Hovorí sa v ňom, že hlavnou príčinou strát potravín je to, že zodpovední prestali robiť revízie ich spotreby. Vojenské rady a velitelia zväzkov sú, podľa Chruľova, povinní starať sa o stravovanie bojovníkov a uplatňovať prísny poriadok v potravinovej službe. Lenže oni túto dôležitú okolnosť pustili zo svojich rúk.
Za ubytovanie armády a stravovanie vojakov a veliteľov zodpovedali členovia vojenských rád frontov a armád, lenže často sa nimi tieto povinnosti vykonávali zle. 9. mája 1942 vyšiel rozkaz č. 0362, v ktorom Stalin poukázal na neuspokojivú prácu tyla 50. armády Západného frontu. Previerka odhalila, že jej neustále bojujúce útvary boli veľmi zle zásobované v podmienkach jarnej plačkanice a blata. A hoci boli v skladoch armády i frontu zásoby potravín, ani vojenská rada 50. armády, ani tyloví funkcionári sa včas nestarali o vytvorenie zásob vo vojskách a taktiež neprijali opatrenia na vyriešenie zjazdnosti ciest. Ani frontoví logisti, vediac o prerušeniach stravovania v 50. armáde, nepomohli včas riešiť tento problém.
Za vinníkov situácie boli uznaní náčelník tyla 50. armády generál Surkov, vojenský komisár správy armádneho tyla Naryškin a rad ich podriadených, ktorí boli za prejavenú nedbanlivosť poslaní pred súd. Dňa 27. júna 1942 Chruľov rozkazom ĽKO vyhlásil, že frontový tribunál nariadil zastreliť Surkova, Naryškina a náčelníka organizačného oddelenia správy tyla 50. armády plk. Komleva. Ďalší obvinení boli odsúdení na 10 rokov podmienečne do konca vojny, zároveň boli zbavení vojenských hodností.
Vojenská prokuratúra sa však odvolala voči takémuto „odstreľovaciemu“ ortieľu a tak bol trest Surkovovi, Naryškinovi a Komlevovi znížený na 10 rokov s podmienečným výkonom. Precedens 50. armády dal všetkým najavo, že tresty za nedbanlivosť v práci tyla sú rovnako tvrdé, ako za krádež vojenského majetku. Lenže, ako ukázali ďalšie udalosti, nie všetci vedúci logistických služieb sa z toho poučili.
Hladní gvardejci
Dňa 14. januára 1943 vydal Chruľov rozkaz č. 032, týkajúci sa 8. gardovej divízie, známej ako „panfilovská“. Previerka v nej zistila, že jej príslušníci sú kŕmení zle pripravenou, nechutnou a nedostatočne kalorickou stravou. Kuchári divízie mali nízku kvalifikáciu, v kuchyniach panovala nedostatočná hygiena, chýbal kuchynský riad a ten čo bol, sa neumýval. Navyše velitelia vôbec nekontrolovali stravovanie vojakov.
Toto všetko však bolo len polovicou biedy, pretože kvôli nedbanlivosti armádnych provianťákov 8. divízia mala neustály nedostatok prideľovaných potravín. Napr. v novembri 1942 bolo „Panfilovcom“ nedodané: mäsa – 20,3 %, tukov – 52,4 %, krúp – 8,7 %, zeleniny – 42,6 %, tabaku – 29 %, cukru – 23,5 % a soli 3,8 %. Pričom v skladoch 3. útočnej armády a Kalininského frontu bolo všetkého dostatok.
Chruľov poznamenal, že „vrchnosť“ veľmi dobre vedela o nedostatkoch s proviantným zásobovaním „Panfilovcov“, pretože divízia to neustále hlásila náčelníkovi tyla 3. útočnej armády.
Lenže náčelník tyla Kalininského frontu generál Smokačov vraj nevedel o nehoráznostiach so zásobovaním 8. gardovej divízie a svoju nečinnosť zdôvodňoval tým, že „nemal žiadne signály o zlom zabezpečovaní divízie“. V dôsledku toho boli Chruľovovým rozkazom odvolaní z funkcie náčelník tyla 3. údernej armády generál Golubiev a rad jeho podriadených. Smokačova Chruľov upozornil na jeho „slabú pozornosť“ problémom so zásobovaním „panfilovskej“ divízie. Žiaľ, aj toto sa ukázalo byť nedostatočné, pretože čoskoro sa na fronte rozhorel skutočný „zásobovací“ škandál.
„Svoj prídel zjedz a vojakov daj vojakovi!“
V apríli 1943 vojenský dopisovateľ „Krasnoj zvezdy“ Jefim Gechman, besedujúc s veliteľmi útvarov Kalininského frontu, zistil, že ich podriadení sú podvyživení, vyčerpaní a mnohí bojovníci sa ocitajú v lazaretoch so skorbutom a inými chorobami z podvíživy. Pobudnúc na frontovej konferencii terapeutov Gechman zistil, že príčinou toho je „intendantský ekvivalent“ – pravidlo náhrady jedných potravín inými: napr. vojak mal nárok na 750 gramov zeleniny denne, lenže tie „ekvivalentne“ zamenili za 130 gramov prosa, normovaná dávka mäsa zase bola nahrádzaná vaječným práškom. Jeden z lekárov sa nechal počuť, že „čo sa týka množstva kalórií zámena bola akože rovnocennou, v skutočnosti to však bol úplný nezmysel“.
Ekvivalent sa však nezrodil len tak
Frontové útvary sa zaoberali samostatným prevozom potravín po zlých cestách a do divízie malo byť denne dopravených 7,5 tony zeleniny. Pri neexistencii priamych dodávok z tyla na front, nemajúc dostatok dopravných prostriedkov, plukovní intendanti boli nútení brať namiesto zemiakov proso, pretože na prepravu tohto „ekvivalentu“ už nebolo potrebných päť nákladiakov, stačil jeden. Navyše zemiaky v armádnych skladoch často chýbali.
Rovnakou schémou bolo mäso nahrádzané vaječným práškom. Vo výsledku namiesto sýtej mäsovej polievky so zeleninou vojaci jedli nejakú „zapraženinu“ s prosom, čo v podmienkach jarného nedostatku vitamínov viedlo ku skorbutu a vyčerpaniu.Ako spomínal šéfredaktor „Krasnoj zvezdy“ Ortenberg, Gechman vyjadril výhradu voči náčelníkovi tyla a členovi vojenskej rady Kalininského frontu Smokačevovi – treba vraj vojakov lepšie stravovať a nie po konferenciách vláčiť, na čo sa mu dostala odpoveď: My sami vieme, čo máme posudzovať a čo máme robiť.“
Informáciu o stravovaní na fronte oznámila Stalinovi redakcia „Krasnoj zvezdy“. 4. mája ŠVO poslal na front komisiu na preverenie faktov zistených Gechmanom. Ukázalo sa, že vojenský korešpondent mal pravdu, pretože vyšetrovanie odhalilo nehoráznosti v živote vojsk i v činnosti riadiacich štruktúr.
Dňa 24. mája ŠVO na základe výsledkov vyšetrovania vydal výnos, ktorým rázne skritizoval štáb Kalininského frontu a jeho armád. Stalin na zasadnutí ŠVO uviedol, že „nikto nám nič nesignalizoval, ani velenie, ani členovia vojenských rád, ani spravodajcovia. Až korešpondent „Krasnoj zvezdy“ povedal pravdu“.
Dňa 31. mája 1943 vyšiel rozkaz č. 0374 popisujúci situáciu so zásobovaním na príklade Kalininského frontu. Stalin v ňom stanovil, že vážne narušenia v stravovaní jeho bojovníkov sa diali aj v čase, keď bol front „dostatočne zabezpečený potravinami“. Pričom distribúcia potravín bola nerovnomerná: niekto dostával potravín veľa, niekto nie. Tylové služby Kalininského frontu tento proces nekontrolovali, dopravou potravín do vojsk sa nezaoberali, zúžiac svoju úlohu len na vydávanie príkazov na stravovanie. Navyše sa ich splnenie nekontrolovalo a tak sa niektoré druhy potravín ani nedovážali do skladov. Napríklad zelenina.
Opačná prax
Stalin skritizoval zlú prax prepravy nákladov divíziami z armádnych skladov do vojsk, pretože to malo byť opačne! To armáda mala dodávať proviant divíziám a tie mali zase zásobovať pluky. Vrchný veliteľ poznamenal, že nehoráznosti so stravovaním sa diali aj na iných frontoch – napr. na Voronežskom vojaci nedostávali dostatok potravín a nemali teplé jedlo. Toto všetko podľa neho svedčilo o nevšímavosti veliteľov voči stravovaniu svojich podriadených. Vláda vyčlenila Červenej armáde dostatočné množstvá rôznych potravín, lenže kvôli nesvedomitosti náčelníkov proviantnej služby sa kvalita potravín a stravovacie normy vojakov znižovali. Niektorí zásobovači dokonca nezákonne míňali potraviny, poškodzujúc tým Červenú armádu.
Žiaľ, fakty zlej organizácie stravovania neboli ojedinelé. Stalin si všimol, že sovietski velitelia pozabudli na tradície ruskej armády, kde Suvorov a Kutuzov prejavovali “vlasteneckú starostlivosť o život a stravovanie vojakov a prísne to vyžadovali aj od svojich podriadených“.
V súlade s ustanoveniami ŠVO Stalin nariadil odvolať z funkcií náčelníkov tyla 39. a 43. armády. Voči Šmokačevovi jeho rozkaz znie: „Za zločinný vzťah k otázkam stravovania červenoarmejcov odvolať z funkcie člena Vojenskej rady Kalininského frontu a náčelníka tyla frontu genmjr. P. J. Smokačeva a postaviť ho pred vojenský tribunál.“
Rozkaz č. 0374 požadoval od velenia Kalininského frontu odstrániť všetky nedostatky, ktoré vyjavila komisia ŠVO. Veliteľským radám ďalších frontov a vojenským prokurátorom bolo nariadené zosilniť boj s krádežami potravín, používajúc voči zločincom trest, ktorý bol zverejnený ŠVO v marci 1942. Náčelníkov, ktorí spôsobili výpadky v stravovaní alebo nedoručenia vojakom potravín, čakali odteraz trestné prápory.
Kvôli zlepšeniu stravovania vojakov Stalin nariadil uskutočňovať náhradu potravín (okrem mäsa) len vo výnimočných prípadoch. Všetci velitelia museli prísne sledovať, aby sa vojakom dostávali potraviny množstvom a kvalitou podľa noriem a aby pripravené jedlá boli teplé a aby sa včas dostali do prvej línie. A na zlepšenie kvality stravy mali začať pôsobiť v armáde od 1. septembra 1943 ženy kuchárky.
Samozrejme, že tento rozkaz okamžite neodstránil všetky nedostatky stravovania Červenej armády. Bol to však dôležitý vojensko-politický dokument, ktorým sovietska vláda stanovovala, že nedbanlivosť pri stravovaní vojakov je trestná a posudzuje sa na úrovni rozkrádania vojenského majetku.
Rozkaz č. 0374 pripomenul členom vojenských rád frontov a armád situáciu na im zverených úsekoch zodpovednosti pri zabezpečovaní útvarov potravinami. A o tom, že tu nešlo len o pusté slová, to dosvedčovali trestné dopady na vinníkov. Napr. genmjr. Pjotr Jefimovič Smokačev dostal päť rokov katorgy podmienečne. Neskôr mu bolo zverené riadenie tyla 12. a 46. armády, ktoré už vykonával príkladne.
Vladimír Mikunda
*Google aj FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame.
Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
